V štátnej správe sa nenájde ani jediný človek, ktorý by si vedel predstaviť, aké IT systémy na jednotlivých ministerstvách existujú, aké elektronické služby majú občania k dispozícii, koľko z nich naozaj využívajú a aké sú ich náklady.
Myslí si to podpredsedníčka vlády pre investície a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí), povedala to v utorok počas svojho vystúpenia na tohtoročnej jarnej konferencii ITAPA.
Vicepremiérka tiež upozornila na to, že je škoda, že na prahu digitálnej transformácie a po 16 rokoch, keď Slovensko čerpá eurofondy aj na informatizáciu, stále platí, že štát opäť musí najprv upratať a zbúrať staré schémy a až potom sa môže pustiť do práce.
„Informatizácia, a najmä jej eurofondová časť, sa za posledné roky stala v prvom rade biznis modelom, ako parazitovať na štáte, a dala možnosť vyrásť a zbohatnúť rôznym nečestným firmám,“ upozornila tiež vicepremiérka s tým, že pochybné dohody a 'vybavovači' nemajú v informatizácii čo hľadať.
Transparentnosť je prioritou
Ako zopakovala Remišová, na prvom mieste jej priorít v oblasti informatizácie stojí transparentnosť. V tomto kontexte chce Remišová zverejňovať prehľad firiem a dodávateľov, ktorí pracujú na štátnom IT.
Pre obyvateľov chce tiež priniesť lepšie služby. Opäť pripomenula, že jej úrad si stanoví jasné priority. Remišová chce najskôr zistiť, či konkrétnu službu obyvatelia vôbec potrebujú a či im uľahčuje život.
Vicepremiérka poukázala aj na spôsob komunikácie štátu s občanmi, konkrétne na „úradničtinu“, ktorou sú niektoré texty napísané. „Treba začať písať zrozumiteľne a jednoznačne. Chceme spolupracovať s odbornou verejnosťou, preto som rada, že prichádzajú príklady, ako by kvalitná služba pre občanov mohla vyzerať,“ dodala Remišová.
„Napríklad v životnej situácii, ako je narodenie dieťaťa, je dostupný scenár 16 najčastejších krokov, no len osem z nich štát doteraz zelektronizoval. To chceme zmeniť,“ vysvetlila Remišová.
"Začať sa dá aj v malom"
Ako dodala vicepremiérka, na výdavky sa bude pozerať prísnejšie. „Dnes je už každému jasné, že v najbližších rokoch budeme čeliť bezprecedentnej rozpočtovej situácii. Každé euro budeme dvakrát otáčať v ruke, kým zainvestujeme, a štátne IT nebude výnimkou,“ dodala Remišová. Z verejných súťaží o IT zákazky chce Remišová vyhnať „chronických namietačov“.
„Som presvedčená, že na zvýšenie kvality digitálnych služieb nepotrebujeme miliónové rozpočty. Začať sa dá aj v malom,“ uzavrela Remišová. Na margo auditu 50 IT projektov, ktorý aktuálne na Úrade podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII) prebieha, Remišová uviedla, že štát má desiatky platných dodávateľských zmlúv, ktoré bežia, a niektorí dodávatelia držia štát v šachu.
Ako dodala, spôsoby, akými štát uzatváral zmluvy s dodávateľmi, považuje až za kriminálne. Konkrétne výsledky auditu zatiaľ neuviedla. Upozornila však aj na miliónové korekcie, ktoré pravdepodobne bude musieť štát v budúcnosti platiť z vlastného rozpočtu.