Bulharsko a Rumunsko sa obávajú, že termín ich vstupu, plánovaný na 1. januára 2007, sa môže posunúť. Preto, po krachu referenda vo Francúzsku a v Holandsku, ministri zahraničia oboch krajín vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom podporili "pokračovanie ratifikačného procesu ústavy EÚ ako príležitosti na vypočutie hlasu každého členského štátu a všetkých občanov".
Áno, ale...
"Prijatie Bulharska a Rumunska môže byť oveľa dramatickejšie a ťažšie, ako sa zdalo," varoval ešte pred francúzskym referendom bulharský politológ Ivan Kreustev pre server mediapool.bg. Politické elity balkánskych štátov sa obávajú, že Európska únia sa bude boriť so svojimi inštitucionálnymi problémami a ďalšie rozširovanie sa dostane na vedľajšiu koľaj. Znepokojenie vyvoláva aj skutočnosť, že za odmietavým stanoviskom Francúzov a Holanďanov treba vidieť aj strach občanov únie z prijímania ďalších chudobných krajín.
Európska komisia sa síce snaží Sofiu i Bukurešť upokojiť, že sa s nimi počíta, nepriamo však naznačuje, že to nemusí byť v roku 2007. Zo strany komisie zaznievajú čoraz tvrdšie výhrady k tempu reforiem v pristupujúcich štátoch a nahlas zaznieva možnosť požitia "klauzuly o odklade", ktorá únii umožňuje o rok oddialiť prijatie oboch štátov. Šéf ľudovcov v Európskom parlamente Hans-Gert Pöttering včera vyzval Európsku komisiu, aby "transparentným spôsobom" hovorila o spôsobilosti Bulharska a Rumunska integrovať sa do únie. Jeho protihráč, predseda Európskej socialistickej strany Martin Schulz, varoval, že "tí, ktorí odmietajú perspektívu rozšírenia, sa zahrávajú s ohňom".
Nahnevaní Chorváti
Problémy s euroústavou ohrozujú aj integračné ambície Chorvátska. S ním sa rokovania nezačali, podľa oficiálnych vyhlásení, najmä preto, že Záhreb plne nespolupracuje s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu. Prokurátorka tribunálu Carla del Ponteová obviňuje chorvátsku vládu, že kryje vojnového zločinca a zároveň chorvátskeho "národného hrdinu" Ante Gotovinu. Prístupové rokovania sa mali s Chorvátsko začať už v marci, teraz je jasné, že sa nezačnú za luxemburského predsedníctva v EÚ, ktoré potrvá do konca júna. Okolky európskych politikov už Chorvátov prestávajú baviť a únii sa začínajú otáčať chrbtom. Podľa májového prieskumu denníka Večernij List je až 44,3 percenta Chorvátov proti vstupu do únie, teda o dve percentá viac ako zástancov integrácie. Je to vôbec prvýkrát, čo väčšina Chorvátov hovorí Európe "nie".
Podobne to vyzerá aj s Tureckom, s ktorým by mala únia začať prístupové rokovania 3. októbra s tým, že vstup by sa konal "najskôr o 15 rokov". Šéf nemeckej diplomacie Joschka Fischer tvrdí, že upustenie od otvorenia rokovaní s Ankarou "by predstavovalo závažné riziko".
Plán D
Budúcnosť integrácie balkánskych čakateľov bude závisieť v prvom rade od toho, ako sa európski lídri vyrovnajú s ústavou. O tom budú rozhodovať na budúci týždeň v Bruseli. Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso včera v pléne Európskeho parlamentu priznal, že nájsť riešenie nebude ľahké. "Existujú dve možné riešenia, ktoré sú však extréme a za každú cenu sa im treba vyhnúť," uviedol Barroso. Povedať "nič sa nestalo, treba pokračovať ako predtým" by bol podľa neho "autistický, nezodpovedný a arogantný" postoj. Druhou chybou by však bolo aj všetko zastaviť. Riešenie podľa Barrosa spočíva v nájdení nového politického konsenzu. "Nejestvuje byrokratické, technokratické alebo administratívne rozhodnutie. Treba politické rozhodnutie," dodal. Čo tým mal však na mysli, zostane záhadou minimálne do budúcotýždňového summitu. Jeho "vysvetlenie" totiž veľa nevysvetľuje: "Nie je žiaden plán B, len možno budeme hovoriť o pláne D ako demokracia alebo ako dialóg."