Čo sa dialo v diabetológii za posledné dva, takzvané pandemické roky?
Určite pandemická kríza výrazne ovplyvnila starostlivosť o diabetických pacientov. Významne vzrástol význam telemedicíny, keďže pacienti nemohli chodiť fyzicky na vyšetrenia. Táto situácia nebola ideálna nielen pre lekárov diabetológov, ale ani pre pacientov. Osobný kontakt s lekárom telemedicína nemôže nahradiť, ale jej význam bude určite rásť aj v budúcnosti, aj keď nebude pandemická kríza spôsobená ochorením COVID-19.
Mnohé iné medicínske odbory hlásia, že sa niektorým pacientom zhoršil stav, pretože sa uprednostňovala liečba covidu. Je to tak aj u diabetikov?
Určite sa stav mohol zhoršiť aj u diabetikov. Príčinou nebolo ani tak uprednostňovanie liečby covidu, ale to, že v dôsledku lockdownu sa pacientom s cukrovkou znížili možnosti osobnej návštevy u svojho diabetológa, pacienti často užívali nižšie dávky odporúčaných liekov, lebo sa obávali, či im budú môcť byť následne predpísané. K zhoršeniu stavu určite mohol prispieť aj nedostatok fyzickej aktivity, ktorá je dôležitou súčasťou liečby diabetu a tiež aj zvýšenie hlavne psychického stresu.
Čo všetko vplýva na zhoršenie stavu diabetika?
V súčasnosti je veľmi aktuálna otázka ochorenia COVID-19 a cukrovky. Je to obojstranný vzťah. Cukrovka zhoršuje priebeh ochorenia COVID-19 a, naopak, ochorenie COVID-19 zhoršuje priebeh cukrovky a jej metabolickú kompenzáciu. V mnohých prípadoch je nutná úprava antidiabetickej liečby (zvýšenie dávky tabletiek alebo zmena za iné, nutnosť prechodu na inzulínovú liečbu, zvyšovanie dávky inzulínu) u pacientov s cukrovkou a s COVID-19. Často je nutná pri COVID-19 aj dlhodobá liečba tzv. kortikoidmi vo vyšších dávkach. Jedno z rizík tejto liečby je aj možnosť vzniku cukrovky. Na zhoršenie zdravotného stavu diabetika určite vplýva aj prítomnosť akútnych sprievodných ochorení, najmä infekčných a zápalových. Tiež aj zvýšenie fyzického, ale v súčasnosti najmä psychického stresu.
Aké to má ďalšie dôsledky?
Cukrovka je chronické celoživotné ochorenie, ktoré síce vieme liečiť, ale nedokážeme ho úplne vyliečiť. Základným cieľom liečby je zlepšenie celkového zdravotného stavu pacienta. Z krátkodobého hľadiska je dôležité, aby vymizli príznaky ochorenia ako zvýšený smäd, časté močenie, chudnutie a podobne. Z dlhodobého hľadiska je potrebné zabrániť vzniku chronických mikrovaskulárnych aj makrovaskulárnych komplikácií cukrovky, ktoré môžu nielen znížiť kvalitu, ale dokonca skrátiť život.
Ktoré z nich sú tie najhoršie?
Určite tie, ktoré najviac znižujú kvalitu života diabetikov. Riziko výrazného zhoršenia zraku až oslepnutia, riziko vzniku tzv. diabetickej nohy až jej možnej amputácie, riziko nutnosti dialýzy, riziko srdcového infarktu, mozgovej porážky patria medzi tie komplikácie, ktoré najviac zhoršujú kvalitu života pacientov s cukrovkou.
Ako má postupovať diabetik, ak sa mu zhorší zdravotný stav? Čo to znamená?
Určite je vhodné kontaktovať svojho diabetológa, ktorý jeho zdravotný stav najlepšie pozná.
Ako sa dá najlepšie kontrolovať liečba?
Cukrovka je chronické ochorenie, ktoré vyžaduje spoluprácu pacienta pri liečbe. Len dobrá spolupráca vedie k dosiahnutiu liečebných cieľov a k zlepšeniu zdravotného stavu chorého. Pri samokontrole (selfmonitoringu) cukrovky zo širšieho hľadiska ide o tieto úlohy: zmena životného štýlu, dodržiavanie diéty, primeraná fyzická aktivita, nefajčenie, sledovanie príznakov cukrovky, kontrola telesnej hmotnosti, kontrola krvného tlaku, starostlivosť o nohy, pravidelné používanie liekov a aplikácia inzulínu. Z užšieho diabetologického hľadiska ide o samokontrolu (selfmonitoring) cukru v krvi (glykémie), cukru v moči (glukosúrie), ketolátok v moči (ketonúrie) a v krvi (ketonémie).
Čo prezradí vyšetrenie glykovaného hemoglobínu?
Lekár pri pravidelných kontrolách vyšetruje aj tzv. glykovaný hemoglobín (HbA1c). Je to vyšetrenie zo žilovej krvi, ktoré poskytuje spätný pohľad na hodnoty krvného cukru za uplynulé obdobie. Hladiny HbA1c zodpovedajú priemernej hodnote glykémie za posledné 2 až 3 mesiace a sú veľkým prínosom na posúdenie metabolickej kompenzácie cukrovky a účinku liečby, aj keď v súčasnosti s rozvojom moderných technológií sa do popredia dostávajú aj iné parametre kompenzácie cukrovky.
Čo je najdôležitejšie pri liečbe diabetes?
Medzi základné ciele liečby cukrovky patrí: zlepšenie celkového zdravotného stavu pacienta, odstránenie klinických príznakov cukrovky (napr. zvýšeného smädu, močenia), optimálna metabolická kompenzácia, komplexná liečba sprievodných ochorení (napr. vysokého krvného tlaku, porúch v hladinách krvných tukov, obezity), predchádzanie (prevencia) akútnych a chronických komplikácií cukrovky, zníženie úmrtnosti (mortality).
Spomínali ste, že dôležitú úlohu hrá strava a pohyb. Mnohí však nevedia, ako majú postupovať. Čo by ste im odporučili?
V súčasnosti sú základné štandardy diétnej liečby cukrovky totožné s pravidlami racionálnej výživy. Do popredia diétnej liečby cukrovky sa toho času dáva tzv. stredomorská diéta, ktorá je typická pre stredomorské krajiny. V týchto krajinách je nižšia srdcovo-cievna úmrtnosť ako napr. v stredoeurópskych krajinách, čo sa dáva do súvislosti práve s inými diétnymi zvykmi v porovnaní napríklad s našou krajinou.
Čím sa vyznačuje stredomorská diéta?
K hlavným znakom stredomorskej diéty patrí: energia: optimálna alebo nižšia; tuky: menej živočíšnych, viac monoénových mastných kyselín (olivový olej); bielkoviny: menej živočíšnych, viac rýb a rastlinných; menej jednoduchých a viac zložených cukrov; ovocie a zelenina hlavne v surovom stave, viac vlákniny, obmedzenie alkoholu, výnimku tvorí striedme používanie červeného vína pri jedle.
Ako je to s pohybom?
Pravidelná a primeraná fyzická aktivita je tiež dôležitou súčasťou liečby cukrovky. Pri cukrovke 1. aj 2. typu odporúčame tzv. aeróbny typ cvičenia, pri ktorom dochádza hlavne k odbúraniu tukov. Záťaž by mala byť submaximálna (t. j. 60 – 90 % maximálnej záťaže určenej tepovou frekvenciou 220 mínus vek) v dĺžke 20 – 30 minút, ak sa vykonáva 4- až 5-krát týždenne a 45 – 60 minút, ak sa vykonáva 2- až 3-krát do týždňa.
Odporúča sa, aby tepová frekvencia u diabetikov do 60 rokov nepresiahla počas cvičenia 125 tepov za minútu a u diabetikov nad 70 rokov by tepová frekvencia počas cvičenia nemala presiahnuť 100 tepov za minútu. K odporučeným formám fyzickej aktivity pri obidvoch formách cukrovky patria: chôdza, turistika, bicyklovanie, jogging, plávanie, tenis, tanec, lyžovanie, korčuľovanie.
Ako môže pomôcť v liečbe lekár a ako si môže pomôcť samotný pacient?
Opatrenia zamerané na predchádzanie (prevenciu) chronických komplikácií cukrovky (čo je základný cieľ liečby), môžeme rozdeliť na opatrenia závislé od pacienta a opatrenia závislé od lekára. K opatreniam závislým od pacienta patrí akceptácia a dodržiavanie všetkých odporúčaných diétnych a režimových opatrení a tiež pravidelné užívanie predpísanej farmakologickej liečby.
K opatreniam závislým od lekára patrí dôsledná kontrola hlavne krvného cukru, tukov v krvi, krvného tlaku s dosiahnutím individuálne stanovených cieľových hodnôt týchto ukazovateľov. Lekár podáva rôzne lieky, ktoré sú zamerané na dosiahnutie individuálne stanovených cieľových hodnôt hladín krvného cukru (glykémie), glykovaného hemoglobínu, krvných tukov, krvného tlaku, na ovplyvnenie prítomnosti už malého množstva bielkoviny v moči (mikroalbuminúrie), ako aj na zníženie zvýšenej zrážanlivosti krvi.
Veľký význam z preventívneho hľadiska má udržovanie primeranej hmotnosti (to značí takej, ktorá sa dá reálne dosiahnuť a udržať) a zanechanie fajčenia, ak bol pacient predtým fajčiar.
Môže diabetik prežiť život bez toho, aby sa uňho vyvinuli nejaké komplikácie?
Prognóza diabetika napriek najlepšej a najdrahšej liečbe závisí z viac ako 50 % od jeho vlastného prístupu k chorobe a ochote akceptovať a dodržiavať diétne a režimové opatrenia, ktoré sú pre úspech liečby nevyhnutné. Preto je potrebné každého diabetika na začiatku ochorenia poučiť o podstate choroby, možnostiach liečby, diétnom, pohybovom režime.
Diabetik sa tak stáva aktívnym a konštruktívnym spolutvorcom liečby. Dôležité je tieto vedomosti priebežne dopĺňať a kontrolovať. Je to časovo náročná práca, ale je praxou potvrdené, že je efektívna. Je mnoho diabetikov, ktorí prežívajú aj desaťročia kvalitný, plnohodnotný život bez závažných komplikácií.
V každom odbore prichádzajú nejaké novinky, či už v diagnostike, alebo liečbe. Sú nejaké novinky aj v diabetológii?
Odbor diabetológia a poruchy látkovej premeny a výživy je jedným z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich odborov internej medicíny. V máloktorom odbore bolo za posledné desaťročie toľko nových poznatkov, vyvinutých nových liekov, ktoré sa dostali aj na klinické používanie (farmaká založené na inkretínovom účinku, inhibítory SGLT2, nové inzulínové analógy), nových technológií (inzulínové pumpy, senzory na kontinuálny monitoring glykémií), ako práve v diabetológii.
Ste hlavným odborníkom ministerstva zdravotníctva pre diabetológiu. Aké problémy momentálne riešite?
V súčasnosti najmä možnosť využitia a adekvátneho ohodnotenia nových technológií v diabetologickej praxi na Slovensku. Použitie týchto technológií u pacientov s diabetom vedie k lepšej prevencii a oddialeniu diabetických komplikácií. Je preto dôležité vytvoriť podmienky, aby tieto technológie boli dostupné čo najväčšiemu počtu pacientov, minimalizovať bariéry nielen ekonomického charakteru, ale aj zlepšiť dostupnosť starostlivosti o pacientov, ktorí moderné technológie používajú. Ja ako hlavný odborník pre odbor diabetológia a poruchy látkovej premeny a výživy spolu s výborom Slovenskej diabetologickej spoločnosti sa o to veľmi aktívne snažíme.
V akom stave je diabetológia na Slovensku dnes? Kde vidíte ešte rezervy? Čo by sa mohlo zmeniť, zlepšiť?
Na Slovensku momentálne vidím najväčšie rezervy v nižšej dostupnosti moderných technológií (aj keď situácia sa začína zlepšovať) a tiež v starostlivosti o pacientov s diabetickou nohou.
Pacienti sa stále dožadujú senzorov, ktoré by im uľahčili život. V susednom Česku senzory preplácajú zdravotné poisťovne.
Aká je situácia na Slovensku?
Ako som spomenul vyššie, situácia na Slovensku z hľadiska hradenia senzorov zdravotnými poisťovňami sa začína zlepšovať. Od 1. 1. 2022 sú senzory hradené aj dospelým diabetikom 1. typu, či už sú liečení intenzifikovaným inzulínovým režimom, alebo inzulínovou pumpou zatiaľ na 30 % času. Je veľká snaha, aby sa hradenie senzorov zdravotnými poisťovňami v blízkej budúcnosti ešte zlepšilo.
Staráte sa o pacientov, ordinujete, zároveň ste hlavným odborníkom MZ aj podpredsedom Slovenskej diabetologickej spoločnosti. Ako najlepšie relaxujete od pacientov, chorôb a problémov? Máte čas na koníčky? Čo rád robíte?
Medzi moje najväčšie záľuby patrí literatúra. V detstve bol môj sen, že budem úspešný spisovateľ. Už niekoľko rokov sa chystám k napísaniu beletrie. Mám už aj námet, ale realizácia nejako mešká. K ďalším záľubám patrí šport, hlavne cyklistika, jogging, turistika, tenis. Na Slovensku sú mojím najobľúbenejším miestom Piešťany, kam chodím s rodinou každoročne do kúpeľov. Z Európy sa mi zatiaľ najviac páčilo na Azúrovom pobreží. Rád navštevujem aj miesta s historickou hodnotou.