Gréci musia cítiť, že trpia všetci, tvrdí grécky profesor

Zamestnanci gréckych štátnych i súkromných firiem štrajkovali minulý týždeň a štrajkovať chcú aj zajtra, keď vyprší termín, do ktorého vláda v Aténach mala Európskej únii predložiť plán, ako zavedie všetky úsporné opatrenia do praxe.

Vláda premiéra Papandreoua je pod veľkým domácim aj zahraničným tlakom. "Hlavná otázka pre to, aby vláda zvládla všetky protesty, je: Ako sa rozložia škrty, aby boli vplyvy spravodlivo rozdelené, aby sa zároveň zvýšil výber daní," hovorí o kľúčovom probléme súčasného Grécka Loukas Tsoukalis, profesor ekonómie a prezident najprestížnejšieho gréckeho think tanku, Helénskej nadácie pre európsku a zahraničnú politiku (ELIAMEP).

To je základom celého cvičenia, ktoré práve absolvujeme. Nie je to len o vyšetrovaní na strane vlády, ale týka sa to veľkej časti gréckej spoločnosti. Nemôžeme pokračovať s návykmi z minulosti, je za nami dlhé obdobie rozsiahleho míňania vo verejnom sektore, čo viedlo k obrovskému dlhu. Je to veľmi úzko prepojené s klientelistickou politikou, ktorá je charakteristická pre grécky politický systém. Samozrejme, táto politika neexistuje len v Grécku, ale tu sa prejavila takým spôsobom, že to presahuje všetky medze.

Hlavná otázka teda je, ako rozložiť bremeno škrtov. V Grécku máme obrovský deficit aj v dôsledku obrovských daňových únikov vo všetkých častiach gréckej spoločnosti. Úspech vládneho stabilizačného programu záleží na tom, ako vláda presvedčí verejnosť, že bremeno je rozložené spravodlivo.

Už oznámili krátenie platov zamestnancov verejného sektora a zmrazenie penzií. Keď bude v nasledujúcich mesiacoch jasne vidieť, že veľkí aj malí žraloci v hospodárstve začnú platiť dane zo svojich príjmov, potom začnú byť ľudia presvedčení, že obeť prinášajú všetci. Ak sa to bude týkať len malých zamestnancov, tak to nebude mať úspech.

Budú štrajky, demonštrácie, o tom niet pochýb. Myslím si však, a tento názor môžu podporiť výsledky prieskumov verejnej mienky, že väčšina gréckej populácie súhlasí so smerom, ktorým sa vláda vydala. Samozrejme, nikto nemôže nič zaručiť, ale odhadujem, že protesty zostanú nejaký čas pod kontrolou, a potom bude záležať na tom, aká hlboká bude recesia a ako sa bude, alebo nebude črtať výjazd z tohto krízového tunela.

Samozrejme, ak ste ekonomicky oslabený, tak to oslabuje aj vašu schopnosť presadzovať iné záujmy a témy. Grécky premiér sa však v posledných dňoch stretol s kancelárkou Merkelovou, prezidentom Sarkozym a prezidentom Obamom. To je známka toho, že Grécko nie je slabá, marginalizovaná krajina, ktorá nemá žiadnu váhu v medzinárodných vzťahoch. Skôr naopak. Neočakával by som žiadnu zmenu gréckej pozície v hlavných témach, možno sa tým skôr črtá možnosť kompromisu v otázke bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko. Môžeme sa dohodnúť pomocou nejakej kombinácie typu "Nové Macedónsko", "Mladšie Macedónsko".

Lekcií je veľa. Tu hlavnú všetci poznáme - schopnosť vládnuť eurozóne je slabá. Máme centralizovanú menovú politiku, ktorú vykonáva Európska centrálna banka. Tá z krízy, nielen gréckej, ale celosvetovej, vyšla posilnená. Keď však hovoríme o ekonomickej politike, o kapacite vyrovnávať sa s krízou, sme extrémne slabí, pretože v Maastrichtskej zmluve pre tento prípad nie sú žiadne poriadne nástroje. Možno grécka kríza a ďalšie, ktoré budú nasledovať, pretože Grécko nie je, pokiaľ ide o deficit, rozhodne osamotené, budú fungovať ako katalyzátor pre silnejšie vládnutie v eurozóne. Vidíme diskusiu o podmienenej pomoci, o vytvorení Európskeho menového fondu. To je jeden aspekt. Druhý je, že je čoraz viac európskych vodcov presvedčených, že potrebujeme prísnejšiu reguláciu niektorých aspektov medzinárodného finančného trhu.

EMF nie je niečo, čo budeme mať zajtra k dispozícii. V niektorej z fáz ho budeme potrebovať, o tom som presvedčený, v menovej únii potrebujeme nejaký mechanizmus pre podmienenú pomoc v krízových situáciách. Zdôrazňujem podmienenú pomoc. Aby bol však Európsky menový fond správne založený, tak to podľa mňa spôsobí revíziu európskej zmluvy. A to nie je jednoduché a nebude to zajtra.

HN: Grécko teraz bude pod dohľadom únijových inšpektorov. Ako to grécka vláda znáša? Nevyskytujú sa napríklad prejavy urazenej národnej hrdosti?

Isteže nie je jednoduché mať v krajine cudzincov, ktorí vám prídu zvonka kontrolovať financie, pretože ste v nich urobili neporiadok. Je ťažké to stráviť. Ale zároveň si väčšina Grékov uvedomuje, že to je výsledkom dlhého obdobia zlého manažmentu. A aspoň sa to deje v rámci európskej rodiny.

Európska solidarita sa v Grécku môže vyjadriť dvoma spôsobmi: Jedným je pomoc s vytvorením štítu v tých častiach finančných trhov, kde môžu byť efekty špekulácií destabilizujúce, manipulované. A to môže byť európska solidarita nielen s Gréckom, ale i s ďalšími potenciálnymi obeťami. Druhá vec je zabezpečiť mechanizmus podmienenej pomoci, keď vznikne potreba ho mať. Teraz však dúfam, že po opatreniach, ktoré vláda oznámila, sa neobjaví potreba takýto mechanizmus použiť.

Demagógovia a populisti pripravení využiť každú príležitosť sú v každej krajine. Bolo dosť útokov na Nemecko v Grécku aj na Grécko v Nemecku, ale nemyslím si, že to pôjde niekam ďalej. Videli sme to už v minulosti, ale vždy to vyšumelo. Väčšina gréckych politikov sú zodpovední ľudia a tejto hre sa nezúčastňujú.

Samozrejme, že je tam rozdiel. V gréckej ekonomike pôsobia aj veľmi moderné firmy, ktoré sú vysoko efektívne a pracujú v nich ľudia, ktorí hrajú podľa pravidiel. To neplatí o celom, ale o väčšine verejného sektora. Pravdaže to platí do veľkej miery aj o iných krajinách. Trochu to niekedy vyzerá, že kritika zvonku sa mení na rasizmus, ako je napríklad tvrdenie, že Gréci nie sú schopní nič manažovať, pretože to je súčasťou ich DNA. To je absurdné.

Iste. Ale po dlhých skúsenostiach, ktoré mám s európskymi záležitosťami, som to už videl a zažil a cieľom bola vždy iná krajina. Je to smutné. V jednom článku, ktorý som nedávno napísal, som použil túto frázu: My Európania aj napriek dlhej histórii spolupráce máme z divočiny zaužívaný zvyk hádzať po sebe kameňmi, ale pritom už žijeme v bytovom dome.

HN: Keď hovoríme o hádzaní kameňmi, zmenila kríza nejako postoj Turecka ku Grécku?

Nie, nič nebolo, nie som si vedomý, že Turecko by chcelo nejako využiť krízu. To je veľmi dobrý signál.

HN: Poškodí kríza imidž Grécka ako turistickej destinácie? Neodradia turistov napríklad vyššie ceny kvôli zvýšeniu niektorých daní?

Obraz Grécka bude dotknutý len čiastočne a len na krátky čas. Pokiaľ ide o ceny, tak skôr očakávam ich zníženie, pretože kríza donúti ľudí v turistickom priemysle k väčšej súťaživosti.

www.ihned.cz