Slovensko je jedným zo šiestich štátov, ktoré sú v plnom rozsahu závislé od ruského plynu. Ten pokrýva približne tretinu energetickej spotreby, pričom až 96 % tejto suroviny pochádza z Ruska. V prípade ropy je závislosť ešte vyššia. Ak by teda v dôsledku rusko-ukrajinského konfliktu došlo k dlhodobému obmedzeniu dodávky týchto nerastných surovín, v zimnom období by jeho dôsledky postupne mohli pocítiť aj bežní slovenskí spotrebitelia.
Ako ukázal prieskum medzi zákazníkmi spoločnosti Slovakia Energy, alternatívneho dodávateľa energií v SR, Slováci sa zatiaľ touto potenciálnou hrozbou priveľmi nezaoberajú. Viac ako 60 % opýtaných závislosť od ruského plynu neprekáža. Jedným z dôvodov však môže byť aj ich nie celkom jasná predstava o tom, do akej miery sme od ruského plynu závislí. O tom, že z Ruska dovážame takmer 100 % zemného plynu, vedela len desatina opýtaných. Takmer polovica si pritom myslí, že táto energetická závislosť sa pohybuje v rozmedzí od 20 do 70 %.
Prieskum zahŕňal aj otázku, koľko by Slováci boli ochotní priplatiť si za plyn z dôvodu, aby naša ekonomika bola od ruských surovín menej závislá. V tomto prípade sa viac ako polovica opýtaných zhodla – maximálne do 10 %. Zvýšenie ceny plynu o viac ako 15 % by z tohto dôvodu tolerovalo len 4,2 % zákazníkov.
„Viac ako polovica našich slovenských zákazníkov (53 %) nie je ochotná priplatiť si za plyn len preto, aby bolo Slovensko menej závislé od ruského plynu. Faktom však je, že trh reaguje na geopolitické zmeny veľmi senzitívne a ceny plynu tak môže ukrajinská kríza v dlhodobom horizonte ovplyvniť," hovorí konateľ Slovakia Energy Jiří Písařík.
Spotrebiteľom v Českej republike, ktorá je od energetických zdrojov menej závislá (približne 70 %), vadí táto skutočnosť viac. Až 55 % opýtaných Čechov sa v podobnom prieskume realizovanom materskou spoločnosťou Bohemia Energy vyjadrilo, že im tento stav prekáža. Rovnako ako Slováci by však boli ochotní priplatiť si za plyn maximálne 10 %.
Prieskum bol realizovaný v dňoch od 15. do 30. mája 2014.