Slovensko bolo poctené významnou návštevou. Vo funkcií dožívajúci prezident Komisie Barroso pochválil Slovensko a dostal za to Rad Bieleho dvojkríža II. triedy od prezidenta Gašparoviča. Za mimoriadne zásluhy o posilnenie postavenia Slovenska v medzinárodných vzťahoch. A keďže na dôchodku sem asi tak často chodiť nebude, priložili sme mu ešte titul doctor honoris causa z Ekonomickej univerzity. Veď každá položka do CVčka dobrá!
Na dôchodok sa po nastávajúcich eurovoľbách chystá aj nejeden zo 766 europoslancov (pokiaľ teda nie sú zároveň národnými poslancami, primátormi, županmi, či všetkým dokopy). Aby im nebolo ľúto, daňoví poplatníci majú pre nich darček v podobe tzv. Zlatého zbohom. Každý poslanec dostane odchodné v závislosti od odslúžených rokov. Najmenšia suma je zhruba 47 000 eur, poslanci s odkrúteným minimom 24 rokov si môžu priniesť igelitku na 190 000 eur. To samozrejme nie je všetko, dostanú aj dôchodok vo výške 70 percent zo mzdy. Opäť podľa odslúžených rokov, tí najlepší si budú užívať 67 000 eur ročne. Všetko? Ale kdeže. Poslanci si mohli „prispievať“ na sekundárny dôchodok, čo môže byť až ďalších 50 000 eur ročne. Úvodzovky som použil preto, že napriek príspevkom má fond sekundárneho dôchodku už dieru viac ako 200 miliónov eur.
Vo funkcii tak nezažijú napríklad riešenie problému, kde do roku 2015 zohnať ďalších 15 miliárd pre Grécko. Tento rok totiž Grékom končí pomoc z eurovalov, problémy však ostávajú a jedným z nich je 2,6 miliardová diera v roku 2014 a 12,3 miliardová diera v roku 2015. Časť sa možno podarí zaplátať cez trh, časť vďaka očakávaným nižším potrebám miestnych bánk na kapitál z verejných zdrojov. Ale či sa podarí krajine vyhnúť ďalšiemu záchrannému balíku, na to by svoje odstupné vsadil máloktorý poslanec. Plány Komisie sú ako vždy veľkolepé, súčasný takmer 180 % grécky dlh sa má do roku 2020 znížiť na 125 % HDP, a do roku 2022 na 112 %. Dúfajme, dlžia to totiž aj nám. Grécka vláda už oficiálne požiadala o diskusiu ohľadom možného zníženia (rozumej čiastočného odpustenia) dlhu. Popritom predstavili plán na oživenie ekonomiky, ktorý prekvapujúco obsahuje aj zníženie daní a väčšiu flexibilitu pracovného trhu. Od začiatku krízy zažili cez 20 000 demonštrácii (6266 v Aténach), číslo asi ešte porastie.
Minulý týždeň po Aténach oslávil návrat na dlhopisový trh po troch rokoch aj Lisabon. Portugalci predali 750 miliónov eur dlhu v desaťročných dlhopisoch za smiešnych 3,58 %. Slovensko je niekde okolo 2,5 %. Minuloročný deficit portugalských verejných financií bol bez pomoci bankám 4,5 % HDP, pričom cieľ bol 5,5 %.
Aj Francúzsko má plán ekonomických reforiem obsahujúci sekanie výdavkov a znižovanie daní. Vláda si už pod vedením nového premiéra otestovala jeho popularitu predbežným hlasovaním v dolnej snemovni. Tam prešiel, s rozdielom 33 hlasov. No neúčasť 41 socialistov na hlasovaní naznačila, že zase tak hladko to nepôjde.
V Holandsku sú tiež reformné nálady, ale na európskej úrovni. V krajine sa rozbieha kampaň volajúca po referende pri každom rozhodovaní o presune právomocí z národnej úrovne do Bruselu.
V ECB bolo minulý týždeň ponuro. Úroveň nadmernej likvidity, teda hotovostného „nárazníku“ v eurosystéme, prvý krát od septembra 2011 klesla pod 100 miliárd. Naposledy bola odpoveďou reakcia v podobe poskytnutia viac ako 1 000 miliárd eur pôžičiek finančným inštitúciám cez dve kolá programu dlhodobých pôžičiek LTRO. Všetci čakajú na to, čo ECB urobí, nielen v súvislosti s týmto faktom, ale s celkovou ekonomickou situáciou. Mario Draghi naznačil, že ECB je pripravená začať nakupovať aktíva rôzneho druhu, a tak nalievať do ekonomiky nové peniaze. Európska centrálna banka s touto kartou blufuje už takmer dva roky a investori zatiaľ veria. Vďaka tomu ide Európe zadlžovanie hladšie ako kedykoľvek pred tým. No príde moment, keď investori budú chcieť ukázať karty. V tom prípade ECB buď prizná bluf a financmajstri členských štátov zaplačú, alebo začne skutočne nakupovať za novovytlačené peniaze.
Peniaze trápia nielen EÚ. Kým vojensko-spravodajská hra Rusku ide, na ekonomickom poli sa nad nimi zmráka. Investori z krajiny odchádzajú už od minulého roka, no s hrozbou šírenia konfliktu a medzinárodných ekonomických sankcií sa odchod začína meniť na útek. Za prvé tri mesiace krajinu opustilo 64 miliárd eur, čo je už polovica hodnoty dosiaľ najväčšieho krízového odlivu v roku 2008. Ruská centrálna banka intervenovala zvýšením úrokových sadzieb. Agentúra S&P zrazila rating krajiny len jeden stupeň nad úrovňou „junk“ a ruská vláda pripravuje rozsiahle finančné zmeny. Krajina má veľké devízové rezervy, ktoré jej dávajú čas, ale spomienky na rok 1998 nie sú zase až tak ďaleko.
„Čína je lacná.“ Toto tvrdenie sa stalo už takmer prírodným zákonom. Ale svetová ekonomika je dynamická a staré pravdy mení na nové mýty. Manufacturing Cost-Competitveness Index porovnáva náklady na priemyselnú produkciu v 25 krajinách sveta. Niektoré výsledky môžu prekvapiť. Mexiko je lacnejšie ako Čína, či Švédsko je lacnejšie ako Brazília. Slovensko tam nie je, ale Česko vychádza o 7 % drahšie ako USA. Spojené štáty v konkurencieschopnosti Starý kontinent posielajú do kolien – v rebríčku im konkuruje len Poľsko, ktoré je o 1 % drahšie. Lacná pracovná sila nie je všeliek.
Kapitálovo dobre vybavený zvyšok týždňa vám želá