Pandémia stála mnohé krajiny okrem životov aj značné objemy peňazí. Tými boli okrem zdravotníckych pomôcok v nemocniciach financované najmä celoplošné testovania, spravovanie mobilných odberových miest, nákupy vakcín, ale aj pomoc firmám.
V roku 2020 tak aj následkom opatrení stúpol štátny verejný dlh z pôvodných 45 miliárd eur na 55 miliárd, čím sa stal najväčším v histórii Slovenska. Na rovnako kritických hodnotách bol aj deficit, ktorý v tom čase dosiahol až 6,2 percenta HDP.
Mnohé krajiny sa v posledných mesiacoch začali z dosahov pandémie pomaly spamätávať. Slovensku však dlh stúpol.
A to v prvom štvrťroku tohto roka o 2,6 percentuálneho bodu medziročne na 62,4 percenta HDP. Okrem nás boli výnimkou už len dve ďalšie krajiny. Dlh Rumunska sa totiž zvýšil o jeden percentuálny bod na 48,4 percenta výkonu ekonomiky. O niečo lepšie na tom bola Malta, ktorej dlh stúpol o 0,4 percenta a predstavoval tak celkovú hodnotu 57,6 percenta HDP. Zvyšok eurozóny klesol.
Najzadlženejšie Grécko je na úrovni 189 percent HDP. A ešte väčším problémom je jeden z motorov európskej ekonomiky Taliansko. To má na krku podlžnosti na úrovni 1,5-násobku toho, čo celá krajina vyprodukuje za rok.
Vývoj na Slovensku však podľa analytikov nie je dobrý. Vidia za ním aj viaceré kroky vlády.
Na akú cestu sa vydalo Slovensko
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 73% na dočítanie.
Zostáva vám 73% na dočítanie.