S najlepším ligovým strelcom,
útočníkom Nitry Róbertom Rákom
V sobotu ste ružomberskému brankárovi Hajdúchovi strelili dva góly, a predsa to nestačilo na víťazstvo vášho mužstva. Ako sa snúbi radosť so sklamaním?
-- Hreje ma aspoň to, že som góly dal, to musí uspokojiť každého hráča. Škoda len, že to nestačilo aspoň na remízu, keď túžobnú výhru už ani nespomínam. Ale musím úprimne povedať, a v tom sme sa s chlapcami zhodli, že o tri body sme sa pripravili sami. Urobili sme viac chýb ako súper.
Ako je možné, že často ste tam, kde máte byť a dáte gól? Tak to bolo aj pri prvom presnom zásahu, keď ste najrýchlejšie nabehli na loptu, ktorú vyrazil Hajdúch.
-- Je to moja úloha útočníka. Niekedy musím vyčkávať, niekedy ísť aj do nemožných či neočakávaných situácií tam, kde sa pred bránou vytvorí priestor. Musím sa tam stále motať a pokúšať šťastenu, aby sa odrazená lopta dostala ku mne.
Dostávate od trénera Ivana Galáda aj defenzívne úlohy?
-- Skôr mi dáva voľnosť. To však neznamená, že keď na našej polovici vidím nejakú loptu, že sa o ňu nesnažím zabojovať, že to nechávam vždy len na spoluhráčoch.
Je známa vaša spolupráca s brankárom Seneckým, keď po dlhom výkope smeruje lopta na vás s cieľom rýchleho útoku. Myslíte si, že to ešte môže fungovať, keď súperi o tom vedia?
-- Ale áno. Aspoň sa rýchlo stiahnu naspäť a pre našich hráčov sa otvorí väčší priestor. Má to stále svoj účel a cenu.
S osemnástimi gólmi ste na čele ligových kanonierov? Pomýšľate už aj na záverečný primát, stať sa prvý raz v kariére kráľom strelcov?
- Keď mám pravdu povedať, prečo sa o to nepokúsiť? Už som mal takéto myšlienky aj po jesennej časti, keď som bol tiež v popredí so stratou štyroch gólov na prvého.
Zrejme vám k tomu chcú dopomôcť aj spoluhráči.
-- Som o tom presvedčený. Veď moje góly pomáhajú k našim víťazstvám, bodom, a to všetko sú spoločné úspechy.