Diabetes mellitus u novorodencov (0 – 2 mesiace), dojčiat (2 mesiace – 1 rok) a batoliat (1 – 3 roky) predstavuje špecifickú situáciu a vážny problém hlavne pre rodinu, lebo vyžaduje veľkú vnútornú disciplínu a podriadenie každodenného života všetkých členov rodiny určitým pravidlám. Rodinu sprevádza najskôr šok, ktorý postupne prechádza do odmietania a popierania choroby, ktoré často vyústia až do agresie a vzájomného obviňovania. Po tomto období často prichádza depresia a až po nej prijatie choroby.
Najvýznamnejšiu úlohu zohráva matka
Vývoj diabetických detí je pri optimálnej kompenzácii rovnaký ako vývoj zdravých detí so všetkými nástrahami a problémami veku. Novorodenci, dojčatá a batoľatá sú prirodzene závislí od rodičov alebo opatrovníkov. Najvýznamnejšiu úlohu zohráva matka, ktorá sa postupne stáva najdôležitejším sociálnym objektom.
Býva zdrojom komplexného uspokojovania všetkých možných potrieb, a preto je spájaná s pocitom istoty a bezpečia.
V tomto vývojovom období dochádza k rýchlym zmenám nielen v kognitívnych schopnostiach, ale aj motorických zručnostiach, ktoré významne vplývajú na glykémiu, požiadavkách na výživu spojených s častejším odmietaním jedla, modeloch bdenia a spánku, keďže novorodenci potrebujú 14 – 17 hodín spánku, dojčatá 12 – 15 hodín spánku a batoľatá 11 – 14 hodín spánku a postupnom dosahovaní vyšších vývojových stupňov.
Výživa je v detstve dôležitá
Je to však aj vývojové obdobie, v ktorom je potrebné vytvoriť vhodné stravovacie návyky nielen v súvislosti s diabetom, ale aj ďalším životom. Vhodné stravovacie návyky získané v detstve totiž predstavujú významnú prevenciu chorôb v dospelosti ako anémia, obezita, osteoporóza, poruchy príjmu potravy, ale aj zubný kaz, kardiovaskulárne a onkologické choroby.
Prvý rok života je vo výžive všetkých detí najsilnejší z dôvodu okna príležitostí, ktoré sa začína už v čase počatia a trvá do dvoch rokov veku.
Práve preto sa v ostatnom období zmenil pohľad na výživu tehotných žien, ktoré by nemali jesť za dvoch, ale mali by jesť dvakrát lepšie.
Príkrmy by mali byť deťom podávané až po ukončení štvrtého mesiaca veku, ale nie neskôr ako v šiestom mesiaci veku. Do jedálneho lístka by mali byť podľa súčasných odporúčaní postupne zaraďované aj tie potraviny, ktoré sú považované za alergizujúce, ako je lepok, citrusy a ryby.
Nové potraviny treba ochutnať viackrát
Odmietanie nových potravín je v tomto vývojovom období fyziologické. Ide o typickú neofóbiu ako strach z nového, ktorej primárnym cieľom je ochrana pred konzumáciou nebezpečných a škodlivých potravín. Na prijatie nových potravín je potrebné aspoň desaťkrát ich ochutnať. Deti najlepšie akceptujú sladkú chuť, lebo materské mlieko je sladké a vyvoláva pocit bezpečia a istoty od matky.
Odpor k horkej chuti je podmienený geneticky, lebo signalizuje nebezpečenstvo alebo upozorňuje na jedovaté alebo inak škodlivé látky. Často je u detí odpor aj ku kyslej chuti.
Chuť na slané sa vyvíja až po narodení a jej množstvo môže vplývať na preferenciu soli v dospelosti. Preto sa deťom neodporúča jedlá ani prisladzovať, ani prisoľovať.
Stravovacie návyky sú dôležité
Veľmi dôležité je vytvárať správne stravovacie návyky, čiže pokojne kŕmiť deti sediace na stoličke pri stole a nedovoliť im počas jedla behať po izbe. Vzorce správania si deti tvoria podľa správania rodičov a súrodencov. Taktiež je vhodné rešpektovať prirodzené signály hladu a sýtosti, nenútiť do jedla, netrvať na bezpodmienečnom dojedení porcie, ale ani nevymieňať napríklad polievku za pečivo alebo keks.
Rozdelenie jedál počas dňa
Kľúčovú úlohu zohráva rozdelenie jedál počas dňa do šiestich porcií, čiže troch hlavných jedál (raňajky, obed, večera) a troch medzijedál (desiata, olovrant, druhá večera).
Predstavuje to nielen významný preventívny faktor vzniku nadhmotnosti a obezity, ale aj možnosti zabezpečenia potrebného množstva bielkovín, tukov, cukrov, vlákniny, minerálov, vitamínov, stopových prvkov a vody z potravy.
Tieto situácie sú mimoriadne náročné v rodinách diabetických detí, ktoré potrebujú skonzumované jedlo pokryť správnou dávkou inzulínu, ale po konzultácii s detským endokrinológom a diabetológom je možné vytvoriť takú schému liečby a stravovania, ktorá bude prospešná nielen pre kompenzáciu, ale aj pre vytvorenie správnych stravovacích návykov.