Napriek eufórii nad investíciou francúzskej automobilky PSA pri Trnave, ktorá bude mať nepriamy prínos pre každého obyvateľa štátu, ostáva východ Slovenska skeptický. Nemožno mu uprieť, že pri všetkých pozitívach tohto rozhodnutia vidí najmä to, čo sa ho bezprostredne dotýka. A tým bude ďalší nárast nerovnováhy medzi východnou a západnou časťou republiky, ktorá prehĺbi hospodársku, sociálnu i spoločenskú priepasť medzi regiónmi. Rozvinutý kapitalizmus Bratislavy a širšieho okolia bude vysávať svoje okolie ešte viac než doteraz. Zatiaľ čo na západe sa základné ekonomické ukazovatele čo nevidieť vyrovnajú s priemerom EÚ, v najzaostalejších okresoch porastie rozpad ich ľudského a ekonomického potenciálu. V Gemeri, na Spiši, Šariši, Malohonte či južnom Zemplíne, okrem tých pár spoľahlivo fungujúcich fabrík vo vlastníctve zahraničného kapitálu a niekoľkých prežívajúcich domácich firiem, nepribudli v posledných rokoch žiadne nové významné investičné aktivity, ktoré by rozhýbali hladové doliny. Toľko velebený cestovný ruch stále nie je tou žiadanou ekonomickou silou, poľnohospodárstvo stagnuje, nezamestnanosť neklesá, únik mozgov a vysídľovanie vidieka pokračuje. Najnovšie potvrdenie investičnej príťažlivosti západných častí republiky by sa preto mohlo stať tým pravým impulzom na zatraktívnenie aj jej zvyšku. Napríklad urýchlením diaľničného spojenia Bratislavy s Košicami, vybudovaním rýchlostnej komunikácie južnými okresmi od Zvolena až po Zemplín či povýšením košického letiska na medzinárodnú úroveň. Cieľom by malo byť sprístupniť investorom východ SR a ponúknuť ho ako bránu do okolitých štátov. Toto územie sa po začlenení krajín V4 do EÚ a stabilizácii pomerov v Rusku a jeho satelitoch stane strategicky prioritným. Je najvyšší čas začať prebúdzať jeho driemajúci potenciál.