Európa sa od momentu, keď koncom februára prekročili ruské vojská na povel Vladimira Putina hranice Ukrajiny, snaží nájsť riešenia, ako nefinancovať agresiu Moskvy platbami za jej energie. Potreba odstrihnutia sa od týchto zdrojov spôsobila okrem iného aj veľký záujem o skvapalnený zemný plyn. Na takzvané LNG je však nutné vybudovať novú infraštruktúru.
„Európa už nemá veľa možností, ako navyšovať vlastnú ťažbu plynu, a tak je závislá od importu spoza hraníc,“ hovorí analytik JPX Ján Pišta. Podľa jeho slov je potrebné postaviť veľké množstvo LNG terminálov najmä na pobreží Nemecka, Holandska či Poľska. Práve tam totiž ročne prúdilo vyše 150 miliárd kubických metrov ruského plynu cez potrubie Nord Stream a ďalšie desiatky miliárd cez rúru menom Jamal.
Napriek tomu, že Slovensko nemá žiadne more, je výstavba takejto stanice naplánovaná aj u nás. Má vzniknúť v hlavnom meste na brehu nášho veľtoku. Koncom mája zverejnili vyhodnotenie pripomienok k procesu posudzovania vplyvov tohto projektu na životné prostredie.
Rýchlejšie ako budovanie potrubí
Momentálne je zámer vo fáze predprojektovej prípravy. Tá sa má uzavrieť ukončením procesu posúdenia jeho vplyvov na okolie. „Plánujeme ho ukončiť najneskôr do konca roku 2022,“ hovorí projektový manažér spoločnosti Verejné prístavy Igor Barna. Správa o hodnotení bude zverejnená na úradnej tabuli dotknutej obce, v tomto prípade tak učiní Magistrát hlavného mesta Bratislavy a oslovená je taktiež mestská časť Ružinov. „Následne bude zorganizované verejné prerokovanie navrhnutej činnosti,“ vysvetľuje Barna.
S výstavbou by sa mohlo začať v budúcom roku. Trvať však má vyše štyri a pol roka. Barna uvádza, že žiadne bariéry doposiaľ nezaznamenali. Navyše upozorňuje, že terminál je zaradený v Zozname národných projektov Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pod ministerstvom dopravy. Konkrétne figuruje v Rýnsko-dunajskom koridore v rámci transeurópskej dopravnej siete TEN-T. „Spolufinancovaný je tiež z prostriedkov Európskej únie,“ dodáva Barna.
Skvapalnený je výhodnejší ako zemný, cena je podobná
Pri skvapalňovaní zemného plynu sa jeho objem zmenší až 600-násobne. Preprava sa tak stáva oveľa efektívnejšou. Pišta vysvetľuje, že kým je LNG v tankeri, je možné zmeniť destináciu v závislosti od ceny. Tým plní úlohu flexibility dodávok v prípade nedostatku. „Je to oveľa rýchlejšie, ako stavať ďalšie potrubia,“ dodáva.
Analytik Prvej energetickej Andrej Lednár hovorí, že LNG je dokonca čistejší než bežný plyn dodávaný potrubiami. Dôležitým údajom je však podľa Pištu aj jeho cena. Tá júlová sa na holandskom spotovom trhu pohybuje okolo 81,80 eura za megawatthodinu, pričom zemný plyn ide za 84,50 eura.
Lednár síce pripomína, že ak nemáme k dispozícii ceny všetkých vstupov, určiť cenu kvapalného plynu je zložitejšie. Napriek tomu uznáva, že cena je naozaj nižšia alebo aspoň na úrovni ruského zemného plynu. A to aj prihliadnuc na to, že jeho výroba je technicky zložitá.
Problémom však môže byť ekológia. Aj keď je objem kvapalného plynu oveľa nižší a jeho uskladnenie v zásobníkoch tak oveľa výhodnejšie finančne aj strategicky, táto forma suroviny má neblahý vplyv na emisie skleníkových plynov. Hoci sa pri jeho spaľovaní vypustí do atmosféry o polovicu menej oxidu uhličitého než pri uhlí, pri výrobe, preprave a splynení sa nakoniec vyprodukuje viac CO2 ako pri ťažbe a preprave zemného plynu, konštatujú obaja analytici.
Tvrdenia o znižovaní oxidu uhličitého sú preto podľa Lednára zavádzajúce. Argumentuje, že sa pri tom väčšina zdrojov odvoláva na štúdiu American Petroleum Institute a Americkej agentúry pre ochranu životného prostredia, ktoré porovnávali zdroje energie z LNG s tými z čierneho a hnedého uhlia.
Projekt na toku Dunaja
Plánovaný slovenský terminál za 40 miliónov eur má pokryť zvyšujúci sa dopyt po skvapalnenom plyne v riečnej doprave. „Pri zohľadnených projektových kapacitách skladovacích zásobníkov je v nich možné skladovať až približne dvetisíc ton LNG,“ píše sa v zámere. Zásobník patriaci SPP-storage, ktorý je umiestený na Morave, má kapacitu 550 miliónov kubických metrov.
Stanica má byť umiestnená na hlavnom toku Dunaja na polostrove prístavného bazénu Pálenisko, hneď za Prístavným mostom. Plocha areálu má zabrať 5 500 štvorcových metrov. Zámer ráta aj s plnením cisternových návesov, čo znamená vyššiu frekvenciu kamiónovej dopravy v okolí. Výrobná kapacita skvapalňovača je 24 ton denne.
Ochranári vidia problém vo zvýšení dopravnej záťaže, ale aj v tom, že je projekt naplánovaný relatívne blízko husto obývaných oblastí hlavného mesta. Podľa investora však bude zariadenie obsahovať „všetky podporné a bezpečnostné prvky, ktoré sú potrebné v zmysle legislatívy a pre bezpečný, plynulý a riadny proces výroby LNG vrátane systému havarijného vypnutia, systému vypnutia procesov a alarmu pre zaznamenanie kritických parametrov“.
Až 70 percent
V celej Európe sa nachádza takmer 30 LNG terminálov – v Španielsku, vo Francúzsku, v Holandsku alebo Poľsku. „Posilňovať by sa však mala aj infraštruktúra v juhovýchodnej Európe, aby sa nahradil plyn tečúci na kontinent cez Ukrajinu,“ dodáva Pišta. Slovensko napríklad už vo februári kúpilo skvapalnený plyn z tankera, ktorý pristál na chorvátskom ostrove Krk v Jadranskom mori. Následne prišiel aj druhý tanker.
„Ak dnes budeme vedieť využiť všetky dohodnuté množstvá v rozsahu LNG, plus využijeme ťažobné polia v Severnom mori, kde takisto SPP uzavrelo zmluvu, budeme vedieť takýmto spôsobom nahradiť do 70 percent objemu dodávok z Ruska. A to my ako Slovensko, teda krajina, ktorá je na 65 až 85 percent závislá od ruského plynu,“ vyjadril sa nedávno pre HN štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek.