Federálny rezervný systém (FED) nielenže nafukuje trhy, ale presúva obrovské množstvo bohatstva od strednej triedy a chudobných k bohatým. Tvrdí to miliardár a šéf fondu Duquesne Capital Stanley Druckenmiller.
V rozhovore v televíznej relácii "Squawk Box" zakladateľ fondu Duquesne Capital uviedol, že politika kvantitatívneho uvoľňovania zvýšila držanie akcií a ďalších aktív v rukách bohatých investorov, ako je aj on sám. Bohatí podľa Druckenmillera vďaka tomu ešte viac bohatnú. Plne to však pocítia až budúce generácie.
V rozhovore v televíznej relácii "Squawk Box" zakladateľ fondu Duquesne Capital uviedol, že politika kvantitatívneho uvoľňovania zvýšila držanie akcií a ďalších aktív v rukách bohatých investorov, ako je aj on sám. Bohatí podľa Druckenmillera vďaka tomu ešte viac bohatnú. Plne to však pocítia až budúce generácie.
"Táto situácie je fantastická možnosť pre každého bohatého človeka," uviedol deň po tom, čo Fed odložil sprísnenie menovej politiky(Americká centrálna banka momentálne nalieva do ekonomiky mesačne 85 miliárd dolárov). "Je to najväčšie prerozdeľovanie bohatstva od strednej triedy a chudobných k bohatým v dejinách," podotkol.
Fed bohatých potešil
"Kto vlastní majetok? Miliardári. Myslíte si, že Warren Buffet nenávidí politiku Fedu? Myslíte si, že ju nenávidím ja? V stredu som mal naozaj vinikajúci deň," povedal na margo vyhlásenia Fedu Druckenmiller.
Druckenmiller, ktorého majetok sa odhaduje na viac ako dve miliardy dolárov povedal, že snahou politiky Fedu je, že bohatí budú míňať svoje peniaze aj na vytváranie pracovných miest. Fed v podstate stavia na "ekonomiku stekajúcich kvapiek".
Ekonómovia a akademici sú rozdelení v tom, či politika Fedu skutočne pomohla bohatým na úkor zvyšku Ameriky. Mnohí poukazujú na to, že politika znížila úrokové sadzby pre všetkých Američanov. Zároveň dodávajú, že zamestnanosť a ekonomika by na tom boli oveľa horšie, keby centrálna banka nepokračovala v obrovskom mesačnom nákupe dlhopisov.
Iní tvrdia, že politika Fedu predovšetkým žmýka ceny aktív a bohatí tak držia väčšinu majetku. Nie sú k dispozícii žiadne spoľahlivé údaje o bohatstve horného jedného percenta Američanov za posledné dva roky, kedy trhy vzrástli. Ale od roku 2010, sa zmenšilo bohatstvo priemerných Američanov približne o 50 percent a to najmä kvôli poklesu cien nehnuteľností.
Slová miliardára Druckenmillera potvrdzuje aj analýza americkej vlády, ktorú zverejnila agentúra AP. Podľa správy je rozdiel medzi bohatými a chudobnými Američanmi najväčší za posledných desať rokov.
Druckenmiller, ktorého majetok sa odhaduje na viac ako dve miliardy dolárov povedal, že snahou politiky Fedu je, že bohatí budú míňať svoje peniaze aj na vytváranie pracovných miest. Fed v podstate stavia na "ekonomiku stekajúcich kvapiek".
Ekonómovia a akademici sú rozdelení v tom, či politika Fedu skutočne pomohla bohatým na úkor zvyšku Ameriky. Mnohí poukazujú na to, že politika znížila úrokové sadzby pre všetkých Američanov. Zároveň dodávajú, že zamestnanosť a ekonomika by na tom boli oveľa horšie, keby centrálna banka nepokračovala v obrovskom mesačnom nákupe dlhopisov.
Iní tvrdia, že politika Fedu predovšetkým žmýka ceny aktív a bohatí tak držia väčšinu majetku. Nie sú k dispozícii žiadne spoľahlivé údaje o bohatstve horného jedného percenta Američanov za posledné dva roky, kedy trhy vzrástli. Ale od roku 2010, sa zmenšilo bohatstvo priemerných Američanov približne o 50 percent a to najmä kvôli poklesu cien nehnuteľností.
Slová miliardára Druckenmillera potvrdzuje aj analýza americkej vlády, ktorú zverejnila agentúra AP. Podľa správy je rozdiel medzi bohatými a chudobnými Američanmi najväčší za posledných desať rokov.
Zánik strednej triedy
V skupine obyvateľov s najnižšími príjmami, medzi ktoré v USA zahrňujú osoby s ročným príjmom pod 20 000 dolárov, dosahuje miera nezamestnanosti 21 percent.
Bohatých rodín s príjmom nad 150 000 dolárov sa nezamestnanosť prakticky nedotkla.
Podľa expertov dochádza v USA k erózii strednej triedy. Jej príslušníci sú podľa vládnych údajov čoraz častejšie nútení voliť podradné zamestnania a vytláčajú pracovníkov, ktorí potom rozširujú rady nezamestnaných.
"Časť Ameriky je stále v kríze, zatiaľ čo druhá časť problémy so zamestnaním nemá," komentoval situáciu analytik pracovného trhu Andrew Sum.
Pod hranicou chudoby žilo v USA v roku 2011 viac ako 46 miliónov ľudí, čo je zhruba 15 percent americkej populácie. Dáta za rok 2012, ktoré majú byť zverejnené budúci týždeň, sa podľa očkávani odborníkov príliš líšiť nebudú.