Začiatkom mája ste v HNClube pripustili, že v zime môžu nastať problémy s dodávkami plynu. Ako konkrétne to vidíte?
V tejto chvíli môžem potvrdiť, že dodávky pokračujú v nezmenenom režime. Neprichádza k mimoriadnym udalostiam ani v komunikácii s našou protistranou Gazprom. V prípade, ak sa podarí úspešne zvládnuť aj situáciu s úpravou v euro-rubľových konverziách, tak verím, že z našej strany nie je žiadny dôvod, prečo by malo prichádzať k nejakým problematickým situáciám v zimnom období.
Povedali ste, že máj, jún, júl z hľadiska dostupnosti komodity zatiaľ vyzerajú dobre, a za rozhodujúci ste označili august, prečo práve ten?
Nejde o august z hľadiska nejakej výnimočnej spotreby, lebo asi všetci si vedia predstaviť, že v tom období máme podobnú situáciu ako v júli. Skôr ide o to, či sa na to pozeráte optikou úspešného dorolovania spotrieb v letnom období, ktoré sa nám končí v auguste, lebo v septembri sa začína už prvé mierne ochladenie a prichádzajú prvé kúrenárske vplyvy. Samozrejme, august nie je problém, ale blíži sa zima, ktorá sa začína v októbri, no september je prechodný mesiac. Otázne je, či je naším cieľom dorolovať do augusta alebo vojsť do mesiaca august spôsobom, že máme aj natlačený dostatočný objem plynu v zásobníkoch na zimné obdobie. Jedna rovina je sa doň dostať a druhá rovina je dostať sa von spôsobom, ktorý zabezpečí zimnú spotrebu.
Naplnenosť zásobníkov je momentálne okolo 30 percent a pred rokom bola 37 percent. Má menej zásob aj SPP?
Nemôžem povedať, že by to bolo menej z hľadiska SPP, pretože SPP natláča plyn do zásobníkov v rekordných množstvách. My sme na tom podstatne lepšie ako pred rokom, ak sa pozeráme na objem natlačeného plynu. Pri percentách treba zohľadniť veľkosť zásobníka, lebo každá krajina má inú veľkosť. Potom si treba položiť otázku spotreby príslušnej krajiny a pomer veľkosti zásobníka k spotrebe. A keď si začnete prepočítavať, ako ste na tom z hľadiska ročnej spotreby, tak si myslím, že Slovensko patrí k lepším krajinám v EÚ.
Skladujú menej odberatelia zo zahraničia?
Zahraniční odberatelia si skladujú plyn nielen na Slovensku, ale i v iných krajinách. Tí obchodníci sú etablovaní predovšetkým na nemeckom, talianskom a rakúskom trhu viac ako na Slovensku. Iste mi dáte za pravdu, že nie sme nejaký tradingový hub. Takže toto by som priamo nedával do súvisu. Nehovoriac o tom, že dodávatelia na trhu potrebujú ten plyn predať, takže tak či tak končí „v sporáku“. Na súčasnú situáciu vplýva aj vývoj cenových produktov. V tomto smere je napríklad dôležitý rozdiel v cene plynu zima verzus leto, ktorá bola aj párkrát za posledné obdobie v negatívnom pásme. Obchodníkom v takomto prípade nedáva zmysel natláčať plyn do zásobníkov.
Koľko má teda SPP uskladneného plynu v porovnaní so situáciou spred roka?
My máme natlačeného násobne viac zemného plynu, ako sme mali pred rokom. Nebudem hovoriť detailne, lebo to je obchodné tajomstvo. Ja môžem povedať len to, že z hľadiska plynu, ktorý tam máme, sme v komfortnej situácii a sme pripravení na zimu, ktorá je pred nami. Nie na celú, ale na najbližšie zimné mesiace. Ak sa vrátim k predošlej diskusii o auguste, tak teraz sme už niekde v novembri alebo decembri.
November a december sú z hľadiska všetkých vašich odberateľov alebo sú to len domácnosti?
Všetci naši odberatelia.
Využívate teraz maximálne možnosti trhu na nákup komodity a uskladnenia?
Áno, nepodceňujeme riziká možného zastavenia dodávok. Našou úlohou nie je riešiť, odkiaľ pochádza zemný plyn, ale dôležité je pre nás miesto určenia. To sú slovenské domácnosti a slovenský priemysel. A preto sa nevyhneme ani diverzifikácii, pretože prišlo k dlhodobému narušeniu obchodného vzťahu. Určite mi dáte za pravdu, že je veľmi dôležité postaviť sa k tomu realisticky a byť pripravený aj na prekvapenia do budúcnosti. Jednoznačne nakupujeme aj alternatívne zdroje. Prišli nám dva tankery a ten plyn nám už ide do zásobníka. Preto vieme povedať, že sme na tom podstatne lepšie ako minulý rok.
Niektorí účastníci trhu hovoria, že je pre nich veľké riziko kupovať plyn za takú vysokú cenu a uskladniť ho s tým, že ho za tú cenu nebudú vedieť predať.
To je o riadení rizík. Obchod s komoditami je obchod s rizikami, musíte nástrahám rozumieť, a to nielen pocitovo, ale aj číselne. A musíte byť schopný ich eliminovať, lebo volatilita trhu je obrovská a dosah chybného rozhodnutia môže veľmi bolieť. Vyrovnať sa s tým dokážu lepšie tí, ktorí vhodnejším spôsobom manažujú riziká. SPP je jednou z tých premiantských firiem, čo sa týka manažovania rizík, a napriek tomu, že takéto riziko je, nám sa ho darí úspešne eliminovať.
SPP však nie je jediným na trhu. Keby bol problém, vedeli by ste obslúžiť aj celý trh?
SPP je dodávateľ poslednej inštancie. A teraz viac ako hocikedy predtým ten termín nadobúda vážnosť a je to aj otázka našej prípadnej zodpovednosti. Pozeráme sa aj na výhľad do budúcnosti optikou nielen dlhodobého kontraktu, ktorý nie je sám osebe dostatočnou odpoveďou na režim dodávateľa poslednej inštancie. My sa, samozrejme, pripravujeme na všetky možnosti.
Čo sa týka tých zdrojov, sú to tankery z chorvátskeho Omišajlu alebo dodávky zo Severného mora?
Dodávky skvapalneného plynu LNG prostredníctvom tankera boli zo Spojených štátov. Angažujeme sa všade, kde sa dá. My primárne neriešime otázku pôvodu, ale to, aby sme mali zemný plyn. Tu nie je čas na filozofovanie, ale na zabezpečenie vykurovania. To sú dva rozdielne prístupy. Keď nemám zemný plyn tu, tak idem ďalej, pokiaľ zemný plyn nezoženiem. Samozrejme, za podmienok cenovej výhodnosti.
Na druhej strane by bolo na zamyslenie, keby sa stalo, že tanker príde s ruským plynom.
Áno, v rámci alternatív sa nám vyskytlo aj ruské plavidlo.
Ide pre nás pri LNG o virtuálne obchody alebo plyn k nám aj príde?
Zmluvy sa uskutočňujú v režime cross product agreement. A je to o tom, že vám plyn potečie aj v prípade, keď ruský plyn nebude. To je dôležité si povedať. Nie je to jednoduchý nákup. Vy viete aj dnes kúpiť na burze plyn a nemusíte kvôli tomu kontrahovať LNG tanker. Ale ak tam ten plyn zajtra nebude, tak zajtra na burze nič nekúpite. Ale keď máte takto zakontrahovaný zemný plyn, tak vám ten objem, ak sa dostane cez krajiny, ktorými prechádza, fyzicky príde a vy ho máte. Významný rozdiel je, že to nie je krátkodobé opatrenie, ale opatrenie na odstránenie volumetrického rizika. Je to náhrada pre prípad výpadku dodávok.
Kto zabezpečuje trasu?
Objednávame si ju my, zabezpečuje ju prevádzkovateľ siete. Aj v týchto chvíľach nám tečie fyzicky plyn. Máme objednanú prepravu cez dve krajiny.
Cez Chorvátsko a Maďarsko?
Nebudem bližšie špecifikovať naše obchodné know-how.
Kedy k nám prídu prvé kubíky z poľského plynovodu?
My sa uchádzame o všetky cesty prepravy plynu, ktoré nám môžu pomôcť diverzifikovať dodávky a zlepšiť ich bezpečnosť. V júli by sa mohla začať skúšobná prevádzka, verím, že napriek významným administratívnym komplikáciám na poľskej strane sa nám podarí o kapacitu uchádzať.
Je dôležité, do ktorého miesta ten plyn príde?
Pre nás to má hodnotu ani nie tak z hľadiska dodávok LNG, lebo tam kapacity nie sú veľké, ale skôr z hľadiska pripravovaného Baltic Pipu, čo by bolo napojenie zo Severného mora do Poľska. Ak by sme chceli prepravovať plyn z Poľska na Slovensko, tak to vieme urobiť aj teraz cez Ukrajinu. Budem rád, ak sa nám podarí zmanažovať administratívnu náročnosť na poľskej strane. Aby sme mohli byť účastní pri príslušných aukciách.
Ako by ste riešili trasu cez Ukrajinu?
To je len alternatíva.
Koľko bude trvať, kým sa sprevádzkuje Baltic Pipe?
Mali by ho spustiť 1. januára 2023.
Je v rámci fyzických tokov niečo, čo ste museli zmeniť alebo upraviť oproti zvyčajným veciam, keď plyn prúdil z východu?
Nevieme, odkiaľ k nám presne prúdil, keďže dnes sú už viaceré možnosti. Či z východu, alebo zo západu, ten trh sa mení. My sme sa museli najprv vyrovnať s tým, aby sme zabezpečili objem a následnú prepravu objemu. Určite je to náročné, všetok kredit si zaslúžia moji kolegovia. Ale v konečnom dôsledku sme platení za to, aby sme si, keď príde k takej situácii, vedeli odbornosťou zastať svoje miesta a vedeli dopraviť komoditu.
Z hľadiska zabezpečenia sme už dnes v novembri alebo decembri. Ak všetko dobre pôjde, tak sa vieme do toho augusta zabezpečiť na celú zimu?
To je význam augusta, aby sme vedeli, že zima, ktorá je pred nami, nás nemôže prekvapiť. Tie najväčšie riziká sú eliminované.
Zásobníky sú jedna vec, keby k nám však v zime prestal tiecť plyn, nastal by aj tak problém?
Túto otázku sme si položili a našli sme na ňu odpoveď. No bližšie ju nebudem špecifikovať.
Sme na tom lepšie ako počas krízy v roku 2009?
Určite áno. Potrubie nebude prázdne.
Domácnosti sú chránené, máme aj strategické zásoby, čo však bude s dodávkami pre priemysel?
Ak zostanú otvorené hranice, verím, že nebude nevyhnutné priemysel významne obmedzovať.
Čo to znamená otvorené hranice?
Pre nás je dôležité, aby krajiny medzi sebou, ak by prišlo k situácii zastavenia dodávok plynu, nezatvorili plynárenské hranice. Je veľmi dôležité, aby sa prejavila európska solidarita a vedeli sme prepraviť nakúpený plyn na Slovensko.
SPP dlhé roky budovalo vzťahy s Gazpromom. Nastala teraz, keď komunikujete s ruskou spoločnosťou po invázii, v rokovaniach o plyne zmena?
Miera dôvery nie je taká, ako bola predtým. Spôsob overovania nominácií je vypätejší. A bolo by nezodpovedné povedať si, že ďalší problém prísť nemôže. Ja si vážim odbornosť ľudí v Gazprome. Môžem povedať, že patria v odborných schopnostiach k špičke európskeho plynárenstva. Táto situácia nás však zasiahla, my sme stratili istotu dlhodobého stavu. Lebo čo keď raz príde k nejakému vypnutiu? A po skúsenostiach s rokom 2009, keď šlo o lokálnu krízu v porovnaní so súčasnosťou, toto významne zasiahlo do obchodných vzťahov. Určite to otvorilo cestu dodávkam, ktoré boli predtým len alternatívou. Napríklad LNG dodávky alebo zapojenie afrického kontinentu pri vývoze zemného plynu do Európy.
Jedna vec sú fyzické toky a druhá ekonomika. Plyn je na trhoch niekoľkonásobne drahší. Do akej miery SPP chránia dlhodobé zmluvy?
Dlhodobé zmluvy nezmierňujú nárast na spotových trhoch. Dlhodobé zmluvy ho reflektujú. Dlhodobá zmluva má predovšetkým hodnotu, že vám zjednodušuje logistické operácie z hľadiska zabezpečenia dodávky.
Ako je na to s cenami plynu?
Na trhu je vždy zemný plyn nie podľa miesta pôvodu, ale podľa miesta určenia, to je ten energetický hub. A tam sa obchoduje zemný plyn potom už len v časovom rozlíšení. Plyn sa neobchoduje ako alžírsky, americký, nórsky, ruský – obchoduje sa ako zemný plyn. Pokiaľ chcete doniesť ľubovoľný zemný plyn, tak musí byť cenovo konkurencieschopný hubu. Dodávky LNG preto nie sú drahšie.
Ceny na trhu boli vlani 15 eur za MWh, dnes sú 90 eur. Čo to znamená pre ekonomiku SPP? Budete musieť dvíhať ceny?
Uvedené zvýšenie cien sa SPP nedotkne. Nebudem predbiehať hospodárske výsledky, čoskoro ich budeme komunikovať. Čo sa týka dosahu pre koncových odberateľov, je to podľa toho, aký cenový vzorec sa uplatňuje, a SPP tieto cenové riziká z nárastov eliminuje v čase, keď prichádza k cenotvorbe príslušného vzorca.
Jedna vec je tento rok a druhá budúci. Šéf regulačného úradu pre HN povedal, že ak by úroveň trhových cien pokračovala v rovnakých výškach, plyn pre domácnosti by vzrástol o 100 percent a aj viac. Čo si o tom myslíte?
Nemôžem sa vyjadriť inak. Ale dovolil by som si doplniť tú informáciu. Dnes ešte nie je uzavreté obdobie, keď sa tvorí cena. Pred nami je ešte polovica obdobia. To znamená, že finančný dosah môže byť pokojne pozitívnejší.
Čo sa týka vašich zákazníkov z hľadiska teplární, SPP predáva plyn aj im. Vidíte nárast aj v tých kontraktoch, ktoré si oni od vás berú?
Máme viacero klientov z oblasti teplárenstva. Časť z nich je na lineárnom hedgingu, čo určuje regulačný úrad v rámci svojej cenotvorby. Niektorí sa rozhodujú spontánnejšie a dosah cenových vstupov je výsledkom ich rozhodnutí.
Minulý rok bola polemika, že niektorí odberatelia čakali, aby si zazmluvňovali plyn, lebo tak boli zvyknutí celé roky. Pri raste ceny na to doplatili. Vidíte nejaký posun z hľadiska správania odberateľov, nakupujú teraz plyn skôr?
Povedal by som, že množina dodávateľov, ktorí si viac uvedomili dosahy cenových rizík a snažia sa s tým vyrovnať, je väčšia ako pred časom. Viac-menej sa snažia naorientovať na regulovanú cenotvorbu, ktorú určuje úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Z pohľadu eliminovania rizík je to lepšie ako hádzať šípkou a veriť, že niečo trafím.
SPP minulý rok ohlasoval za rok 2020 lepšie hospodárenie a zisk 259 miliónov eur. Môže byť rok 2021 pre ekonomiku ešte lepší?
Áno, určite.
Možno vás budú podozrievať, že ceny išli hore, a preto máte lepší zisk.
Keď je cena plynu 90 eur a dodávate ho domácnostiam za 20 eur, tak ste asi nemohli zarobiť na zvýšení ceny plynu. Ľuďom, ktorí vedia počítať, to bude zrejmé. Takisto môžem povedať, že to nemá nič s nárastom cien. My eliminujeme cenovú volatilitu a eliminujeme ju vtedy, keď vzniká spôsobom, že neriešime, či cena pôjde hore alebo klesne. V jednom aj v druhom prípade sú to rizikové pozície, naša firma však nie je ani long, ani short, nemá otvorené pozície. Riziká v knihách zatvárame, hneď ako vzniknú. Výsledok SPP je výsledok práce na obchode, na tradingu a na ostatných odborných útvaroch.
Dá sa spraviť zisk, keď kúpite za 90 a predáte za 20?
Áno, dá.
Ako?
Pretože si eliminujete riziko. Keď predávate za 20, je to možné preto, lebo v čase, keď sa tvorí cena, vy ten vzorec manažujete a nakupujete presne rovnako, ako sa aj tvorí. A teda cena, ktorá vám vyjde, je cena, ktorá je koncovou pre slovenské domácnosti.
Nebudú však teraz nákupy zložitejšie ako minulé roky?
To je otázka odbornosti tímu, ktorý sa s rizikami vyrovnáva. Ja len poviem, že ten vzorec nie je komplikovaný. Je to priemer produktu za kalendárny rok, ktorý je drahší, a je to predovšetkým preto, čo v odbornej terminológii nazývame inverzný spread. Ak ste si vedomý tohto rizika, viete ho ošetriť tak, aby sa inverzný spread do vašich kníh nenalieval, pretože kúpiť niečo drahšie, keď sa to dá lacnejšie, si odbornosť nevyžaduje. Súčasný SPP tím sa vie s týmto vyrovnať a nezapisuje zbytočnú volatilitu do nákupných kníh.
Ako by fungovalo Slovensko, keby sme využívali plyn zo strategických zásobníkov?
Zásobník v Bojanoviciach má objem 500 miliónov kubických metrov. Je to zásobník na území Českej republiky, ale je napojený na slovenskú plynárenskú sieť. Je určený pre domácnosti, čiže pre chránených odberateľov. Záväzok zo strany prevádzkovateľa distribučnej siete – pretože to nie je plyn, ktorý patrí SPP – je, aby zabezpečil dodávku pre týchto odberateľov na obdobie 30 dní v zimnom období. Len na ilustráciu, ten zásobník je na 12 percent ročnej spotreby zemného plynu na Slovensku. Čiže určite to nie je zanedbateľné množstvo.
Nie je málo 30 dní?
Plyn sa nikdy neriešil tak ako ropa. Dnes sa už rieši a ťarchu zodpovednosti Európska komisia prenáša na koncových odberateľov, čo nie je najšťastnejšie riešenie pri súčasných cenách plynu. Asi si viete predstaviť, že ak chcete naplniť 30 percent ročnej spotreby v nejakej krajine na 90 percent pri cene plynu 90 až 100 eur a urobíte si rýchlu matematiku, tak zistíte, že tie sumy sú kozmické. Je to obrovská výzva pre európsku energetiku. Ja osobne hovorím, že rešpektujem také rozhodnutie, prispôsobím sa tomu, ale nemyslím si, že je to úplne najšťastnejšie.
Situácia na Slovensku je špecifická. SPP je štátny podnik a štát má svojho hráča, prečo by SPP nemohol skúpiť všetky kapacity podzemných zásobníkov, ak ich majú zakontrahované zahraniční odberatelia a hrozí riziko, že ich nenaplnia?
Objem zásobníkov na Slovensku z hľadiska spotreby je priveľký. Zásobník je nad významom Slovenska.
No objemy sú menšie ako celková spotreba.
Je to takmer polovica celkovej ročnej spotreby.
Prečo hovoríte, že je príliš veľký?
Pretože vám stačí 20 až 30 percent. Vy ten plyn kombinujete. Buď si vyskladáte odberovú krivku potrubí, čo sa nedá, lebo má jeden priemer a je to veľmi neekonomické. To, čo predurčuje cenu za prepravu, je cena denného maxima. Váš priemer v potrubí je veľmi drahý. Ak by ste chceli nakupovať cez potrubie aj zimnú spotrebu, tak by ste sa nedoplatili, také je to drahé. Preto to všetci robia spôsobom, že majú jeden konštantný tok. V lete majú prebytok, ten dávajú do zásobníka a v zime zo zásobníka prebytok ťažia do spotreby. Toto významne zlacňuje koncovú spotrebu zemného plynu. Ak by ste chceli nakúpiť celý zásobník a natlačiť ho v lete, musíte mať veľmi veľa plynu.
Takže efektívna cesta nie je úplne maximum, ale kombinovať?
Chápem mimoriadnosť týchto dní, a preto mám väčšie pochopenie pre potrebu natláčať viac z hľadiska tohtoročnej zimy, ktorá príde. No ťažko súhlasiť, že sa to má stať trvalým riešením, pretože výsledkom bude, že koncoví odberatelia budú mať najdrahší zemný plyn. My sa tu rozprávame o zachovaní konkurencieschopnosti priemyslu a ich cieľom je mať plyn čo najlacnejší. Krajiny, ktoré budú mať LNG terminály, budú mať neuveriteľnú cenovú výhodu v porovnaní s tými, ktorí budú natláčať do zásobníka. Musíte si ešte uvedomiť, že v zásobníku musia zostať isté percentá. Vo februári vám musí zostať približne 33 percent zásobníka. A tu prichádza až k úplne neuveriteľným situáciám. Budete potrebovať zemný plyn, ale ja vám ho nebudem môcť dodať, lebo musím udržať určitú percentuálnu kapacitu v zásobníku. Ja vám ten plyn budem musieť preto nakúpiť na spotovom trhu, kde budú vysoké ceny, a akú stratu utŕžim alebo akú cenu potom vy zaplatíte? Prišlo sa s tým riešením v prvotnej emócií a ja tomu rozumiem, ale odstupom času sa veci vyvíjajú a myslím si, že je správne a korektné, keď človek zmení svoj názor a prispôsobí ho novej situácii. Z hľadiska tejto zimy to chápem. Z dlhodobého hľadiska už nie.
Ako vidíte ďalší osud plynu z dlhodobého hľadiska?
Jednou z vecí, o ktoré sa usilujem, je, aby zemný plyn nestratil dôveryhodnosť na strane koncových odberateľov. Takže za nás ide aj o túto zodpovednosť. O jeho význame ťažko polemizovať. Keby zemný plyn nebol, tak to bude mať dosahy na fabriky, na kúrenie a na výrobu elektriny. A ako dlho sa udrží v kategórii prechodného paliva, závisí od toho, ako dokáže obhájiť svoju dôveryhodnosť.
Veľa sa teraz rieši bioplyn, napríklad aj v Bratislave, kde je zámer využívať aj teplo zo spaľovania odpadu. Beriete to ako konkurenciu alebo tiež máte v hľadáčiku podobné projekty?
Pripravujeme niekoľko projektov na výrobu energií z obnoviteľných zdrojov energie. Obnoviteľný biometán chceme z odpadov v lokalitách Nové Zámky a Martin, kde plánujeme postaviť centrá energetického a biologického zhodnotenia odpadu ako vzorové projekty cirkulárnej ekonomiky na Slovensku. Unikátna technológia premení odpad, ktorý dnes končí na skládke, okrem iného na biometán a biokompost. Čiže vieme do budúcnosti zabezpečiť isté objemy biometánu. Treba si však povedať, že to nie sú významné náhrady za zemný plyn. Ide skôr o alternatívu. Pozeráme sa aj na oblasť výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Veľký potenciál vidíme aj v lokálnej výrobe elektriny zo slnečnej elektriny priamo u odberateľov. Máme zazmluvnené už prvé školy, ktorým sme realizáciu takýchto zdrojov ponúkli. Pripravujeme riešenie, ako takýto produkt v budúcnosti ponúkať všetkým odberateľom vrátane domácností.
Kto je Richard Prokypčák
Podpredsedom predstavenstva spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel je od júna 2020. Zároveň vykonáva funkciu generálneho riaditeľa spoločnosti. V spoločnosti pôsobí od roku 2018, keď bol riaditeľom divízie obchodu. V rokoch 2011 až 2016 vykonával postupne funkciu obchodného riaditeľa a generálneho riaditeľa a člena predstavenstva spoločnosti MET Slovakia. V rokoch 2016 až 2018 pôsobil vo funkcii finančného riaditeľa spoločnosti TRANSLOGISTICS a v rokoch 2017 až 2018 bol členom správnej rady Danu Transport GmbH, Wien. Absolvoval Štátnu akadémiu financií v Moskve.