Mala som veľké šťastie, že moje zamestnanie je aj mojím hoby. Vždy som chcela robiť obchod. A predávať knihy je navyše ušľachtilá činnosť, hovorí Gabriela Belopotocká, riaditeľka vydavateľstva Ikar.
Pochádza z Levíc. Na obchod má podľa vlastných slov vrodené gény. Dobrou obchodníčkou, aj keď nie profesiou, bola jej babka i mama. Túžila pokračovať v tejto tradícii. Absolvovala Obchodnú fakultu Vysokej školy ekonomickej v Bratislave.
Po skončení školy sa zamestnala v podniku Drobný tovar, mala na starosti sortiment papiera. V roku 1983 akceptovala ponuku pracovať vo vydavateľstve Mladé letá. Odvtedy sa výlučne venuje knihám. Novembrové udalosti roku 1989 ju zastihli už vo vydavateľstve Tatran.
Po dvoch mesiacoch od revolúcie s priateľmi uvažovala, že vytvoria vydavateľstvo, že budú podnikať v tom, čomu rozumejú. V roku 1990 desiati akcionári založili Ikar. Najprv podnikali popri zamestnaní. Postupne sa firma začala viac profesionalizovať. Belopotocká ešte zhruba tri roky pracovala vo vydavateľstve Egmont. V roku 1993 sa rozhodla plne sa venovať Ikaru. Stala sa jeho riaditeľkou.
Od roku 2000 je Ikar členom medzinárodného koncernu Bertelsmann Group a Belopotocká je dnes riaditeľkou vydavateľstiev spoločnosti Euromedia (člena skupiny Bertelsmann) v Českej republike, Maďarsku a na Slovensku. Koordinuje vydavateľskú, marketingovú stratégiu nemeckého koncernu v tomto teritóriu. Väčšinu času trávi v zahraničí.
Ikar je dnes najväčšie vydavateľstvo na Slovensku. Ročne vydáva priemerne tristo titulov. Zamestnáva 50 ľudí, vlani dosiahlo obrat vyše tristo miliónov korún. Jeho sesterská spoločnosť v Českej republike dosiahla obrat vyšší ako miliardu českých korún. Patrí medzi päť najväčších hráčov na českom trhu.
Práca ako zábava
Práca je pre ňu zábavou, hrou, necíti ju ako ťarchu. Neprekáža jej ani 12- či 13-hodinový pracovný čas. Tým, že je slobodná, môže si dovoliť venovať zamestnaniu oveľa viac času ako iné ženy.
Priznáva však, že po šestnástich rokoch veľkého nasadenia sa už rozhodla "ubrať z plynu". Posledné mesiace cez víkendy nepracuje, necháva si ich na oddych.
Ako pokračuje, aby človek niečo dosiahol, mal by veriť sám sebe i tomu, čo robí. Vedieť si stanoviť vysoké ciele a mať chuť niečo dokázať. "Nie je dobré rozmýšľať o tom, ako niečo nejde. Našim ľuďom hovorím, že vždy keď vydávame nejakú knižku, musíme byť presvedčení, že je tá najlepšia. Len vtedy sme schopní sa za ňu naplno zasadiť," vysvetľuje.
Ako priznáva, neúspechy ju dokážu veľmi rozladiť, ale súčasne sú podnetom pre zamyslenie a analýzu a ženú ju dopredu.
Správne vybrať tituly
Najpodstatnejší pre úspech vydavateľstva je dobrý výber titulov. Zlá knižka sa nepredá ani s veľkou podporou.
"Najlepšou reklamou v našej brandži je, keď si ľudia začínajú knihu navzájom odporúčať. Potom jej predaj rastie lavínovite," dopĺňa.
Tituly posudzuje tím redaktorov a lektorov. O ich konečnom výbere rozhoduje edičná rada vydavateľstva. Tvoria ju redaktori spolu s vedením i obchodníkmi.
"Redaktori sú skôr intelektuáli a majú sklon k intelektuálskej literatúre. Na druhej strane obchodníci sa na knihu musia pozerať ako na tovar s určitým potenciálom predaja. Nezriedka preto medzi nimi dochádza k zaujímavým výmenám názorov," hovorí.
| Mala som veľké šťastie, že moje zamestnanie je aj mojím hoby. Vždy som chcela robiť obchod. Predávať knihy je navyše ušľachtilá činnosť, hovorí Gabriela Belopotocká, riaditeľka vydavateľstva Ikar. Snímka hn/Štefan Laktiš |
Tak ako na celom svete, aj na Slovensku vydavatelia "súperia" o dobré tituly. Kto zareaguje prvý, kto je rýchlejší, ten vyhráva. Vydavateľovi nesmú chýbať peniaze. Autorské práva nie sú vôbec lacnou záležitosťou. Pri niektorých žánroch sa platí za autorské právo na vydanie knihy aj niekoľko desiatok tisíc eur. Slováci pritom musia uhradiť poplatky podobne ako vydavateľstvá v krajinách s oveľa vyšším nákladom kníh.
Trh ovplyvňujú módne trendy
Každý žáner má svoje špecifiká. Fiction, kam patria trilery a romány, musí byť napísaná dobrým štýlom, nesmie chýbať akčnosť, dôležité je vtiahnuť čitateľa, vzbudiť jeho záujem.
Náučná literatúra nemusí byť taká dynamická, no napísaná jednoducho, prehľadne, mala by byť niečím pre človeka užitočná. Napríklad ako knihy o zdravovede.
Do roku 2003, kým sa nezvýšila na Slovensku sadzba dane z pridanej hodnoty, mali vydavatelia pri výbere titulov o niečo väčší manévrovací priestor.
V súčasnosti pri románoch až na 90 percent rozhoduje potenciál ich budúceho predaja. "Snažili sme sa vydávať aj intelektuálsky náročnejšie tituly, no predali sme ročne len 500 až 600 kusov jednej knihy," dopĺňa.
Knižný trh čoraz viac podlieha módnym vplyvom. Najmä po roku 2002. Celosvetovo ho v poslednom období asi najviac ovplyvnili Harry Potter a spisovateľ Dan Brown. "Dobre sa predáva, všetko, čo má niečo spoločné s Leonardom da Vinci či templármi, ale aj kritiky Dana Browna," hovorí.
Pochvaľuje si, že im patria práva na Harryho Potera, mrzí ju, že nie sú u nich knihy Dana Browna .
Dôležité je uspokojiť pánske hoby
V posledných rokoch sa na Slovensku zvyšuje záujem o náučnú literatúru. Tvorí už zhruba polovicu obratu vydavateľstva. Ešte pred niekoľkými rokmi mala len asi tretinový podiel.
"Musíme si veľmi dávať pozor, ktoré knižky môžeme vydať v slovenčine. Tituly, ktoré nutne nepotrebujú slovenský preklad, ponúkame na trh v českom jazyku," vysvetľuje.
Takými boli napríklad encyklopédia traktorov či lokomotív. Zaznamenali v Česku i na Slovensku veľký úspech.
"Chlapi majú veľmi blízko ku všetkým mašinkám. Platí to, čo nás učil náš nemecký šéf: nevydávajme knihy typu - urob si sám. Muži milujú a potrebujú knižky, ktoré neprinášajú robotu, ale radosť, súvisia s ich hoby."
Tituly pre pánov sa často predávajú rovnako dobre ako knihy určené ženám. Muži radi čítajú o cigarách, pive, whisky, futbale. Veľký celosvetový úspech mali napríklad publikácie o hasičských i nákladných autách či železnici.
Slovensko za Českom zaostáva
Popri úspechoch, ako priznáva, sa vo vydavateľstve nevyhli ani chybám. "Aj nám sa podarilo vydať niekoľko ťažko predajných titulov, resp. nám niektoré projekty alebo marketingové aktivity nevyšli tak, ako sme očakávali. Chyby sa samozrejme prejavili v ekonomických výsledkoch a museli sme z nich vyvodiť závery a príslušné opatrenia," vysvetľuje.
Keďže pôsobí v Česku aj na Slovensku, vie veľmi dobre porovnávať tieto dva knižné trhy. Česi viac čítajú a zároveň dávajú prednosť klasickým kníhkupectvám. Český trh charakterizuje oveľa širší sortiment i výrazne tvrdšia konkurencia vydavateľstiev. S knihami sa u nich spája len päťpercentná DPH.
Z roka na rok sa rozdiel medzi obidvoma trhmi prehlbuje. "Keď sme začínali, tak slovenský bol zhruba polovicou českého, dnes klesol na tretinu," hovorí Belopotocká.
Slováci kupujú podstatne menej kníh ako v minulosti. Dôvod? V porovnaní s inými krajinami, vrátane Česka, je to veľký rozdiel medzi ich cenami a príjmami obyvateľstva. V porovnaní so západnými susedmi Slováci knihy nakupujú viac v hypermarketoch.
Slovenskí "heavy readeri" si chodia pre české knihy za hranice. Vyjdú ich tam lacnejšie.
Manažéri sú preťažení
Synonymom dnešného Slovenska sa podľa nej stali veľké pracovné požiadavky.
"Všade kam chodím stretávam preťažených ľudí. S rozvojom techniky, technológií sa zväčšujú požiadavky na ľudí. Manažéri majú taký veľký záber, že za osem hodín svoje úlohy nemôžu zvládať, preto neraz veci nedoťahujú do konca," hovorí.
Takýto stav ide na úkor kvality práce, celej spoločnosti, ale i zdravia zamestnancov. Aj preto, že firmy sú personálne poddimenzované.
"Je to škoda. No asi sa s tým nedá nič veľmi robiť. Nedá sa nešetriť. Podmienky na Slovensku nie sú také, aby sme sa efektivitou práce mohli vyrovnať vyspelým krajinám. Tým pádom sú všetci veľmi preťažení," uzatvára Belopotocká.
| Čo pre ňu znamená kniha? „Kým som nevstúpila do tejto brandže, vyberala som si skôr náučné publikácie, cestopisy, sprievodcov po krajinách. Románom som veľa času nevenovala. V súčasnosti je to naopak. Podľa svojich časových možností čítam a posudzujem rukopisy domácich autorov románov,“ hovorí riaditeľka vydavateľstiev spoločnosti Euromedia (člena skupiny Bertelsmann) v Českej republike, Maďarsku a na Slovensku, Gabriela Belopotocká. Snímka hn/Štefan Laktiš |