Nebolí, ale zabíja. Reč je o diagnóze diabetes mellitus, známej ako cukrovka, ktorou na Slovensku trpí každý štrnásty obyvateľ. Počet diabetikov rastie každý rok a veľa z nich je ešte nediagnostikovaných. Až 25 % pacientov trpiacich cukrovkou pritom o svojom ochorení ani netuší. Základnou črtou tohto ochorenia je dlhodobo zvýšená hladina cukru v krvi. Odborníci cukrovku charakterizujú ako jednu z najčastejších metabolických ochorení dnešnej doby. Na celom svete má takmer pandemický charakter.
Dá sa liečiť, nie vyliečiť
Cukrovka je chronické metabolické ochorenie, ktoré vzniká v prípade, že podžalúdková žľaza nedokáže vytvárať dostatočné množstvo inzulínu, alebo ho tvorí normálne až zvýšene, avšak tkanivá v tele sú nedostatočne citlivé na jeho účinok. Deficit tohto hormónu má za následok zvýšenie hladiny cukru v krvi. „Diabetes mellitus 1. typu vzniká najčastejšie v detstve, ale aj v dospelosti, pričom máva dramatický priebeh, ktorý sa nedá prehliadnuť. Cukrovka 2. typu má, naopak, pomalý a nenápadný priebeh, príznaky môžu aj celkom chýbať,“ upozorňuje diabetologička MUDr. Viera Kubíková z nemocnice v Handlovej.
Práve cukrovka 2. typu, ktorá sa začína obvykle po 40. roku života, je rozšírenejšia, postihuje až 90 % všetkých diabetikov. Jej príznaky sú často veľmi mierne, preto sa stáva, že býva odhalená náhodne v rámci preventívnej prehliadky. Následne musí všeobecný lekár pacienta odoslať na diabetologické vyšetrenie. „Ak je ochorenie odhalené v začiatočných štádiách, postačuje liečba tabletkami, prípadne modernými injekčnými liečivami. Ak sa však zhoršuje, prípadne je odhalená neskoro, býva aj pri tomto type cukrovky potrebná inzulínová liečba,“ hovorí MUDr. Kubíková.
Príznaky sú výraznejšie pri jednotke
Medzi varovné príznaky cukrovky patrí časté močenie, zvýšený smäd, rýchly úbytok hmotnosti, únava, neschopnosť koncentrovať sa, zhoršenie zraku, svrbenie tela, opakované infekcie, zlé a zdĺhavé hojenie rán či tŕpnutie rúk. „Príznaky bývajú výraznejšie pri cukrovke 1. typu, majú často dramatický priebeh, je prítomné zrýchlené dýchanie, bolesti brucha, v dychu cítiť acetón, prípadne pacient upadá do bezvedomia a musí byť umiestnený na jednotke intenzívnej starostlivosti. Pri cukrovke 2. typu však môžu byť príznaky veľmi nenápadné, preto majú veľký význam preventívne prehliadky u všeobecného lekára, kde sú kontrolované aj hodnoty cukru v krvi, prípadne v moči,“ vysvetľuje skúsená diabetologička.
Pozor na obezitu a vysoký tlak
Významnými rizikovými faktormi pre vznik cukrovky sú zlá životospráva, nedostatok fyzickej aktivity, obezita, vysoký krvný tlak, genetika, vek, stres a fajčenie. „Faktory, s výnimkou dedičnej predispozície, dokážeme ovplyvniť a znížiť tak riziko vzniku a rozvoja tohto ochorenia. Ak je však už diabetes prítomný, je celoživotný. Liečbu tvorí súbor opatrení, z ktorých je každá zložka veľmi dôležitá. Je to teda nielen pravidelné užívanie odporúčanej liečby či aplikácia inzulínu, ale aj vhodná diéta s obmedzením cukrov, tukov a primeraná fyzická aktivita, na čo mnohí diabetici zabúdajú,“ uzatvára MUDr. Kubíková.
Cieľom je dobrá kompenzácia
Dobrá kompenzácia cukru v krvi pomáha odďaľovať komplikácie a potvrdí ju niekoľko laboratórnych ukazovateľov. „Je to glykémia nalačno, aj po jedle, čiže hladina krvného cukru kedykoľvek po zobudení alebo počas dňa a hladina glykovaného hemoglobínu. Tá je ako štvrťročná písomka, pretože na základe jeho hodnôt vieme, ako sa pacient správal nie včera, ale počas dvoch až troch predchádzajúcich mesiacov,“ vysvetľuje diabetologička MUDr. Adriana Ilavská s tým, že na základe týchto výsledkov lekári vidia, ako dobre sa pacient o seba stará. Zvýšenie hladiny cukru v krvi nalačno u zdravého človeka nad 5,6 mmol/l alebo po jedle nad 7,8 mmol/l sa nazýva hyperglykémia. Hyperglykémia je základným prejavom cukrovky. Krátkotrvajúca zvýšená koncentrácia cukru v krvi nie je obvykle vážnym stavom, avšak dlhodobé zvýšenie hladiny cukru v krvi vedie k vzniku vážnych komplikácií. Namerané hodnoty u diabetika nad 8 mmol/l (na lačno) sa považujú za neuspokojivé a vyžadujú si zmenu liečby.
Cukrovka je však málokedy len jednou diagnózou a v realite sa k nej často pridávajú iné komplikácie. Najčastejšie srdca, ciev, obličiek, ale aj problémy psychického charakteru.
Dlhodobo zvýšená glykémia najčastejšie vedie k:
• SLEPOTE: Diabetes je vôbec najčastejšou príčinou slepoty a zhoršenia videnia (diabetická retinopatia).
• AMPUTÁCII NÔH: Diabetes je hlavnou príčinou amputácií dolných končatín (diabetická neuropatia).
• PROBLÉMOM SO SRDCOM: Dve tretiny diabetikov zomierajú na kardiovaskulárne ochorenia.
• POŠKODENIU OBLIČIEK: Diabetes je najčastejšou príčinou nezvratného zlyhania obličiek (diabetická nefropatia).
Liečba bez liekov
Liečba pacienta s cukrovkou je komplexná a zahŕňa nefarmakologickú liečbu a farmakologickú liečbu (antidiabetiká, inzulíny). Odborníci tvrdia, že 80 percent liečby má vo svojich rukách samotný pacient. Veľa si môže pomôcť zmenou životného štýlu, dokonca sa týmto spôsobom môže zvrátiť prediabetes a zostať nadlho bez liekov. Dokonca, aj keď diabetik užíva lieky a aplikuje si inzulín, je nutné dodržiavanie zdravého životného štýlu. Čo všetko patrí medzi nefarmakologickú liečbu? Čo sa skrýva za zmenou životného štýlu a dodržiavanie toho zdravého?
• Stravovanie – úprava jedálneho lístka
Pravidelné stravovanie a úprava stravovacích návykov má zásadný vplyv na liečbu cukrovky. „Racionálna strava je súčasťou liečby diabetika. Ak ju chorý nedodržiava, zhoršujú sa možnosti metabolickej kontroly, urýchľuje sa potreba inzulínu, zhoršuje sa prognóza pacienta a významne narastajú aj náklady na liečbu,“ uvádza Slovenská diabetologická asociácia.
Pacient s diabetom má okrem správneho výberu potravín správne odhadnúť aj množstvo sacharidov. Na zjednodušenie sa používa systém tzv. sacharidových jednotiek (SJ) v potrave, kde jedna sacharidová jednotka obsahuje 10 g sacharidov. Jedna SJ predstavuje napr. pol krajca chleba, pohár mlieka, jablko, 2 lyžice varenej ryže a podobne. „Pacient sa naučí pohľadom na tanier posúdiť množstvo sacharidov alebo poskladať si jednotlivé potraviny a ich množstvo tak, aby zodpovedali odporučenému príjmu sacharidov,“ radí asociácia.
Ďalším dôležitým parametrom potravy pre diabetika je podľa asociácie glykemický index, čo je parameter, ktorý charakterizuje rýchlosť uvoľňovania glukózy z konkrétnej potraviny. Všeobecne sú preferované potraviny s nízkym glykemickým indexom (celozrnné potraviny). Významne prispievajú k zlepšeniu kontroly glykémií po jedle a ich väčšej stabilite.
Znižujeme energetickú hodnotu stravy najmä tým, že obmedzujeme nezdravé vyprážané jedlá, konzumovanie mäsa a mäsových výrobkov, polotovarov, pokrmov rýchleho občerstvenia, ktoré obsahujú nasýtené tuky a cholesterol. Na tanieri by sa malo objaviť viac zeleniny. Obmedzte solenie, pretože soľ zadržiava vodu v tele. Netreba zabúdať na pitný režim.
Racionálna strava nie je diéta. Ide o dlhodobé riešenie stravovacích návykov na dosiahnutie a udržanie optimálneho zdravia.
• Fyzická aktivita
„Držať chorobu pod kontrolou pomôže aj cvičenie. Na priaznivý efekt postačuje už zhruba 30 – 45 minút aeróbnej fyzickej aktivity denne s dosiahnutím frekvencie pulzu okolo 100 – 120/min., pri ktorej dochádza aj k spaľovaniu tukov s priaznivým vplyvom na celý rad biologických parametrov,“ uvádza asociácia, ktorá sa venuje pacientom s diabetom.
Pravidelná fyzická aktivita má podľa asociácie priaznivý efekt nielen na kontrolu glykémie, ale aj zlepšenie citlivosti na inzulín, pokles telesnej hmotnosti, krvného tlaku, zlepšenie spektra krvných tukov a ďalšie. „Môže to byť turistika, rýchlejšia prechádzka, jazda na bicykli, korčuliach, plávanie, tanec a pod. U pacientov s diabetom 2. typu sa pravidelná fyzická aktivita strednej intenzity považuje za základnú súčasť terapeutického plánu,“ dodáva asociácia.
• Úprava telesnej hmotnosti
Súvis medzi obezitou a diabetom je veľmi vysoký. Dá sa povedať, že diabetes 2. typu a obezita sú spojené nádoby. Väčšina diabetikov tohto typu trpí obezitou a, naopak, väčšina ľudí s obezitou má cukrovku 2. typu.
„Niekedy sa hovorí aj o takzvanej diabezite a jej epidémii. Zatiaľ čo v bežnej populácii máme asi 7 – 10 % diabetikov, v populácii obéznych je ich niekoľkonásobne viac,“ uvádza asociácia s tým, že už zníženie hmotnosti o 5 % pomôže znížiť riziko vzniku cukrovky, ale aj kardiovaskulárnych ochorení u obéznych ľudí. „Zníženie hmotnosti zlepšuje glykemickú kontrolu, upraví krvný tlak, krvné tuky,“ dodáva Slovenská diabetologická asociácia.
• Nefajčiť
Fajčenie vyčerpáva zásoby vitamínov a voľnými radikálmi poškodzuje cievnu stenu, čo ďalej zhoršuje pridružené symptómy cukrovky.
Fajčenie mení hladiny cholesterolu – zvyšuje hladinu takzvaného zlého cholesterolu (LDL) v krvi a veľmi často znižuje hladinu HDL – tzv. dobrého cholesterolu. Zvyšuje tak riziko kôrnatenia ciev (aterosklerózy). Kôrnatenie nastáva, keď sa tukové látky, najmä cholesterol, usadzujú na vnútorných stenách ciev, tie sa takto zužujú a strácajú svoju elasticitu. A práve upchaté cievy najčastejšie privodia srdcový infarkt a mozgovú porážku.
Ľudia, ktorí vyfajčia balíček cigariet denne, sú dvojnásobne ohrození infarktom ako nefajčiari. Ak ani po infarkte neprestanete fajčiť, zvyšujete si riziko, že váš druhý srdcový infarkt bude posledný. Fajčenie tiež môže viesť k angíne pectoris, prejavuje sa bolesťou v hrudníku.
• Edukácia
Človek s cukrovkou by mal vedieť, o aké ochorenie ide, čo mu hrozí, ak nebude správne liečený, ak nebude dodržiavať pokyny lekárov. Tiež by sa mal naučiť, ako sa stravovať, pohybovať či správne podávať lieky, správne merať glykémiu, prípadne tlak.
• Psychické nastavenie
Život s cukrovkou nie je vždy jednoduchý, keďže sa s ňou spája mnoho zdravotných rizík. Nie každý diagnostikovaný pacient je hneď pripravený na zmenu životného štýlu. To môže viesť k neistote a depresii. Nie je hanbou vyhľadať psychológa alebo psychoterapeuta.
• Pravidelné kontroly
„Aby bola liečba diabetu úspešná a človek sa nemusel stretávať s každodennými obavami o svoje fungovanie, je nutné pravidelne monitorovať hladinu glukózy v krvi. Pod pojmom selfmonitoring (sebakontrola) teda rozumieme v užšom zmysle slova kontrolovanie glykémií. Pacient si pomocou glukomera stanovuje hladiny cukru nalačno a po jedle v priebehu dňa a noci,“ uvádza Slovenská diabetologická asociácia.
Dôsledná kontrola hladiny glykémie prináša úspešnejšiu liečbu cukrovky, zlepšenie kvality života diabetikov a podstatné zníženie výskytu komplikácií cukrovky alebo spomalenie rozvoja ochorenia. Skúsenosti z diabetologických ambulancií ukazujú, že ak diabetik pozná svoju aktuálnu glykémiu, pomáha mu to dodržiavať diétne opatrenia a zásady životosprávy.
„Samozrejme, na to, aby pacient dokázal úspešne robiť selfmonitoring, musí úzko spolupracovať so svojím lekárom,“ dodáva asociácia s tým, že pravidelné kontrolovanie glykémií aj diabetológovi pomáha lepšie rozhodnúť o úpravách liečebného režimu a takzvane ušiť pacientovi liečbu na mieru.