Finančná kríza v Spojených štátoch priniesla na scénu okrem hlbokých hospodárskych ťažkostí tiež pojem známy ako "too big to fail", teda "príliš veľký na to, aby padol". Termín bol takmer výhradne používaný vo finančnom sektore, kde panovala obava, aby pád niektorej z bankových inštitúcií nespôsobil úplne fatálne dôsledky pre celú ekonomiku. Vo výsledku tak týmto spoločnostiam bola poskytnutá finančná pomoc zo strany štátu na odvrátenie krachu a s ním spojeného domino efektu. Americké regulačné orgány prijali hneď niekoľko opatrení, ktoré majú nadmernému rastu inštitúcií a s ním spojenému problému "too big to fail" zabrániť.
Ak najväčšia ekonomika sveta s prebujneným bankovým sektorom zápasila v minulých rokoch, jej dlhoročný prenasledovateľ Čína podobnú otázku rieši práve teraz. A to dokonca možno v oveľa väčšej miere. Je totiž zrejmé, že veľkosť čínskych bánk, či už objemom aktív, či podielom aktív na HDP dosahuje výrazne vyšších hodnôt, než tomu bolo v prípade amerických bánk pred nedávnou finančnou krízou. Napríklad JPMorgan vtedy disponovala aktívami v hodnote 2,17 bil. USD, čo bolo "len" 15% vtedajšieho hrubého domáceho produktu USA.
Veľkosť čínskych bánk tak vzbudzuje hneď niekoľko oprávnených obáv. Tou prvou je klasická implikácia pre celé hospodárstvo vo chvíli, kedy by jedna z prerastených bánk mala skrachovať. Došlo by k uzavretiu účtov, runu na banku či zmrazeniu financovania. Druhou je klesajúca averzia k riziku samotných bankárov.
V situácii, kedy prerasteným inštitúciám "kryje chrbát" vládny sektor, pripravený podať v prípade ťažkostí pomocnú ruku, môžu bankári zvyšovať objem rizikových expozícií, lebo prípadné následky odnesú daňoví poplatníci. Tretia je potom celková distorzia, ktorú na finančnom trhu ohromné čínskej banky vytvárajú. Vďaka svojej veľkosti majú ďaleko ľahší prístup k dodatočnému kapitálu a v konkurenčnom súboji s malými bankami majú navrch. To následne ubližuje aj malým podnikom, ktoré sú financované práve skrz malé bankové inštitúcie.
Na čínskom trhu tak operujú finančný dinosaury, ktorí oprašujú spomienky na "too big to fail" problém, s ktorým zápasili USA. Na druhú stranu je okrem paralel potrebné spomenúť veľmi významnú odlišnosť.
Čínske banky sú síce väčšie, než boli tie americké pred rozpútaním finančnej krízy, v množstve ohľadov sú však tiež ďaleko lepšie zabezpečené. Zatiaľ čo investičné banky USA v rokoch pred krízou boli závislé na krátkodobom financovaní, a teda vývoji finančného trhu, v prípade čínskych inštitúcií hrá úlohu skôr trh depozít. S tým súvisí aj celková štruktúra operácií čínskych bánk, ktoré sa z veľkej väčšiny zameriavajú na obvyklé pôžičky stabilnom štátnym podnikom. To v prípade amerických investičných bánk naplnili súvahy obrovské expozície držané v derivátových produktoch, ktoré po krachu trhu s nehnuteľnosťami predstavovali doslova bezcenné zdrapy papiera.
Je teda zrejmé, že čínske banky sú "too big to fail". Napriek tomu dokonalá paralela s americkou skúsenosťou neexistuje. Finančné inštitúcie v druhej najväčšej svetovej ekonomike totiž síce predstavujú svojou veľkosťou riziko, štruktúrou svojich operácií však dávajú ďaleko menší dôvod veriť, že sa v blízkej dobe krach a s ním spojená ochrana môže objaviť. Aspoň zatiaľ ...
Zdroje: Bloomberg, tradingeconomics