Inflácia v eurozóne tento mesiac ďalej klesla. Ukázali to vo štvrtok predbežné údaje z najväčších ekonomík regiónu. To zosilní tlak na Európsku centrálnu banku, aby začala so znižovaním úrokových sadzieb neskôr v priebehu roka. Informujeme o tom na základe správy Reuters.
ECB drží úrokové sadzby na rekordných maximách od septembra 2023. Diskusia sa medzitým rozhodne posunula smerom k ich znižovaniu, keďže rast cien v euroregióne sa približuje k cieľu banky na úrovni dve percentá, aj keď niektoré kľúčové oblasti, ako sú ceny služieb a rast miezd, zostávajú problémom.
Podľa rýchlych odhadov sa inflácia vo februári spomalila v Nemecku, Francúzsku aj Španielsku. Zároveň "ochabnutý" trh práce v Nemecku poukazuje na určité zmiernenie mzdových tlakov v najväčšej európskej ekonomike.
Predstavitelia ECB však pravdepodobne budú argumentovať, že celkovú infláciu ťahajú nadol nižšie ceny energií a maskujú tak menej priaznivé trendy tzv. jadrových cien (bez nestálych cien potravín a energií).
ECB sa najbližšie stretne 7. marca a hoci sa neočakáva žiadna zmena jej politiky, banka pravdepodobne uzná zlepšený výhľad inflácie, čo nakoniec otvorí dvere k zníženiu sadzieb, možno už v polovici roka.
Štvrtkové údaje priniesli tiež mierne dobré správy z trhu práce, ktorý je jedným z najväčších rizikovým faktorom pre vývoj cien, pretože rast miezd je príliš rýchly.
Konkrétne, počet ľudí bez práce v Nemecku sa vo februári zvýšil viac, ako sa očakávalo o 11-tisíc na 2,713 milióna osôb. To je síce len nepatrná zmena a miera nezamestnanosti zostala stabilná na úrovni 5,9 percenta, ale signalizuje zmierňovanie napätia na nemeckom trhu práce a tlaku na rast miezd.
Napätý pracovný trh je anomáliou. Ekonomika eurozóny v uplynulých štvrťrokoch stagnovala alebo slabo rástla. Nezamestnanosť by za normálnych okolností v takomto prostredí prudko stúpla. Firmy si však držia pracovnú silu vďaka zdravým maržiam a tiež pre obavy, že po začatí hospodárskej konjunktúry bude ťažké nájsť zamestnancov.