Nemecký minister financií Christian Lindner sa chce vyhnúť vytváraniu dodatočného dlhu, aj keď vláda naplánovala na začiatok budúceho roka opatrenia na podporu verejnosti v súvislosti s rastúcimi životnými nákladmi. TASR správu prevzala z DPA.
"Budeme musieť dobre hospodáriť a šetriť v rámci štruktúry, ktorú nám stanovuje ústava," povedal Lindner pre agentúru DPA. Reagoval tak na špekulácie, že vláda v Berlíne by sa mohla rozhodnúť opäť urobiť výnimku z prísnych fiškálnych pravidiel týkajúcich sa rozpočtu známych ako dlhová brzda.
Toto ústavné pravidlo obmedzuje verejný deficit Nemecka na 0,35 percent hrubého domáceho produktu HDP, pokiaľ neexistujú výnimočné ekonomické okolnosti. V nemeckej ústave je zakotvené od roku 2011 s cieľom zabezpečiť, aby spolková a krajinské vlády hospodárili bez príjmov z úverov.
Najväčšia európska ekonomika, tradične fiškálne disciplinovaná, na začiatku pandémie nového koronavírusu porušila toto dlhové pravidlo a uvoľnila miliardy eur na pomoc firmám a domácnostiam.
Spolkový snem môže povoliť pozastavenie dlhovej brzdy pri "výnimočnej krízovej situácii".
Podľa Lindnera niektorí ľudia začali špekulovať, že Nemecko opäť urobí výnimku z dlhovej brzdy. Domnievajú sa totiž, že by sa tak mohli financovať "všeobecné politické projekty a želania", čo minister označil za "nepochopenie" pravidiel. "To je právne nemožné," vyhlásil.
Minister práce Hubertus Heil plánoval návrat k dlhovej brzde od roku 2023 v závislosti od ekonomickej situácie v krajine. A kancelár Olaf Scholz v piatok naznačil, že by mohlo dôjsť k ďalšiemu zmierneniu pravidiel v rámci reformy dotácií na bývanie vzhľadom na rýchlo stúpajúce ceny energií.
Lindner povedal, že zákonodarcovia v Bundestagu sa tomu budú venovať v rámci diskusie o rozpočte, ale poznamenal tiež, že sa neplánuje žiadny dodatočný rozpočet na tento účel.
"Naším cieľom zostáva spojiť dodržiavanie dlhovej brzdy s úľavami a rekordnými investíciami," povedal a dodal, že to si vyžaduje odvahu robiť jasné rozhodnutia o prioritách v politike.
O výdavkoch sa medzi zákonodarcami v Nemecku búrlivo diskutuje vzhľadom na rast životných nákladov a cien energií počas vojny na Ukrajine a stále pokračujúcemu šíreniu ochorenia COVID-19.