Počet diabetikov rastie. Na Slovensku máme podľa údajov z roku 2021 diagnostikovaných viac ako 355-tisíc ľudí s diabetom, z čoho väčšinu, okolo 330-tisíc, s diabetom 2. typu.
Krivka stúpa
Vlani pribudlo vyše 24-tisíc pacientov s diabetom typu 2. „Keď sa pozrieme na medziročný nárast roku 2020, tak v porovnaní s rokom 2009 išlo o najvyšší nárast vo výške 31,3 %,“ upozornila koncom minulého roka doc. MUDr. Viera Doničová, predsedníčka Slovenskej diabetologickej spoločnosti (SDS).
Na svete žije 537 miliónov diabetikov, pričom odhady hovoria, že do roku 2045 ich počet narastie na 784 miliónov. Vlani zomrelo na dôsledky diabetu 6,7 milióna ľudí.
„Podľa údajov WHO a OECD zomrelo za posledné dva roky na covid-19 približne toľko isto ľudí. A covid-19 zasiahol veľa diabetikov,“ dodala predsedníčka spoločnosti.
V riziku je 20 percent ľudí
Nárast počtu diabetikov nie je rovnaký vo všetkých častiach sveta. Kým v Európe sa do roku 2045 očakáva 13- percentný rast, v Strednej a Južnej Amerike narastie počet diabetikov o 50 % a v Afrike dokonca o 147 %.
„Keby sme postavili vedľa seba tisíc ľudí, tak sto z nich má diabetes a z tých 900 má každý deviaty tzv. prediabetes. V bezprostrednom riziku vzniku diabetu je približne 20 % ľudí,“ dodala doc. Doničová.
Podľa jej slov aj na ochorenie covid-19 zomierali vo zvýšenej miere práve diabetici. „V roku 2021 zomrelo podľa IDF atlasu na diabetes 6,7 milióna ľudí. Diabetes zasahuje do života každého človeka s týmto ochorením, všetkých jeho blízkych a je to aj ekonomické cunami. Každý rok narastajú náklady na liečbu približne o 20 % a tieto náklady za obdobie 15 rokov vzrástli o 316 %. Nárast sa vzhľadom na nové lieky, lepšiu diagnostiku a liečbu diabetikov neustále zvyšuje a nevieme ho zastaviť,“ dodala lekárka.
Častejšie sú postihnuté ženy
Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) vlani pribudlo vyše 24-tisíc pacientov s diabetom typu 2.
„Častejšie boli na diabetes liečené ženy (52,6 %) ako muži (47,4 %). Trend počtu dispenzarizovaných pacientov v diabetologickej starostlivosti má stúpajúci charakter,“ uvádzajú štatistiky NCZI.
V roku 2021 bolo pre cukrovku 2. typu dispenzarizovaných 325 084 osôb. Medziročne vzrástol ich počet o 1,4 %. Oproti roku 2009 vzrástol počet pacientov s cukrovkou druhého typu o 7,2 %.
Najviac dispenzarizovaných pacientov bolo vo veku 75 – 79 rokov, nasleduje veková skupina 80 – 84 rokov, 70 – 74 a 65 – 69 rokov.
Naopak, najviac nových prípadov ochorenia bolo u pacientov vo veku nad 45 rokov, ktorí predstavovali tri štvrtiny všetkých novodiagnostikovaných osôb.
Pri jednotkároch je to iné
Iná situácia je v prípade diabetu 1. typu. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií v roku 2021 diabetologické ambulancie evidovali 25 007 dispenzarizovaných pacientov.
„V rámci pozorovaného obdobia rokov 2009 – 2021 to bolo najmenej dispenzarizovaných osôb. Oproti roku 2020 klesol počet dispenzarizovaných pacientov s týmto ochorením o 4,4 %,“ spresňuje Národné centrum zdravotníckych informácií.
Diabetes 1. typu prevažoval u mužov. V prípade detských pacientov bolo ochorenie najčastejšie novodiagnostikované vo veku 5 až 9 rokov.
Mení sa aj liečba
Odhaduje sa tiež, že približne každý tretí pacient s diabetom nie je diagnostikovaný. Odborníci upozorňujú, že diagnóza diabetes so sebou prináša okrem sociálnych a psychologických problémov aj ekonomické.
Dáta z roku 2017 hovoria, že 24 % nákladov na liečbu diabetu tvoria tzv. priame náklady a 76 % sú sekundárne ako sociálne poistenie, hospitalizácia v dôsledku komplikácií a podobne.
V roku 2017 tvorili priame náklady na liečbu viac ako 550 miliónov eur. V prepočte to bolo v oblasti priamych nákladov okolo 375 eur na jedného pacienta a 1 220 eur tvorili nepriame náklady.
„Úmrtnosť diabetikov vieme ovplyvniť len tým, že ich budeme edukovať, opakovane edukovať, dobre a kvalitne liečiť, a eliminujeme tak vznik komplikácií. Pokiaľ ide o komplikácie, je zaujímavé vedieť, že podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií klesol počet komplikácií pri retinopatii o 36 % a v prípade nefropatie je to pokles o 31 %,“ dodala predsedníčka SDS.
Podľa slov MUDr. Kataríny Černej, predsedníčky pracovnej skupiny ministerstva zdravotníctva pre antidiabetiká, sú jednou z podmienok dostupnosti liečby diabetikov indikačné kritériá, ktoré stanovuje ministerstvo a ktoré určitým spôsobom regulujú nadmerné nadužívanie liekov.
Riešia tiež dilemu, pri ktorej je pacient nasmerovaný, za akých podmienok môže dostať daný liek. Ak kritériá indikačného obmedzenia splní, tento liek je dostupný pre každého bez ohľadu na vek a ostatné kritériá.
„V týchto indikačných kritériách sú limitujúcim faktorom hodnoty glykovaného hemoglobínu, ktoré sa postupne, pomalými krokmi aj zo strany poisťovní, upravujú,“ dodala MUDr. Černá.
Každá skupina má liek bez doplatku
Ako MUDr. Černá ďalej uviedla, je tu aj ekonomické hľadisko. „Od júla 2019 je v platnosti revízia úhrad. Znamená to, že v každej liekovej skupine je dostupný jeden zástupca (liek) bez doplatku,“ uvádza lekárka s tým, že úhrada tohto lieku tak prešla z pacienta na zdravotnú poisťovňu. „Náklady na zdravotnú starostlivosť sú u našich diabetikov enormne vysoké,“ dodala.
Nie sú to podľa nej len priame náklady, ktoré sa týkajú najmä liekov, ale ide hlavne o nepriame náklady spojené s invalidizáciou pacientov, ich práceneschopnosťou a hospitalizáciou v dôsledku komplikácií. „Apelom v tejto problematike je dofinancovanie zdravotnej starostlivosti a legislatívne zmeny. Pre zaujímavosť poviem fakt z Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu o tom, aká je dostupnosť inovatívnych liekov. Liek z európskej liekovej agentúry ‘putuje‘ k slovenskému pacientovi 553 dní a napríklad k nemeckému 130 dní,“ upozornila MUDr. Černá.
Je podľa nej veľmi dôležité, aby bola dostupnosť inovatívnych liekov pre našich pacientov rýchlejšia. Ak totiž začneme včas s prevenciou, znížime nepriame náklady, čo je pre nás z dlhodobého hľadiska nesmierne dôležité.
Dobre kompenzovaný diabetik
Diabetes mellitus patrí medzi diagnózy, ktoré sú nevyliečiteľné, chorobu je možné len dobre kompenzovať. „A na to, aby bol dobre kompenzovaný, existuje niekoľko laboratórnych ukazovateľov. Je to glykémia nalačno aj po jedle, čiže hladina krvného cukru kedykoľvek po zobudení alebo počas dňa. Hladina glykovaného hemoglobínu je ako štvrťročná písomka, pretože na základe jeho hodnôt vieme, ako sa pacient správal nie včera, ale počas dvoch až troch predchádzajúcich mesiacov. Na základe týchto výsledkov vieme, ako dobre je kompenzovaný,“ uviedla diabetologička MUDr. Adriana Ilavská.
Dobré hodnoty má podľa nej približne iba 25 % diabetikov. „Nie je to typické len pre nás, deje sa tak na celom svete. Liečba diabetu je totiž náročná a vyžaduje si aktívny prístup samotného diabetika a jeho rodiny,“ dodala s tým, že mení sa aj liečba. „Kedysi sme mali dva lieky, teraz máme 10 skupín a v každej z nich 5 až 6 liekov. Liečba je tiež veľmi moderná. Mali sme tabletky, inzulín, dnes sú k dispozícii skvelé inzulínové perá, aby si pacient mohol vpraviť do tela svoju potrebnú a účinnú látku,“ dodáva MUDr. Ilavská.
Aplikácia je pritom podľa nej nebolestivá. Pacienti môžu mať doma aj svoje malé laboratóriá. „Pamätám si na rok 1989, keď ešte pod nadáciou Oľgy Havlovej prišlo na Slovensko prvých päť glukomerov. Dnes ho môže mať k dispozícií každý diabetik,“ konštatuje lekárka.
Diabetológia je podľa nej oblasť, v ktorej idú aj IT technológie a umelá inteligencia veľmi rýchlo dopredu. „Snažíme sa o tzv. zatvorený systém podávania inzulínu. Sme schopní a už sa blížime k tomu, že pacientovi jedno zariadenie meria hladinu cukru, iné mu podáva inzulín. Sme veľmi radi, že nežijeme vo svete, kde sa predpisujú dve tabletky,“ dodala.
Mnohí diabetici nemajú na lieky
Prezident pacientskeho združenia Zväzu diabetikov Slovenska Mgr. Ing. Jozef Borovka v minulosti viackrát upozorňoval na nedostupnosť liečby pre niektorých diabetikov, nielen v prípade liekov či pomôcok, ale aj pre chýbajúcich diabetológov.
„Vypadávajú lieky aj niektoré inzulíny. Cukrovka nie je ojedinelé ochorenie. Ide ruka v ruke s inými diagnózami. Denne užívame aj za hrsť liekov. Na druhej strane cítime nedostatok lekárov. Niektorí diabetológovia cestujú za svojimi pacientmi aj niekoľko stoviek kilometrov a niekedy mám pocit, že čím je viac diabetikov, tým menej je diabetológov,“ dodal Borovka.
Upozornil tiež na to, že mnoho diabetikov sa ocitlo na pokraji chudoby. „Veľa diabetikov je v kategórii seniorov, ktorí sú teraz odkázaní na pomoc iných. Často sa rozhodujú o tom, ako často si budú aplikovať inzulín a ktoré lieky dnes vynechajú. Začína sa to už v lekárni, pretože nemajú finančné prostriedky na to, aby si vybrali všetky lieky. Je to zložitá situácia pre nich aj pre spoločnosť. Ak sa nebudú správne liečiť, prídu komplikácie a vzniknú tak nepriame výdavky pre štát,“ dodal.
Jeho slová potvrdila aj doc. Doničová, bežne sa s tým stretávajú aj lekári v ambulanciách.
Priekopníci umelého pankreasu
Najmodernejšie inzulínové pumpy sú priekopníkmi umelého pankreasu v budúcnosti. „Mnohým diabetikom pomáhajú deti alebo sa im lekári snažia predpisovať bezdoplatkovú medikáciu. Doplatky sa však niekedy menia veľmi rýchlo, a ak o nich lekári vedia vopred, upravujú takýmto pacientom medikáciu. Je tu ešte jedna možnosť, je však oklieštená na veľmi málo liekov,“ hovorí doc. Doničová.
Poisťovne podľa nej vracajú pacientom peniaze za určitých podmienok v podobe výšky príjmu, v prípade užívania unikátneho lieku, pri ktorom neexistuje náhrada. „V minulosti vracali peniaze na účet, dnes už to dokážu zadministrovať v lekárni. Ide však o veľmi málo liekov,“ dodala.
Doc. MUDr. Emil Martinka, PhD., primár diabetologického oddelenia Národného endokrinologického a diabetologického ústavu v Ľubochni, si myslí, že ak je pacient v hmotnej núdzi, musí to lekárovi povedať, mnohí sa však hanbia. „Je nutné, aby pacient povedal, že na liečbu nemá dostatok finančných prostriedkov. Žiaľ, v tom prípade sa musíme vrátiť späť a aplikovať jednoduchšiu liečbu, ktorá tu bola pred 10 alebo 20 rokmi. Táto liečba je výrazne lacnejšia, ale drží pacienta len na určitej úrovni,“ zhrnul doc. Martinka.