Posledné roky sme mohli vidieť mierny útlm pri výstavbe diaľnic. Tento rok sa má odovzdať len krátky úsek R3 v polovičnom profile. Minister Jozef Ráž však má veľké plány. Chce rozbehnúť výstavbu D3 na Kysuciach, ako aj úsek D1 Turany – Hubová. Hovorí tiež o R4 ako o PPP projekte. Myslíte si, že to je reálne?
Každý jeden nový minister má veľké oči. Ja som ich zažil za 25 rokov, čo sa agende dopravy venujem, veľa. Na jednej strane je to dobré.
Potom prichádza obdobie, keď vyjde najavo, či sú tieto plány realistické a či sa dokážu páni ministri obklopiť takými ľuďmi, ktorí dokážu tieto plány napĺňať.
Ďalším úskalím je naša veľmi zložitá, ťažká, „goldplatingová“ legislatíva. Sme najhorší v Európskej únii. Dostali sme to aj do správy, že máme robiť niečo s našimi predpismi, lebo zaostávame v konvergencii regiónov.
Poďme ku konkrétnym spomínaným úsekom.
Rozostavanie týchto úsekov je správne rozhodnutie. Robí sa však jedna chyba. Je dôležité, aby si minister upratal v prvom rade v tom, čo chce z čoho financovať a aby urobil definitívne rozhodnutie.
Táto vláda už mala dávno rozhodnúť, že celú R4 až po poľské hranice ideme financovať ako PPP. Diaľnicu D3 vieme ešte sčasti financovať z eurofondov. Zostane nám D1 medzi Turanmi a Hubovou, ktorá sa bude financovať zo štátneho rozpočtu.
Ak vajatáte a definitívne nerozhodnete, beží vám čas.
Jedna vec sú plány, druhá realita. Diaľnice sa u nás súťažia a pripravujú dlho. Aj keď sa pracuje na novej legislatíve, ktorá by procesy mohla urýchliť, je to podľa vás reálne?
Sú rôzne spôsoby, ako urýchliť prípravu. Ak budete napríklad posledný článok D1 medzi Bratislavou a Košicami financovať zo štátneho rozpočtu, tak môžete použiť aj inú formu verejného obstarávania ako bežnú súťaž. Európska komisia s tým nemá žiadny problém, lebo nečerpáte európske peniaze.Súťaž na D3 by mala podľa mojich informácií uzrieť svetlo sveta každým dňom. Budeme všetci čakať, ako je tender pripravený a či bude trvať šesť mesiacov alebo bude trvať rok a pol. Budeme vedieť, či ministerstvo a Národná diaľničná spoločnosť pokračuje v tom režime ako predtým, alebo došlo k zmene aj v kvalite.
Ďalšia vec je, že kvalitná projektová dokumentácia vrátane hydrogeologických prieskumov, všetkých povolení, vyvlastnenia by ideálne mala dávať zhruba dve až päť percent predpokladaných investičných nákladov. My nepresahujeme 1,2 percenta.
Všetci si myslia, že je to predražené a vidia len to, že niekto ide zaplatiť dajme tomu 12 miliónov eur za projektovú dokumentáciu na stavbu, kde sú náklady vo výške 700 miliónov eur. Projektová príprava potom aj tak vyzerá.
Ako sme na tom s prípravou projektov oproti iným krajinám?
Zostáva vám 80% na dočítanie.