Nová vláda bude v prvých krokoch v štátnom IT zavádzať osem opatrení. Predstavila ich vicepremiérka pre investície a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí) na brífingu. V prvom kroku chce vicepremiérka priorizovať IT projekty a tiež stanoviť prísnejšie pravidlá pre jednotlivé rezorty. Štát by tak vedel ušetriť milióny eur.
„Ujasníme si, ktoré služby sú naozaj prioritné pre občanov a tie budeme rozvíjať v prvom rade,“ uviedla vicepremiérka na margo prvého opatrenia. Chce tiež zaviesť prísnejšie pravidlá pre jednotlivé rezorty na IT projekty. Podľa predbežných informácií je podľa Remišovej jasné, že na už naplánovaných IT projektoch sa dá ušetriť 10 až 30 percent.
„Takisto sa musíme pozrieť na prevádzkové náklady, ktoré z roka na rok rastú. A, samozrejme, budeme sa zaoberať aj tým, či niektoré systémy budeme centralizovať, niektoré sa nahradia a niektoré sa možno vypnú,“ dodala Remišová.
Štát tiež potrebuje lepšie dáta o tom, čo kupuje. „Dohodli sme sa na konkrétnej spolupráci s Najvyšším kontrolným úradom a budeme robiť katalogizáciu všetkých IT systémov, ktoré prevádzkuje štát,“ dodala vicepremiérka.
Najviac ide na prevádzku systémov
Pre všetky IT projekty nad päť miliónov eur chce Remišová vytvárať prototyp, aby štát neinvestoval „bezhlavo“. Vicepremiérka chce tiež zaviesť pravidlá na nákup externistov, štát by ich mal podľa nej využívať len vtedy, keď je to nevyhnutné a štát nemá dostatočné kapacity. Zlepšiť chce aj nákup telekomunikačných služieb centrálnym obstarávaním. „Tam sa dá hneď ušetriť niekoľko miliónov eur,“ dodala vicepremiérka.
„Z krátkodobého hľadiska (dva roky) by sa takýmito opatreniami dalo ušetriť 35 až 70 miliónov eur, zo strednodobého až dlhodobého hľadiska, povedzme v horizonte siedmich rokov, dokonca až 95 miliónov eur,“ vyčíslila Remišová.
Minister financií Eduard Heger (OĽaNO) na tlačovom brífingu upozornil na revíziu informatizácie, ktorý vypracoval Útvar hodnoty za peniaze v roku 2016. „V minulých rokoch sa rádovo míňalo na informatizáciu 500 miliónov eur ročne,“ uviedol Heger. Ako dodal, na najbližšie roky 2020 – 2022 je priemerná očakávaná rozpočtovaná výška výdavkov na informatizáciu 700 miliónov eur.
„Musíme si uvedomiť, že najväčšou rozpočtovou položkou sú výdavky na prevádzku systémov, ktoré v roku 2019 stáli 300 miliónov eur,“ vyčíslil Heger. Opatrenia, ktoré vyplývajú z revízie, sa bude Remišová snažiť napĺňať.
Mala by vymeniť poradcov, reaguje Raši
Bývalý vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši (Smer-SD) tvrdí, že kritériá revízie výdavkov v informatizácii, ktoré vo odprezentovali Remišová s Hegerom, sú z roku 2016 a mnohé z nich nereflektujú aktuálne priority v informatizácii.
Podľa neho si Remišová „pletie hrušky s jablkami“. Ako upozornil, vicepremiérka na jednej strane hovorí o prioritizácii informačných systémov, na druhej strane kritizuje bývalé vedenie úradu, že projekty prioritizovalo, a preto neplnilo niektoré úlohy revízie výdavkov, ktoré mali z pohľadu občana nulovú prioritu.
„Vadí jej, že rezorty si samé obstarávajú mobilné paušály, kde je možná úspora v stovkách tisícov eur, ale nevadí jej, že rezorty si samé obstarávajú licencie, ktoré veľakrát ani nepotrebujú. Chce centralizovať obstarávanie mobilných paušálov, ale projekt, ktorý mal ušetriť desiatky miliónov eur na nákup softvérových licencií pre štát, zruší,“ kritizuje Raši.
Upozornil tiež na vicepremiérkin výrok o tom, že štát nemá databázu všetkých svojich informačných systémov. „Asi by mala vymeniť svojich poradcov, keď jej nepovedali, že práve jej úrad takúto databázu prevádzkuje a je verejne dostupná na metais.vicepremier.gov.sk. Viaceré z týchto systémov, napríklad oversi.gov.sk, dostali aj renomované ocenenia, napríklad hlavnú cenu ITAPA,“ uzavrel Raši.