Trojizbák v Bratislave za pol milióna? O byty pod Hradom je značný záujem, tvrdí developer

Realitný trh dnes čelí zdražovaniu. Dávate klientom dodatky o navýšení cien?
Nie, nedávame. Je pravda, že v nadväznosti na posledné zmeny na trhu a na rast cien materiálov sme to zvažovali, ale zatiaľ sme to do našich projektov neaplikovali. Uvažujeme nad tým, že túto podmienku do zmlúv zapracujeme, otázny je však jej rozsah a aké pravidlá by pre ňu platili.

Na projekt Vydrica ste dostali stavebné povolenie v lete, čiže práve v tom období, keď išli stavebné materiály výrazne hore. Je nejaký rozdiel medzi klientmi, ktorí si nehnuteľnosť rezervovali, a tými, ktorí ponuku ešte zvažujú?
Nové zmluvy sme zatiaľ neupravovali a pri už podpísaných to ani nemáme právo urobiť. Čo sa však mení priebežne a pri každom projekte, je, že s postupnosťou výstavby navyšujeme aj ceny. Dnešní klienti zaplatia viac oproti tým, ktorí si u nás kupovali byt pred dvoma rokmi. Cena je aktualizovaná vzhľadom na podmienky, ktoré sú na trhu.

LUCRON

​V rámci každého projektu a jeho cenotvorby sa snažíme odhadnúť budúcu hodnotu nehnuteľnosti. Nikdy nepredávame byty za ceny, ktoré si myslíme, že majú na súčasnom trhu. Snažíme sa odhadnúť ich hodnotu v čase doručenia. Z toho dávame uvádzaciu zľavu a cenu postupne približujeme reálnej. Samozrejme, ak sa trh vyvíja a budúca hodnota sa aj z nášho pohľadu mení, prispôsobujeme aj tempo rastu cien bytov.

Všetky naše projekty sa snažíme navyše predávať pomerne pomaly, nerobíme z môjho pohľadu chybu ako iní developeri, ktorí ponúknu veľké množstvo bytov naraz v jednej cene. Následne urobia veľa stretnutí počas nejakého obdobia, veľa klientov sa rozhodne, že pristúpi ku kúpe bytu, a takýmto štýlom dokážu niektorí predať aj 50 percent projektu za tri mesiace. Tam vidím oveľa väčšie riziko ako v pomalšom predaji, pomalšom oslovovaní klientov a pravidelnom náraste cien vzhľadom na podmienky na trhu.

Platí teda, že kto nekúpi teraz, tak neskôr bude cena vyššia?
Áno, samozrejme.

Je to dané najmä stavebnými materiálmi v súčasnosti? Alebo vidíte aj iné riziká? Napríklad ceny energií stúpajú.
Je to kombinácia obchodnej stratégie, následku rastu cien vstupov, či už sú to stavebné náklady alebo práca na stavbe a takisto aj dopyt na trhu.

Keď vravíte o týchto troch faktoroch, tak aký je zhruba rozdiel v cene dnešných nehnuteľností a v cene tých, ktoré niekto kúpil pred dvoma rokmi?
Rozdiel medzi uvádzacou cenou pri začatí projektu oproti dostavbe sa u nás pohybuje niekde na úrovni 10 percent. Často však trh rastie prudšie, okolnosti sa menia oveľa rýchlejšie, ako sú naše ciele, rozdiel môže byť aj väčší a veľakrát aj býva.

V akom štádiu je teda Vydrica v rámci stavebnej rozpracovanosti a z hľadiska záujmu klientov?
Aktuálne máme ukončené práce HTU1, v rámci ktorých sme stabilizovali hradné bralo pre prvú etapu výstavby, a dokončili sme výkopovú jamu. Máme právoplatné stavebné povolenie. Aktuálne tendrujeme generálneho dodávateľa a koncom tohto roka by sme chceli začať stavať hlavné objekty projektu prvej etapy.

Teraz ponúkame 207 bytov na predaj, ktoré sú jej súčasťou, z nich máme už predaných viac ako polovicu, konkrétne 114 bytov. Sú riadne zazmluvnené a podpísané, nie sú to rezervačné zmluvy, ale zmluvy o budúcich zmluvách a seriózne kúpené byty. Naším cieľom je pri projekte Vydrica predávať dva až tri byty mesačne. Rýchlejšie tempo nepotrebujeme a ani nechceme, aj preto, že chceme zohľadňovať rast cien, prispôsobovať sa podmienkam a postupne zvyšovať ceny.

Ceny novostavieb presiahli v Bratislave priemerne štyritisíc eur za štvorcový meter. Projekt Vydrica je prestížny, akú ste v ňom dosiahli priemernú cenu?
Byty v prvej etape predávame aktuálne približne za 7,5 tisíca eur s DPH (pri trojizbových bytoch predajná cena presahuje pol milióna eur, pozn. red). Projekt plánujeme dokončiť v roku 2027 a ceny sa určite budú postupne navyšovať.

Vravíte, že cieľom sú dve až tri transakcie mesačne. Aké sú teraz tendencie? Sme po pandémii, je záujem vyšší či nižší? Musíte sa viac snažiť?
Projekt Vydrica je taký exkluzívny, že aj to, čo sme predpokladali na začiatku, že nebudú potrebné nejaké veľké investície do marketingu, že nebudeme musieť nejako propagovať projekt, aby sme dosiahli nejaký veľký počet klientov a podobne, sa potvrdilo. A tomu úplne zodpovedá aj naša stratégia tempa predaja.

Kríza sa prakticky predaja absolútne nedotkla. Celkovo bude zhotovených len 400 bytov, keď si to rozložíme do obdobia, že sme projekt začali predávať v roku 2019 a rátame s dokončením v roku 2027, tak je to skutočne taká dlhá etapa, že za predajom bytov nevidíme takmer žiadne riziká.

Ide o unikátnu lokalitu v Bratislave. Také miesto sa už nikde nenachádza a ani nachádzať nebude. Podhradie prepája Staré Mesto so západným rozvojom, ktorý reprezentuje napríklad Zuckermandel alebo River Park. Dôjde tak ku konečnému prepojeniu týchto dvoch svetov.

Dá sa hovoriť o nejakom špecifickom klientovi, na ktorého sa zameriavate, alebo o aký model ide?
Už samotnou lokalitou, polohou projektu a aj skladbou bytov je predurčené, že približne polovicu našich klientov tvoria investori, ktorí majú záujem o investovanie do nehnuteľností. To je pomerne bezpečné, dlhodobé a stabilné. Máme tak väčšinu klientov, ktorí kupujú byty vo Vydrici investične a z nich patria jedni do skupiny, ktorá plánuje nehnuteľnosti prenajímať, a druhí do skupiny, ktorá plánuje byty užívať. Či už v blízkej budúcnosti, vo vlastnej réžii alebo ich kupujú pre svoje deti.

Máme viacero klientov aj z iných častí Slovenska, ktorí kupujú tieto nehnuteľnosti vo Vydrici s cieľom prechodného bývania. Majú v Bratislave určité podnikateľské aktivity a kupujú si to ako také svoje sídlo na prechodné bývanie, keď sú v hlavnom meste. Títo klienti väčšinou kupujú menšie a stredné byty.

Potom je tu užšia klientela, ktorá kupuje väčšie byty, ktoré sú pomerne drahé, keďže cena za štvorcový meter je už vyššia ako pri iných projektoch, takže celková cena je vysoká. Ide o menšiu skupinu, ktorá si môže dovoliť kúpiť vo Vydrici byty na bývanie a chce žiť v centre mesta pod Hradom.

Väčšinou však ide o ľudí z vyššej strednej vrstvy, ktorí zarábajú tri- až šesťtisíc eur mesačne, majú nejaké úspory a chcú ich investovať do nehnuteľnosti, ktorej celková cena sa pohybuje okolo 200- až 400-tisíc eur.

Dá sa hovoriť aj o nejakých firemných klientoch a právnických osobách alebo v tom projekte idú skôr ku kanceláriám?
Tým, že Vydrica je rozmanitá, čo sa týka skladby nehnuteľností, že ponúka aj bývanie, aj kancelárie a aj retailové prevádzky, tak funkcie sú jednotlivo rozdelené, zatiaľ sa to snažíme aj rešpektovať. Samozrejme, máme zopár klientov, ktorí si tu byt kúpili aj s nejakým podnikateľským zámerom, či už je to nejaký právnik, alebo tam máme dokonca aj zubára, ale väčšinu týchto office klientov sa snažíme smerovať do našich iných budov, ktoré budú ponúkať tento typ služby.

V akom štádiu je váš ďalší projekt Nesto?
Ten máme rozdelený na dve časti. Nesto-Juh, ktoré má približne osem hektárov, a Nesto-Sever. Južný má momentálne vydané územné rozhodnutie a niektoré jeho časti majú aj stavebné povolenie. V rámci severnej časti aktuálne riešime celú prípravu územia a chystáme medzinárodnú urbanistickú súťaž, následne pôjdeme na územné rozhodnutia a potom na jednotlivé časti na stavebné povolenie.

Čo sa týka prvej etapy, spustili sme už predaj prvej etapy Nesto-Juh. Ponúkne približne 160 bytov a niekoľko ďalších iných funkcií. Nájomné bývanie, medicentrum, kancelársku budovu. Predaj sme spustili zatiaľ v rovine friends and family, čiže pre našich zamestnancov alebo bývalých klientov, ktorí si už u nás kúpili v inom projekte iný byt. Približne v polovici novembra chystáme začiatok predaja pre širokú verejnosť.

Lokalita projektu Nesto je iná, masovejšia. Bude aj cena oproti Vydrici výrazne nižšia?
Komplexnosť a kvalita tohto projektu a aj samotných bytov nám nastavili latku niekde na úrovni štyritisíc eur za štvorcový meter s DPH. Ide o našu vlajkovú loď, na konci by mal projekt ponúknuť bývanie pre 15-tisíc obyvateľov.

V čom je tento projekt špecifický? Spomínal sa aj v súvislosti s dopravnými riešeniami, pribudnúť by mala aj vlaková zastávka. Bude tam viacej dopravných možností?
Samotný projekt má veľmi dobrú polohu. Sú dve možnosti cesty, prvou je napojenie na obchvat smerom k Auparku do mesta, potom cez ktorýkoľvek most. Alebo môžete ísť po Kopčianskej ulici a cez Most SNP. Prakticky sa dostanete do centra mesta autom do 10 minút, bicyklom okolo 15 minút a vlakom do Viedne to trvá približne 50 minút. Aktuálne je potrebné využiť zastávku, ktorá sa tam už nachádza, čiže pri Vienna Gate. Do budúcnosti však plánujeme vytvoriť železničnú zastávku aj pred projektom Nesto, čiže aj tí, ktorí budú pracovať v Rakúsku, pomerne jednoducho sa dostanú do práce. Navyše sme už v rámci nultej etapy natiahli inžinierske siete, postavili a zrekonštruovali časť Kopčianskej ulice a pripravili otočku pre autobusy. V rámci prvej etapy by tam mala vzniknúť aj autobusová zastávka, ktorá v podstate už stojí, ale riešime jej obsluhu.

To ste robili vo vlastnej réžii. Plánujete financovať aj vlakovú zastávku?
To je ešte vecou diskusie, zatiaľ rokujeme o možnostiach tvorby a aj financovania, prípadne spolufinancovania.

Ceny novostavieb neustále stúpajú. Predpokladáte, že sa to bude diať vo všeobecnej rovine na trhu aj naďalej?
Nielen Bratislava, ale celé Slovensko trpí veľkým nedostatkom bytov. V hlavnom meste sa to odhaduje niekde na 40-tisíc chýbajúcich bytov. S prihliadnutím na rýchlosť výstavby a na aktuálne získané povolenia pre plánovanú výstavbu projektov sa dá jednoducho vypočítať, aký bude vývoj trhu v Bratislave.

S nedostatkom bytov a s pribúdajúcim počtom obyvateľov v meste je dorovnanie ponuky niekde v ďalekej budúcnosti.

Odhadujem, že ceny bytov budú najbližších osem až 10 rokov v Bratislave stále rásť, zároveň s tým budú čoraz nedostupnejšie. Rast cien a sťažujúci prístup k hypotékam v dôsledku maximálnej miery zadlženia a výšky potrebnej akontácie budú mať za následok, že si kúpu bytu v hlavnom meste bude môcť dovoliť čoraz menej ľudí.

Buď budú musieť kupovať byty na periférii, alebo sa budú musieť sťahovať do nájmov a na vlastné bývanie si počkať.

So zdražovaním bytov bude rásť aj nájomný trh a počet prenajatých bytov, nemyslím si, že ceny nájmov budú úmerne rásť s cenami bytov. Skôr sa bude pomaly znižovať výnos z prenájmu bytov, ale ten bol dlhodobo aspoň v Bratislave na dosť vysokej úrovni, približne na piatich percentách, pričom v zahraničí sú to bežne dve až tri percentá.

Nižšiu kúpyschopnosť ľudí však nahradia investori, ktorí budú nakupovať viac bytov na prenájom. Čiže buď to budú inštitucionálni investori, ktorí budú kupovať celé balíky bytov a dávať ich na prenájom, alebo samotní developeri, ktorí ich budú dávať na prenájom, alebo lepšie finančne zabezpečené fyzické osoby, ktoré ich budú dávať do prenájmov.

Neobávate sa krízy v tomto smere? Všetko má nejakú hranicu, hypotéky sa budú obmedzovať, možno príde ďalšia kríza, ktorá môže ochromiť tento sektor.
Nikto nemá vešteckú guľu, rátame s podmienkami, ktoré máme aktuálne nastavené, a nič zatiaľ nenasvedčuje tomu, že by mala nejaká kríza v tomto smere prísť. Väčšinou sú krízy prepojené, netýkajú sa len jedného segmentu, ale celku, čiže samotnej ekonomiky.

Myslím si, že slovenský realitný trh budú do budúcnosti ovplyvňovať skôr makroekonomické činitele ako tie domáce.

Čo sa týka tempa zdražovania, Národná banka Slovenska udáva teraz 18 percent, ktoré sa týkajú všetkých nehnuteľností na Slovensku. V Bratislave je to však rýchlejšie. Nie je však privysoké? Zmierni sa v najbližších rokoch?
Súhlasím, že je privysoké, ale je to skutočne dané nedostatkom bytov, zdražovaním surovín, obmedzeným množstvom stavebných firiem. Stavajú sa obchvaty, štátne zákazky, kancelárske budovy a podobne. Keď sa tieto sily rozložia v rámci Slovenska, tak je aj tento segment obmedzený.

Jediné, čo by mohlo rast spomaliť, je lepšia flexibilita vydávania stavebných a územných povolení. Stavebné firmy majú potenciál ešte rásť a stavať, môžeme využiť aj pracovníkov zo zahraničia. Ak má niečo najväčší efekt na ceny bytov, tak sú to povolenia, ktoré by sa mali vydávať na nové projekty rýchlejšie. Je veľký nedostatok bytov a riešenie situácie je v nedohľadne.

Nenastal v poslednom období žiaden posun? Byty sa stavajú aj v periférnych častiach, kde by nemusel byť až taký problém so stavebnými povoleniami.
Pri číslach, ktoré som vám spomínal, sa odhaduje, že okolo 40-tisíc bytov chýba a okolo šesťtisíc ľudí sa ročne nasťahuje do Bratislavy. Tých pár menších developerských projektov v okolí Bratislavy sú ako kvapka v mori.

Napríklad v Londýne začali developeri, ktorí predtým stavali tisíc bytov ročne, stavať 10-tisíc bytov. Počas desiatich rokov stavali 100-tisíc až 150-tisíc. Aj periférni developeri sa dokázali tak zmobilizovať, že keď dopyt mnohonásobne stúpol, tak na to dokázali reagovať a počty dorovnávali.

S tým je úzko spojená aj doprava. Mesto podporuje rast okolitých regiónov, respektíve projektov a motivuje developerov, aby budovali prímestské vlaky, predlžovali stanice metra a snažili sa riešiť aj to, ako dostať ľudí za prácou do mesta.

U nás sa bude musieť štát tiež zmobilizovať a riešiť prímestskú vlakovú dopravu a vlakové stanice v Bratislave a následne zefektívniť mestskú hromadnú dopravu, čo už do istej miery v hlavnom meste vidíme. Veľmi to kvitujem, vznikajú autobusové pruhy, električka má prednosť, doprava sa zrýchľuje, no mám pocit, akoby sa to dialo len v rámci mesta. No prietok ľudí a situácia, aká je v jednotlivých satelitoch, že človek príde autom a potrebuje nechať vozidlo na záchytných parkoviskách, ktoré však chýbajú, sa opomína. Čiže situácia sa nerieši komplexne, to je príčina, prečo bude mesto trpieť.

Lukratívne lokality sa míňajú. Zvažujete aj vy, že rozvoj by mal smerovať viac do okrajových častí?
Určite sa plánujeme v budúcnosti venovať takýmto dostupnejším projektom, ako je napríklad Nesto. Chystáme aj menší projekt na okraji Devínskej Novej Vsi. Ide o projekt Rakyta. Predaj začneme budúci rok. Chceme sa ďalej venovať aj takýmto prímestským oblastiam, ktoré majú dobré dopravné napojenie a kde bude aj konečná cena pre klientov prijateľná.

Viete priblížiť spomínaný projekt Rakyta?
Plánujeme ho realizovať od roku 2022 do konca 2024, respektíve 2025, a ponúkne 322 bytov. Bude to podobné projektu Malé Krasňany v Rači, aj čo sa týka typu, aj čo sa týka komplexnosti. Momentálne v blízkosti obnovujú železničnú trať, po dokončení by mala odtiaľ cesta do Viedne trvať 35 minút.

Stále sa však kritizuje, že sa nebudujú záchytné parkoviská.
Áno, je to obrovský problém prímestských staníc. Mala by sa tomu venovať dostatočná pozornosť a je potrebné nastaviť 10-ročný plán revitalizácie. Doriešiť by sa mala aj distribúcia z Hlavnej vlakovej stanice. Roky sa hovorí o rekonštrukcii Filiálky, ak by sa to podarilo, tak by to dávalo zmysel, keďže z Trnavského mýta sú dobré spoje všade do mesta.

Do akej miery sú pre vás staršie byty konkurenciou?
Minimálne. Pri nedostatku je väčší záujem o novostavby a keďže nie sú veľmi dostupné, tak ľudia nakupujú aj na sekundárnom trhu. Je prakticky vypredaný. Lucron sa taktiež venuje sekundárnemu predaju, v rámci našich už existujúcich projektov. Ak si niekto kúpi v našom projekte byt a chce ho opätovne predať, tak ponúkame tento servis. Vnímame tak aj sekundárny trh a rýchlosť predaja je extrémna. Na akýkoľvek zaujímavý byt bez defektov viete podpísať zmluvu prakticky do dvoch týždňov. Cenový rozdiel medzi primárnym a sekundárnym trhom je minimálny, to vidíme aj na základe štatistík. Skôr by som očakával, že ceny starých bytov budú klesať pre energetickú náročnosť, ktorú majú. Staré nehnuteľnosti sa však držia vysoko práve vďaka nedostupnosti nových.

Čo je u vás najpredávanejší byt?
Vnímam to skreslene, keďže projekty predávame počas niekoľkých fáz. Na začiatku sa predávajú najmä menšie byty, kde je klient ochotný čakať dva až štyri roky na výstavbu. Keď máme približne rok a pol do ukončenia výstavby, tak sa oveľa viac predávajú stredné a väčšie byty, čiže trojizbové až štvorizbové byty. Klienti väčšinou už majú rodinu a majú akoby kratšiu čakaciu lehotu, čiže v polovici projektu sa predávajú väčšie byty a na konci projektu je to už rovnocenné. Tam sa prelína sekundárny trh s primárnym, ide o ľudí, ktorí chcú bývať hneď a nie sú ochotní čakať dlho.

Posledné roky sa však v Bratislave stavalo veľa menších bytov, takže očakávam, že podiel týchto bytov v novostavbách bude klesať, lebo cieľová generácia starne a ľudia, ktorí posledných 10 rokov kupovali tieto byty, budú potrebovať väčšie jednotky. Pri tvorbe našich budúcich projektov už posilňujem percento štvorizbových bytov, povedal by som, že sme ich až zdvojnásobili.

V štatistike od Eurostatu sa uvádza, že za posledných 10 rokov sa zvýšili ceny prenájmov na Slovensku len o šesť percent. Je to tak trochu aj dôsledok toho, čo ste hovorili? Že trh s malými bytmi, ktoré sa lepšie prenajímajú, sa medzičasom akoby naplnil, a to sa odráža možno na cene?
Samotná cena nájmu je vždy úmerná aj tomu, ako sa vyvíjajú ceny bytov a či sú dostupné. Ak ste si vedeli kúpiť dvojizbový byt za nejakú sumu, platili ste hypotéku okolo 550 eur a 150 eur náklady, tak celková suma vášho bývania vyšla na 700 eur a mali ste vlastný byt, zatiaľ čo cena nájmu sa hýbala niekde okolo 650 eur až 700 eur. Z tohto dôvodu klienti v posledných rokoch radšej investovali do vlastného bývania. Veľakrát im bola poskytnutá 100-percentná alebo 90-percentná hypotéka – klient tak nebol motivovaný ísť do nájmu, a preto sa táto cena dlhodobo nemenila.

V poslednom období si však mladí ľudia akoby odďaľujú záväzok hypotéky a bývajú viac v nájmoch, alebo ide o ľudí, pre ktorých je vlastné bývanie v súvislosti s rastom cien zatiaľ nedostupné.

Rast miezd však nezodpovedá rastu cien bytov a klient nie je schopný platiť viac za nájom. Zároveň nie je schopný zobrať si hypotéku, rast cien nájmov nebude teda zodpovedať rastu cien bytov a bude mať naďalej výraznejšie pomalší rast.

Do otázky nájomného bývania chce vstupovať aj štát. Čo si o tom myslíte?
Štát sa bude stretávať s rovnakými vecami ako súkromný developer. Rýchlosť povolení, cena výstavby, ako výhodnejší faktor by mohli mať svoje pozemky. Dobrým príkladom je Viedeň, ktorá v spolupráci s developermi stavia nové štvrte a buduje ich spolu.

Mesto dotiahne metro, vlak a dohodne sa s developerom, že poskytne územie, participuje na získaní povolení. Následne je 40 percent bytov odpredaných za nákladovú časť mestu a to potom byty prenajíma ako nájomné. Developer zvyšné predáva alebo komerčne prenajíma. Toto je veľmi zdravý príklad, ktorý máme hneď za hranicami a môžeme ho aplikovať aj u nás.

Čo sa týka Slovenska, tak dodnes nebol predstavený finálny koncept či riešenie, ako to chcú stavať a ako to bude vyzerať, aké budú podmienky, čiže je ťažké sa k tomu vyjadriť.

Koľko všeobecne trvá výstavba, napríklad keď ste aj hovorili o projekte s 322 bytmi v Devínskej Novej Vsi?
Od právoplatného stavebného povolenia sa dá takéto množstvo bytov postaviť za dva a pol roka až tri roky. Závisí to však aj od stratégie a aj od kapacity ľudských zdrojov. Nielenže ich musí niekto postaviť, ale aj vyprojektovať, skontrolovať, riadiť stavbu, obhospodáriť klientov v rámci predaja, čiže obhliadky, zmluvy, vybrať štandard, finálna kontrola bytu, odovzdanie, to sú všetko hodiny práce, chce to určité personálne nasadenie, záleží teda aj na personálnych zdrojoch developera či spoločnosti alebo štátu do budúcnosti. My v Lucrone sme mali aj roky, keď sme stavali viac ako tisíc bytov ročne.

Z hľadiska Slovenska je najlukratívnejšia Bratislava?
Dlhodobo staviame jeden z najväčších projektov v Trnave a aj na Slovensku, ide o projekt Arboria. Tam sa nám veľmi darí, máme už dokončených viacero etáp, staviame tam od roku 2011, máme tam dokončených už okolo tisícky bytov, takže to je veľmi dobrá lokalita. Takisto máme informácie, že aj v Košiciach je veľmi zdravý trh, v poslednom období sa rozbieha aj Martin, Nitra išla celkom hore pre automobilky.

V Trnave sa nám podarilo predať jeden bytový dom s 51 bytmi partnerovi Kooperativa. Byty budú slúžiť na prenájom. Aktuálne sme ich dostavali, v týchto dňoch ich kompletne zariaďujeme a dávame do ponuky – budeme sa im o byty kompletne starať a prenajímať. Každý mesiac od októbra pribúda niekoľko bytov, do začiatku roka má byť 51 v ponuke už prenajatých. Prenájom sme spustili pred dvoma týždňami a záujem je nad naše očakávania. Počas týždňa sme mali podpísaných 13 zmlúv z 21 bytov. Klienti majú garanciu dlhodobého nájmu a servisu, zo začiatku je minimálny čas prenájmu šesť mesiacov, ale po plnom obsadení to bude jeden rok.

Náklady v rámci Slovenska sú však rovnaké, rozdiel je len v predajnej cene.
Áno, cena výstavby v Trnave je rovnaká ako v Bratislave, jediný rozhodujúci faktor je kúpa pozemku.