Ukrajinci sa už čoskoro dozvedia meno muža, ktorý bude viesť ich štát najbližších päť rokov. Ktoré reformy z prvého funkčného obdobia prezidenta Petra Porošenka považujete za najdôležitejšie?
Zoznam veľkých reforiem je pomerne dlhý. V prvom rade by som vyzdvihol to, že Ukrajina prešla veľkým vyčistením svojho bankového sektora. Banky, ktoré do veľkej miery slúžili ako práčky špinavých peňazí, boli odstránené z trhu. Bankový sektor je teraz oveľa zdravší, lepšie kapitalizovaný a kvalitnejšie riadený. Banky sa stali skutočne nezávislými. Zaviedli sme režim plávajúceho menového kurzu, budujeme si rezervy tvrdých mien. Aj vďaka týmto opatreniam si niektorí politici výrazne zvýšili svoju popularitu pred voľbami.
Jedným z kľúčových segmentov je pre Ukrajinu energetika. Čo sa zmenilo v tejto oblasti?
V priebehu posledných troch rokov sme spustili veľkú reformu energetického trhu, predovšetkým v oblasti zemného plynu. Jej primárnym cieľom bolo zníženie našej závislosti od ruského plynu. Liberalizované boli už dva z troch najväčších segmentov trhu s plynom. Konkrétne ide o komerčný segment, ako aj segment verejnej spotreby. Na spotrebiteľský trh na Ukrajine prišlo asi 80 firiem obchodujúcich s plynom, vrátane najväčších európskych spoločností, ako je napríklad Trafigura.
Vaša krajina mala v minulosti veľké problémy s korupciou. Zlepšila sa situácia aj v tomto smere?
Určite áno. Urobili sme veľkú reformu v oblasti verejného obstarávania. Zaviedli sme systém ProZorro, vďaka ktorému sme sa stali jednou z mála krajín vo svete, kde sa 100 percent verejného obstarávania uskutočňuje online, výlučne prostredníctvom elektronických ponúk. Tento systém som ja osobne budoval a dohliadam naň. Aj vďaka nemu sme v oblasti verejného obstarávania a elektronickej správy dostali absolútne všetky možné medzinárodné ocenenia.
Chudobnejšie oblasti Ukrajiny sa v minulosti často sťažovali, že doplácajú na Kyjev...
Práve kvôli tomu sme zaviedli proces decentralizácie, ktorý znamenal veľké úspory v regionálnych rozpočtoch, miestami až trojnásobné. Zrušili sme dovtedajší systém, v rámci ktorého bolo potrebné vyjednávať s centrálnymi úradmi v Kyjeve, aby regióny mohli získať peniaze pre školy, nemocnice či ktorékoľvek iné verejné zariadenia. Teraz sa na lokálnu úroveň presunulo viac zodpovednosti aj peňazí. Miestne samosprávy získali väčšie právomoci. Zriadili sa nové centrá administratívnych služieb, ktoré sídlia po celej krajine.
Ako sa vyrovnávate s ruskou hrozbou a zamrznutým konfliktom na Donbase?
Urobili sme v armáde veľké reformy. Zvýšili sme vojenské výdavky. Tie v aktuálnom štátnom rozpočte na tento rok prekročia päť percent hrubého domáceho produktu. Cieľom je dosiahnuť, aby sme boli dostatočne obranyschopní a fyzicky pripravení zastaviť ruskú agresiu. V súčasnosti nemáme otvorenú vojnu na okupovaných územiach na Donbase, nedochádza tam ani k žiadnym veľkým útokom. Na východe je prímerie, avšak hrozba je tu stále. Samozrejme, tento konflikt nám opakovane spôsobil obrovské ekonomické škody.
Zmenila sa za posledné roky situácia aj v biznise?
Áno, spravili sme veľké reformy v podnikateľskom prostredí, ktoré nás výrazne posunuli vpred. Kým v minulosti sme sa v rebríčku Doing Business umiestnili na 131. priečke, v poslednom vydaní z minulého roka sme skočili na 71. miesto. Je to celosvetovo druhý najväčší skok od roku 2009. Zaznamenali sme vôbec najrýchlejší rast spomedzi všetkých krajín bývalého Sovietskeho zväzu. V žiadnom prípade však tým nechcem robiť reklamu našej vláde a Ukrajine celkovo. Začínali sme na veľmi nízkom základe a v ekonomickej oblasti ešte stále musíme urobiť obrovský kus práce a prejsť ďalekú cestu.
Chcete tým povedať, že v reformách budete pokračovať?
Rozhodne áno. Neuspokojíme sa s tým, že sme dosiahli určitý cieľ a to nám stačí. Trend je síce daný, ale ak by sa pýtali, či je nezvratný, tak určite nie je. To by bolo naivné zmýšľanie. Tento trend sa dá kedykoľvek obrátiť. V minulosti sa mnohokrát ukázalo, že môžete zničiť úplne všetko. Našťastie, politici si sú vedomí tohto rizika. Preto sú odhodlaní budovať úspešnú krajinu, demokraciu a stabilnú spoločnosť. Ide o to, že v akcii treba byť každý deň. Nie je to o tom, že vaši predkovia urobili svoju prácu a vy si už iba užívate plody ich práce, nič nerobíte a celý deň iba spíte a jete. Musíte pracovať. Nielen budúci rok či päť rokov, ale nasledujúcich 25 rokov aj viac.
Na čo by sa teda mala zameriavať vláda v nasledujúcom období?
Hovoríme tu predovšetkým o budovaní inštitúcií na Ukrajine a pokračovaní reforiem vrátane prijímania zákonov a vlády práva. Dlhodobým cieľom je vytvorenie hospodárskej súťaže, ktorá tu predtým neexistovala. A naopak, regulácia a boj proti korupcii, ktorá tu existovala dlhé roky a v predchádzajúcom období doslova kvitla. Práve tento cieľ nám dáva vedomie, že aj keď presadzované reformy budú tvrdé, tak prinesú svoje ovocie. Bez nich to jednoducho nepôjde.
V druhom kole prezidentských volieb sa už budúcu nedeľu proti sebe postavia Petro Porošenko a Volodymyr Zelenskyj. Najmä v prípade komediálneho herca Zelenského sa ozývajú určité pochybnosti, či bude pokračovať v nastolených reformách. Neobávate sa toho?
Je úplne prirodzené, že kandidáti majú rozdielne predstavy, ako dosiahnuť ekonomický rast. Nie je nič nezvyčajné, že presadzujú rozdielne prístupy a politiku. Veď práve to je prejav demokracie. Takto funguje hlasovanie nielen u nás, ale aj v mnohých iných krajinách. Princípom každých volieb je to, že sa všetci snažia o svoje víťazstvo. Dôležité je niečo iné.
Čo máte teraz na mysli?
To, aby žiadny kandidát nebol schopný zviesť Ukrajinu z cesty založenej na integrácii do Európskej únie, na všeobecne priaznivom podnikateľskom prostredí, na ekonomickom pokroku a na demokratických hodnotách. Medzi ne radím napríklad právo na slobodné vyjadrovanie, zhromažďovanie či vierovyznanie. Ukrajinci si už pred piatimi rokmi vybrali zmenu. Zvolili si proeurópsky smer. Je to veľmi pomalý proces. Keď sme ho už však začali, musíme v ňom pokračovať.
Problémom je, že mnoho ľudí vo vašej krajine Západu skrátka neverí...
Veľká väčšina Ukrajincov nielenže nikdy nenavštívila žiadnu krajinu Európskej únie. Mnohí z nich za celý život nevycestovali dokonca ani zo svojej oblasti. A to je dôvod, prečo mnoho ľudí verí takým hlúpostiam, ako je to, že v Kyjeve vládnu fašisti, alebo že vo všetkých hlavných mestách Európy sa každý deň koná pochod homosexuálov. Práve preto je taký dôležitý bezvízový režim.
Čo sa zmenilo od zrušenia vízovej povinnosti pre ukrajinských občanov zo strany EÚ v júni 2017?
Vďaka nemu môže viac ľudí slobodne cestovať či študovať v zahraničí. Môžu ísť na krátky výlet do Nemecka, Poľska alebo do hocijakej inej európskej krajiny a na vlastné oči vidieť, ako to tam skutočne vyzerá. Zistia tak, ako sa žije v krajinách, ktorým sa podaril úspešný ekonomický rozvoj. A keď už tam budú, môžu zdieľať tieto informácie a skúsenosti so svojimi príbuznými alebo priateľmi. Je to prílev čerstvej krvi a nových informácií na Ukrajine.
Ako to bolo pred rokom 2017?
Mnohí ľudia hovorili, že bolo pre nich veľmi náročné získať víza. A to aj pre priemerného človeka zo strednej triedy. Pre mňa nebolo ťažké cestovať do Paríža alebo Berlína, ale pre mnohých to naozaj nebolo jednoduché. Už aj z toho dôvodu, že museli zaplatiť 35 eur za víza. Teraz vidíme, že zrušenie vízovej povinnosti je naozaj veľká vec. Nemusia si kupovať víza, tých 35 eur dajú za letenku Ryanairu, Wizzairu alebo nejakej inej nízkonákladovej spoločnosti, ktorá lieta na Ukrajinu. Takže v priebehu niekoľkých posledných rokov sme prešli skutočne veľkým vývojom. Dnes máme úplne odlišnú situáciu, než bola predtým.
Poznáte slovenského exministra financií Ivana Mikloša, ktorý je poradcom ukrajinskej vlády?
Samozrejme, poznám ho veľmi dobre. Ivana Mikloša veľmi rešpektujeme, je mimoriadne skúsený. Máme veľa poradcov a odborníkov. Mnohí z nich sú akademici z Harvardu, Oxfordu či iných prestížnych univerzít, avšak bez skúseností z vysokej politiky. Síce majú predstavu, ako by mali reformy vyzerať, ale nevedia, ako ich následne presadiť v politike. Nám nestačí, že sa pozrieme do ekonomickej učebnice a až potom uvidíme, čo máme robiť. A práve Mikloš takéto skúsenosti má. Dokáže nás naučiť, ako sa vytvárajú koalície, ako sa na rozličné kroky pozerá obyvateľstvo, opozícia či rôzni ďalší aktéri. Je rozdiel, keď máte v tíme niekoho takéhoto.
Prijímate kroky, ktoré Mikloš navrhne?
Samozrejme, v niečom s ním súhlasíme, v niečom zase nie. V každom prípade je jeho prítomnosť veľmi užitočná. Všetkým je nám jasné, že sa musíme pravidelne vzdelávať. A Mikloš bol vo vašej krajine top politikom, urobil tam veľa vecí, prijal mnoho reforiem. Vie, čo má robiť. Takže myslíme si, že práve on je človek, ktorý vie veľa zaujímavých vecí a je schopný pomôcť nám.
Môžu Ukrajine pomôcť skúsenosti Slovenska? Sme pre vás modelovou krajinou?
Nepochybne áno. Ste jedným z našich najbližších susedov. Slovensko je vo všeobecnosti podobným štátom ako Ukrajina. Máme podobné politické postoje aj ekonomické zameranie. Vy ste rovnako ako my mali dlhé roky komunistickú vládu. Obe krajiny prešli na trhové hospodárstvo. Dnes máme veľmi podobnú ekonomickú doktrínu. Máme malú a otvorenú ekonomiku. Nemôžeme sa veľkosťou porovnávať s ekonomikami Nemecka, Francúzska či Číny. Máme podobné exportné zameranie aj obchodné prepojenie s inými krajinami. Takže z tohto hľadiska áno. Samozrejme, môžete byť pre nás istým vzorom. Určite viac, než povedzme Singapur, Kanada alebo Čile, už len z geografického hľadiska. Avšak my nechceme len nasledovať iných.
Preberáte naše reformy?
Každá krajina je rozdielna. Nanešťastie, nefunguje to tak, že by sme si zobrali jedno kompletné riešenie od jedinej konkrétnej krajiny. Avšak môžeme si vziať niečo od rôznych krajín. A bez najmenších pochybností máte aj vy mnoho vecí, ktorými sa môžeme u nás inšpirovať. Nasledovať časť cesty, ktorou už Slovensko prešlo. Vy ste sa aj vďaka týmto opatreniam stali bohatšou krajinou. Kvalita života sa u vás neustále zvyšuje, práca inštitúcií sa zlepšuje. My dúfame, že podobný trend bude aj u nás a skupina ekonomicky vyspelých krajín sa rozšíri východným smerom o štáty ako je Ukrajina, Gruzínsko a podobne.
Čím by sme pre vás mohli byť inšpiráciou?
Vysoko uznávame, ako ste rôznymi stimulmi pritiahli zahraničné investície a vybudovali priemyselné parky. Určite môžete byť pre nás v tomto smere inšpiráciou. Veríme, že aj vďaka vašim skúsenostiam sa staneme súčasťou ekonomickej a obchodnej siete, ktorá bude zahŕňať štáty od Ukrajiny, cez Slovensko a Českú republiku až po Nemecko a ďalej na Západ. Skrátka veríme, že raz budeme pevnou súčasťou Európy.
Kto je Maksym Nefiodov
Rodák z Kyjeva, ktorý budúci týždeň oslávi 35 rokov, pôsobil pred vstupom do politiky ako manažér investičnej spoločnosti Icon Private Equity. V oblasti investičných fondov pracoval v rokoch 2004 až 2015. Vo februári 2015 sa stal prvým viceministrom ekonomického rozvoja a obchodu Ukrajiny. Je hlavným autorom elektronického systému verejného obstarávania ProZorro.