Na jeseň 2020 ste pri hypotéke s trojročnou fixáciou ponúkali úrok 0,39 percenta, dnes je to pri tej istej fixácii 2,69 percenta (údaj z 1. augusta). Čo všetko sa za tieto necelé dva roky zmenilo?
Nárast je pomerne veľký, stále sa však pohybujeme v úrokových sadzbách, ktoré sú pri dlhodobých úveroch pomerne atraktívne. Momentálne nie sme v mimoriadnej situácii, dnes sme sa dostali do normálneho stavu. Neobvyklá situácia bola skôr pri úrokoch za spomínaných 0,39 percenta. Vieme pritom, prečo bola taká nízka sadzba umožnená. Bolo donedávna trvajúcim javom, keď sa základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky pohybovala v negatívnom teritóriu. Na poslednom zasadnutí v júli ECB zvýšila sadzby o pol percentuálneho bodu a tie tak skončili na „čiernej nule“. Negatívne sadzby, ktoré tu doteraz boli, sú totiž anomáliou a experiment, ktorý krátkodobo fungoval, sa v strednodobom horizonte ukazuje ako neudržateľný. Spomínané zvýšenie sadzieb už trhy započítali, pričom očakávajú, že na konci tohto roka by sa mohli dostať až na úroveň jedného percenta a ľahko pod hranicu dvoch percent v priebehu prvej polovice budúceho roka. Cenotvorba, ktorá tu dnes je, teda rozhodne nie je odrazom zvyšovania marží jednotlivých bánk, ide o odraz toho, čo trh očakáva.
Všetky indície hovoria o tom, že úroky budú naďalej rásť. Kedy sa tento trend zastaví?
Položili ste otázku, na ktorú hľadáme v bankách odpoveď každý deň. Je to pomerne zložité, keďže tu vystupuje množstvo neznámych veličín. Sme zvyknutí na fungovanie v prostredí, kde je miera neistoty a otáznikov menej a kde ekonomické modely fungovali s určitou mierou spoľahlivosti. A práve ich spoľahlivosť je v súčasnosti otázna. Uvediem príklad. V susednej Českej republike, kde sa zvýšila úroveň základnej dvojtýždňovej repo sadzby na sedem percent, no inflácia stále rastie a podľa prognóz by mala v nastavenom trende pokračovať. Na Slovensku na týchto číslach ešte nie sme, no ľudia sa pýtajú, ako je možné, že nastal takýto prudký rast sadzieb, zvlášť ak sa inflácia zvyšuje. Je to spôsobené jednak tým, že sprísnenie monetárnej politiky sa zväčša prejaví v horizonte roka až roka a pol. Na druhej strane sú tu neznáme veličiny, a to najmä ceny energií, konkrétne plynu. Bude ho v Európe dosť? Bude vôbec prúdiť? Odporcovia zvyšovania úrokových sadzieb tvrdia, že krotiť nákladovú infláciu dovezenú prostredníctvom surovín sa sprísňovaním menovej politiky nedá. My však nie sme v situácii, keď by rast cien tvorili len náklady na dovezené suroviny. Máme tu aj položky, pri ktorých jasne vidieť, že rastie aj jadrová inflácia, čiže zdražovanie služieb a tovaru, ktorý nie je ovplyvnený vývojom cien energií. Odhad je taký, že nákladová inflácia je na úrovni dvoch tretín a jedna tretina je tá domáca a práve na ňu sa reaguje sprísňovaním monetárnej politiky. Aj preto si myslím, že sadzby v priebehu budúceho roka budú v eurozóne rásť, pričom kulminovať budú niekde na prelome rokov 2023 a 2024. Môže sa však naplniť aj scenár, že budú sadzby rásť aj v priebehu roku 2025.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 73% na dočítanie.
Zostáva vám 73% na dočítanie.