Hovoril jasné nie, bol odporcom zvyšovania dane z pridanej hodnoty a mal ambíciu nájsť iné možnosti, ako konsolidovať verejné financie, napríklad brutálnou daňou pre banky. Reč je o premiérovi Robertovi Ficovi z jari tohto roka.
Realitu v praxi sme však s odstupom pár mesiacov mohli vidieť v utorok pri predstavení balíka opatrení, ktorý má smerovať k poklesu štátneho deficitu.
Zrejme najviac zarezonovalo zvýšenie dane z pridanej hodnoty, daň z transakcií, ktorá ani nie po 24 hodinách prešla ďalšou zmenou, zvýšilo sa aj osobitné zdanenie pre energetické firmy, rafinérie aj telekomunikačných hráčov, v určitých prípadoch rástla aj firemná daň či odvodové zaťaženie, zaplatiť si máme viac aj za mýto či diaľničné známky.
Výpočet sa nekončí, pretože len pred pár mesiacmi sme sa sa zas dozvedeli o nových daniach na sladené nápoje, cigarety, alkohol, znížili sa príspevky do druhého dôchodkového piliera, zvýšil sa zdravotný odvod, mimoriadne sme zdanili banky a predĺžili solidárny príspevok z ropy.
Všetky tieto opatrenia majú prihrať štátnej kase miliardy eur. Otázkou však je, ako sa všetky tieto zmeny odzrkadlia na biznis sektore a následne aj na kondícii celej ekonomiky.
„S výnimkou zvýšeného odvodu pre energetický sektor ide z môjho pohľadu o súbor opatrení, ktorý opäť zhoršuje konkurencieschopnosť slovenských firiem,“ reaguje na súbor opatrení generálny riaditeľ OFZ Branislav Klocok.
Dodáva, že daň z pridanej hodnoty nafúkne infláciu a znevýhodní najmä domácich producentov vyrábajúcich pre domácich zákazníkov.
„Každý exportér totiž predáva bez dane z pridanej hodnoty, trpieť tak budú najmä slovenské podniky,“ hovorí Klocok, ktorý so svojou produkciou ferozliatin mieri tak na tuzemského, ako aj na zahraničného zákazníka.
Radšej menej opatrení a vyššiu DPH, tvrdí priemysel
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 56% na dočítanie.
Zostáva vám 56% na dočítanie.