Nové úvery na bývanie sme si v máji brali priemerne za 1,74 percenta. Ešte pred pol rokom to však bolo pod jedným percentom. Banky začali pôžičky zdražovať pod tlakom inflácie a v očakávaní rozhodnutia Európskej centrálnej banky so sídlom vo Frankfurte. Tá sa mesiace zdráhala svoje základné sadzby posunúť z negatívneho pásma napriek závratnému rastu cien, ktorý krajiny eurozóny posledné mesiace dosahujú. Elitný klub má infláciu viac ako osem percent, na Slovensku presiahla 13 percent, v susednom Česku sa dokonca špekuluje, že pôjde až na 20 percent.
Kým americká centrálna banka FED konala a úvery zdražela, ECB váhala. Teda až do minulého týždňa, keď prekvapila razantným zvýšením o 0,5 percentuálneho bodu, vďaka čomu sa hlavná úroková sadzba dostala na 0,5 percenta. Zároveň šéfka finančnej inštitúcie Christine Lagardeová oznámila, že v septembri zrejme odporučí ďalšie zvýšenie. Tento krok sa dotkne aj Slovenska. Očakáva sa vplyv na krátkodobé spotrebné úvery, ale aj na hypotéky s dlhšou splatnosťou. HN sa v tejto súvislosti tuzemským bankám položili tri otázky:
1. Ako hodnotíte zvýšenie sadzieb ECB až o 0,5 percentuálneho bodu?
2. Aké dosahy na vašu banku bude mať toto zvýšenie? Ako sa prejaví na úrokoch pri úveroch?
3. ECB avizovala, že zrejme bude pokračovať vo zvyšovaní sadzieb v septembri. Kam až by sa mohla základná sadzba dostať?
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 68% na dočítanie.
Zostáva vám 68% na dočítanie.