Tieto špekulácie sa len posilnili 14. decembra 1997, keď televízia odvysielala reportáž svojho banskobystrického redaktora Dušana Valka z oslavy 31. narodenín vtedajšieho najsilnejšieho a najobávanejšieho bosa slovenského podsvetia Mikuláša Černáka. Valkovi sa vtedy podarilo priniesť zábery z blízkosti oslávenca a jeho hostí, medzi ktorými boli desiatky mafiánov. Objavili sa svedectvá, že na reportáži sa dohodol priamo Rusko s Černákom. O päť dní neskôr – 19. decembra – sa Černák prihlásil na polícii. Až na krátku prestávku na prelome rokov 2002 a 2003 je dodnes vo väzení, kde si odpykáva doživotný trest za niekoľko vrážd.
Vzťahy s Kočnerom
Plnými zvratov sú aj Ruskove vzťahy so známym a do značnej miery kontroverzným podnikateľom Mariánom Kočnerom. O tom málokto vie, že v začiatkoch profesionálnej kariéry mal novinárske ambície a s Ruskom boli dokonca spolužiaci. V roku 1998 vypukla kauza, ktorá dostala meno Gamatex. Týkala sa Ruskovho podielu v spoločnosti Markíza Slovakia, s. r. o. Pavol Rusko ešte pred založením Markízy uzavrel dohodu s podnikateľom Silošom Pohankom a jeho spoločnosťou ESPE o tom, že mu podnikateľ pomôže s licenciou pre televíziu Markíza. Rusko však neskôr tvrdil, že zmluva je neplatná. Pohanka sa niekoľkokrát skúšal dostať k peniazom, ktoré mu Rusko pri dohode sľuboval, avšak márne. Preto pohľadávku predal Mariánovi Kočnerovi.
Situácia sa vyostrila v auguste 1998, keď do Markízy vtrhli zástupcovia firmy Gamatex vrátane Kočnera, ktorí sa preukázali súdnym rozhodnutím o vlastníctve Markízy Slovakia, s. r. o. Ruskovu ochranku nahradili nebezpečne vyzerajúci muži v maskáčoch v službách Kočnera. Ten mal prehovoriť Ruskovu spoločníčku Volzovú, aby im ako druhá konateľka Markízy notársky uznala dlžobu z pohľadávky. Tá sa vtedy pohybovala aj s úrokmi vo výške 80 miliónov korún.
Spor o Markízu
Situácia sa nafúkla i preto, lebo Markízu si zastali v tom čase opoziční politici proti HZDS vrátane Mikuláša Dzurindu a Roberta Fica, ako aj diváci, ktorí vyšli za Markízu do ulíc. Rusko sa z obavy o svoj život ukryl do zahraničia. Vrátil sa až po tom, ako mu minoritný vlastník CME zaplatil ukrajinskú ochranku, ktorá Kočnerových ľudí z televízie vytlačila.
Tieto konflikty Ruskovi nebránili v tom, aby s Kočnerom neskôr išiel do ďalších obchodných kontaktov, týkajúcich sa napríklad krízového centra Maják nádeje.