Slovensko naďalej vedie Vyšegrádsku ligu ekonomického rastu. V druhom štvrťroku si ekonomika polepšila o 5,1 percenta, čo sa nepodarilo Poľsku, Maďarsku, ani Česku. Za vysokým rastom hrubého domáceho produktu sú podľa ekonóma Poštovej banky Miroslava Šmála - reformy, zahraniční investori a s nimi nové pracovné miesta, či pozitívne očakávania ľudí prejavujúce sa vo vyššej spotrebe.
Pomôže Audi
"Pokiaľ pripustíme, že problémy so zahraničným obchodom, ktoré momentálne kazia štruktúru ekonomického rastu, sú iba dočasné, tak včerajšie údaje o raste hrubého domáceho produktu možno vnímať pozitívne," doplnil ekonóm ING DSS Pavol Ondriska. Tradičný ťahúň hospodárstva - zahraničný obchod - pokrivkával kvôli výpadku exportu vo Volkswagene potom, ako firma prestala vyrábať Golfy a skončila dočasnú spoluprácu so Seatom, ktorý si znovu otvoril závody v rodnom Španielsku. Fabrika sa treaz priprabuje na výrobu nového modelu terénneho Audi Q 7.
Firmy i ľudia
Ekonomický rast sa opieral predovšetkým o investičný boom. Firmy a domácnosti v prvom polroku spolu investovali takmer 180 miliárd korún, z čoho viac než desatinu tvorili investície v automobilovej výrobe. "Je to dôsledok príchodu zahraničných investorov, ktorí prinášajú pracovné miesta, čo zvyšuje životnú úroveň ľudí, ale aj príjmy štátneho rozpočtu," povedal Šmál.
V prvom polroku boli investície skoro o deväť percent vyššie, ako v rovnakom období vlani. Ide o najrýchlejší medziročný rast od konca roka 2000. Najviac sa o to pričinili firmy Peugeot, Tesco, Národná ďialničná spoločnosť a Železnice SR. Rast HDP podporila aj spotreba domácností, ktorá sa na jeho tvorbe podieľa viac než polovicou. Stúpla skoro o šesť percent.
Lucia Štekláčová z ING Bank tvrdí, že čísla zo Štatistického úradu sú dostatočne optimistické a ekonomika nepotrebuje pomoc centrálnej banky v podobe nižších úrokových mier. Skôr naopak. "V druhej polovici roka môže dojsť k prehrievaniu ekonomiky a žiadúcim sa môže stať zvýšenie úrokov," povedala Štekláčová.
Rast sa udrží
Vysoký rast by mal vydržať aj v ďalších mesiacoch. Podľa prognóz Štatistického úradu by si ekonomika mala tento rok polepšiť o 5,1 percenta, čo je o štyri desatiny menej ako vlani. Rovnaký rast očakáva aj ministerstvo financií. To však naopak prognózu zvýšilo, keďže doteraz počítalo so štyri a pol precentami.
Ropa by ekonomike zatiaľ ublížiť nemala. "Obdobie vysokých cien trvá relatívne krátko, aby sa to viditeľne odrazilo na raste HDP," skonštatoval Ondriska.
Hospodársky rast v krajinách V4 | ||||||||||||||
2002 |
2003 |
2004 |
2005 | |||||||||||
1.Q |
2.Q |
3.Q |
4.Q |
1.Q |
2.Q |
3.Q |
4.Q |
1.Q |
2.Q |
3.Q |
4.Q |
1.Q |
2.Q | |
Slovensko | 3,9 | 4 | 4,3 | 5,4 | 4,1 | 3,8 | 4,2 | 4,7 | 5,5 | 5,5 | 5,3 | 5,8 | 5,1 | 5,1 |
Poľsko | 0,5 | 0,9 | 1,8 | 2,2 | 2,2 | 3,8 | 3,9 | 4,3 | 6,9 | 6,1 | 4,8 |
4,1* |
2,1 | 2,8 |
Česko | 2,6 | 2,1 | 1,7 | 1,5 | 2,8 | 2,9 | 3,4 | 3,3 | 3,1 | 4,1 | 3,6 | 4,3 | 4,4 |
4,8* |
Maďarsko | 3,1 | 3,2 | 3,7 | 3,9 | 2,7 | 2,5 | 2,9 | 3,6 | 4,2 | 4,2 | 3,7 | 3,8 | 2,9 | 4,1 |
Zdroj: národné štatistické úrady | ||||||||||||||
* prognóza Volksbank CZ |
Miera nezamestnanosti podľa Štatistického úradu SR (%) | |||||
1Q/2004 |
2Q/2004 |
3Q/2004 |
4Q/2004 |
1Q/2005 |
2Q/2005 |
19,3 |
18,5 |
17,5 |
17,1 |
17,5 |
16,2 |
Zdroj: ŠÚ SR |
Miera nezamestnanosti podľa ministerstva práce (%) | |
júl 2004 | 13,65 |
august 2004 | 13,24 |
september 2004 | 13,14 |
október 2004 | 12,72 |
november 2004 | 12,58 |
december 2004 | 13,07 |
január 2005 | 13,23 |
február 2005 | 13,08 |
marec 2005 | 12,71 |
apríl 2005 | 11,87 |
máj 2005 | 11,38 |
jún 2005 | 11,9 |
júl 2005 | 11,3 |
Zdroj: MPSVR SR |
Nezamestnanosť podľa krajov v 1. polroku 2005 | |||
Kraj |
Počet osôb (v tis.) |
Podiel na SR (v %) |
Medziročný pokles (v %) |
Bratislavský | 17,9 | 4,0 | -37,8 |
Trnavský | 31,9 | 7,2 | -11,9 |
Trenčiansky | 23,8 | 5,4 | -12,8 |
Nitriansky | 66,2 | 14,9 | -12,7 |
Žilinský | 53,2 | 12,0 | -11,9 |
Banskobystrický | 78,2 | 17,6 | -14,6 |
Prešovský | 84,3 | 19,0 | -3,9 |
Košický | 88,3 | 19,9 | -4,8 |
Spolu | 443,6 | 100,0 | -1,4 |
Zdroj: ŠÚ SR |
Zamestnanosť podľa krajov v 1. polroku 2005 | |||
Kraj |
Počet pracujúcich (v tis. osôb) |
Podiel na SR (v %) |
Mezdiročný rast/pokles (v %) |
Bratislavský | 311,5 | 14,2 | 3,9 |
Trnavský | 254,9 | 11,7 | 3,0 |
Trenčiansky | 269,5 | 12,3 | 1,3 |
Nitriansky | 279,6 | 12,8 | 2,2 |
Žilinský | 276,0 | 12,6 | 1,2 |
Banskobystrický | 246,5 | 11,3 | 6,2 |
Prešovský | 284,9 | 13,0 | 1,1 |
Košický | 264,6 | 12,1 | -0,9 |
Spolu | 2 187,1 | 100,0 | 2,2 |
Zdroj: ŠÚ SR, podľa výberového zisťovania pracovných síl |