Nebolí, ale zabíja. Reč je o diagnóze diabetes mellitus, známej ako cukrovka, ktorou na Slovensku trpí každý štrnásty obyvateľ. Až 25 % pacientov trpiacich cukrovkou pritom o svojom ochorení ani netuší. Stačí, ak máte nadváhu a vysoký tlak, časom sa k cukrovke určite dopracujete.
Deficit hormónu
Cukrovka je chronické metabolické ochorenie, ktoré vzniká v prípade, že podžalúdková žľaza nedokáže vytvárať dostatočné množstvo inzulínu alebo ho tvorí normálne až zvýšene, avšak tkanivá v tele sú nedostatočne citlivé na účinok inzulínu. Deficit tohto hormónu má za následok zvýšenie hladiny cukru v krvi. „Diabetes mellitus 1. typu vzniká najčastejšie v detstve alebo v dospelosti a máva dramatický priebeh, ktorý sa nedá prehliadnuť. Cukrovka 2. typu má, naopak, pomalý a nenápadný priebeh, príznaky môžu aj celkom chýbať,“ upozorňuje MUDr. Viera Kubíková, diabetologička Nemocnice AGEL Handlová.
Práve cukrovka 2. typu, ktorá sa začína obvykle po 40. roku života, je rozšírenejšia, postihuje až 90 % všetkých diabetikov. Jej príznaky sú však často veľmi mierne, preto sa stáva, že býva odhalená v rámci preventívnej prehliadky. Následne musí všeobecný lekár pacienta odoslať na diabetologické vyšetrenie. „Ak je ochorenie odhalené v začiatočných štádiách, postačuje liečba tabletkami, prípadne modernými injekčnými liečivami. Ak sa však zhoršuje, prípadne je odhalená neskoro, býva aj pri tomto type cukrovky potrebná inzulínová liečba,“ hovorí MUDr. Kubíková.
Príznaky môžu byť rôzne
Medzi varovné príznaky cukrovky patrí časté močenie, zvýšený smäd, rýchly úbytok hmotnosti, únava, neschopnosť koncentrovať sa, zhoršenie zraku, svrbenie tela, opakované infekcie, zlé a zdĺhavé hojenie rán či tŕpnutie rúk. „Príznaky bývajú výraznejšie pri cukrovke 1. typu, majú často dramatický priebeh, je prítomné zrýchlené dýchanie, bolesti brucha, v dychu je cítiť acetón, prípadne pacient upadá do bezvedomia a musí byť umiestnený na jednotke intenzívnej starostlivosti. Pri cukrovke 2. typu však môžu byť príznaky veľmi nenápadné, preto majú veľký význam preventívne prehliadky u všeobecného lekára, kde sú kontrolované aj hodnoty cukru v krvi, prípadne v moči,“ vysvetľuje diabetologička.
Cukrovka je na celý život
Významnými rizikovými faktormi pre vznik cukrovky sú zlá životospráva, nedostatok fyzickej aktivity, obezita, genetika, vek, stres a fajčenie. „Faktory, s výnimkou dedičnej predispozície, dokážeme ovplyvniť a znížiť tak riziko vzniku a rozvoja tohto ochorenia. Ak je však už diabetes prítomný, je celoživotný. Liečbu tvorí súbor opatrení, z ktorých je každá zložka veľmi dôležitá. Je to teda nielen pravidelné užívanie odporúčanej liečby či aplikácia inzulínu, ale aj vhodná diéta s obmedzením cukrov, tukov a primeraná fyzická aktivita, na čo mnohí diabetici zabúdajú,“ uzatvára MUDr. Kubíková.
Diabetikov pribúda
Keď sa pozrieme na čísla na Slovensku, ročenka Národného centra zdravotníckych informácií hovorí, že v roku 2021 bolo na Slovensku diagnostikovaných viac ako 355-tisíc diabetikov. Z nich má približne 330-tisíc diabetes 2. typu. Vlani pribudlo 24-tisíc pacientov s diabetom 2. typu Odhaduje sa tiež, že približne každý tretí pacient s diabetom nie je diagnostikovaný. „Keď by sme postavili vedľa seba tisíc ľudí, tak 100 z nich má diabetes a z tých 900 má každý 9. tzv. prediabetes. Už má teda našliapnuté na diabetes. Toto nie sú obyčajné čísla, diabetes je ohňostroj smrti,“ hovorí doc. MUDr. Viera Doničová, predsedníčka Slovenskej diabetologickej spoločnosti. Títo pacienti majú podľa nej troj- až štvornásobne vyššie riziko kardiovaskulárnych komplikácií, obličkových komplikácií, osteoporózy či zníženej imunity...
Pritom prechodu z rizikového prediabetického štádia do klinického štádia ochorenia je možné predísť alebo ho aspoň oddialiť približne v 50 % prípadov správnym zásahom so zameraním na zdravý životný štýl a pohybovú aktivitu. Nediagnostikovaná alebo nesprávne liečená cukrovka môže viesť k vážnym zdravotným komplikáciám, ako je poškodenie očí, končatín, nervov a ciev.
Zvyšujú sa náklady na liečbu
Diagnóza diabetes mellitus so sebou prináša okrem sociálnych a psychologických problémov aj ekonomické. „Dáta z roku 2017 hovoria, že 24 % nákladov na liečbu diabetu tvoria tzv. priame náklady a 76 % sú sekundárne: sociálne poistenie, hospitalizácia pre komplikácie a podobne,“ vysvetľuje diabetologička Doničová s tým, že v roku 2017 tvorili priame náklady na liečbu viac ako 550 miliónov eur. V prepočte to bolo v oblasti priamych nákladov okolo 375 eur na jedného pacienta a 1 220 eur tvorili nepriame náklady.
„Úmrtnosť diabetikov vieme ovplyvniť len tým, že ich budeme edukovať, opakovane edukovať, dobre a kvalitne liečiť a eliminujeme tak vznik komplikácií. Pokiaľ ide o komplikácie, je zaujímavé vedieť, že podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií klesol počet komplikácií pri retinopatii o 36 % a v prípade nefropatie je to pokles o 31 %,“ dodáva.
Cieľom je dobre kompenzovaný diabetik
Diabetes mellitus patrí medzi diagnózy, ktoré sú nevyliečiteľné. Je to chronická diagnóza, ktorá sprevádza človeka počas celého života. „Len veľmi malému počtu ľudí môžeme povedať, že už nemáte diabetes. Môžeme skôr povedať, áno, máte diabetes, ale je dobre kompenzovaný. A na to, aby bol dobre kompenzovaný, existuje niekoľko laboratórnych ukazovateľov,“ uvádza diabetologička MUDr. Adriana Ilavská. Je to podľa nej glykémia nalačno aj po jedle, čiže hladina krvného cukru kedykoľvek po zobudení alebo počas dňa. Hladina glykovaného hemoglobínu je ako štvrťročná písomka, pretože na základe jeho hodnôt vieme, ako sa pacient správal nie včera, ale počas dvoch až troch predchádzajúcich mesiacov. „Na základe týchto výsledkov vieme, ako dobre je kompenzovaný,“ dodáva lekárka.
Komu hrozí cukrovka?
Najčastejším príznakom cukrovky je dlhodobo zvýšená hladinu cukru v krvi. Tento parameter však zistí len lekár odberom a vyšetrením krvi. Mnoho faktorov a ich vzájomná kombinácia však môže napovedať, že sa k cukrovke časom dopracujete:
– OBÉZNYM
Priberanie vedie k zníženej citlivosti na inzulín (inzulínovej rezistencie) s počiatočným zvýšením a následným poklesom tvorby inzulínu. Telo nedokáže na inzulín dostatočne reagovať. Vzniká diabetes – ochorenie, pri ktorom bez liečby nekontrolovateľne stúpa hladina cukru v krvi. Riziko vzniku diabetu majú päťnásobne zvýšené ľudia s BMI už viac ako 25 (nadváha). BMI nad 30 už je považované za obezitu a BMI nad 40 za morbídnu obezitu. Dôležitým ukazovateľom je aj obvod pásu. U mužov sa považuje za riziko obvod 94 centimetrov, u žien nad 80.
Lekári uvádzajú, že diabetes 2. typu a obezita sú spojené nádoby. Väčšina diabetikov tohto typu trpí obezitou a, naopak, väčšina ľudí s obezitou má cukrovku 2. typu alebo k nej speje. Aj keď dnes už existujú účinné metódy liečby cukrovky, diétne opatrenia liečbu dokážu výrazne ovplyvniť.
– HYPERTONIKOM
Hypertenzia, čiže vysoký tlak sa takmer vždy pridruží pacientom s cukrovkou. Ak máme aj cukrovku, aj hypertenziu, riziko vzniku porážky alebo infarktu sa enormne zvyšuje. Okrem toho jedna diagnóza zhoršuje druhú a naopak. Za normálne hodnoty krvného tlaku sa považuje 120/80, hypertenzia od 140/90 mmHg.
Hypertenzia, teda vysoký krvný tlak je ochorenie, ktoré trápi každého druhého dospelého človeka. Často sa nazýva „tichý zabijak“, lebo množstvo ľudí ani nevie, že ju má. Vyvíja sa pomaly a potichu a hlavne nebolí. Často ju lekár diagnostikuje pri bežnej preventívnej prehliadke.
Cukrovka aj vysoký krvný tlak zdieľajú rovnaké faktory: nadváhu, nezdravú stravu, neaktívny životný štýl, nadmerné fajčenie či konzumácia alkoholu.
– ĽUĎOM S NEZDRAVOU ŽIVOTOSPRÁVOU
Pri prvom type tohto ochorenia, ktoré sa väčšinou objaví už v detskom veku, rozhoduje genetika, a jeho vznik nie je možné ovplyvniť. Pri druhom type je však situácia iná – v drvivej väčšine prípadov si pacienti za svoje ochorenie môžu sami. Až u 90 % pacientov s cukrovkou 2. typu stojí podľa lekárov za ich ochorením zlá životospráva.
Výživa je jeden z rozhodujúcich faktorov, ktorý spolu s fyzickou aktivitou a s celkovým zdravým životným štýlom dokáže znížiť riziko vzniku cukrovky aj iných chronických ochorení.
– FAJČIAROM
Fajčenie má devastujúci vplyv na organizmus. Ovplyvňuje nielen cievny systém, ale zhoršuje aj metabolické pochody v tele človeka. Pri fajčení akútne stúpa hladina cukru, inzulínu a tlaku krvi. Fajčiar diabetik je vystavený výrazne väčšiemu riziku ochorenia srdca a ciev ako nefajčiar.
Fajčenie poškodzuje cievnu výstelku (endotel), čo vedie k zhoršeniu vnímavosti organizmu na inzulín (inzulínovej rezistencie), a tým sa znovu zvyšuje hladina cukru. Inzulínová rezistencia je spolu s poruchou vylučovania inzulínu príčinou vzniku cukrovky 2. typu.
– PRI SEDAVOM SPÔSOBE ŽIVOTA
Nedostatok aktivity je významným rizikovým faktorom vzniku cukrovky aj iných vážnych chronických ochorení. Môže prispieť k zhoršeniu kvality zdravia, rozvoju chronických ochorení, ako aj príčinám smrti, ktorým je možné predísť. A čím viac sedíme, tým väčšie sú naše zdravotné riziká.
– ĽUĎOM V STRESE
Čím je človek dlhšie pod silným emočným stresom, tým je jeho diabetes horšie kompenzovateľný. Stresové hormóny dvíhajú glykémie.
Dlhoročné výskumy a prax dokazujú, že stres môže vyvolať alebo zhoršiť celý rad ochorení. Najčastejšie sa so stresom spájajú tzv. civilizačné ochorenia. Na ich vzniku sa vo väčšej alebo v menšej miere podieľa nedostatočná adaptácia organizmu na pôsobenie stresorov. Ako sa taká nedostatočná adaptácia prejaví? Napríklad dôjde k zúženiu ciev, pretože do ich steny sa ukladajú tuky, nedokrvuje sa srdcový sval, môže nastať srdcový infarkt, vredová choroba, zvyšuje sa krvný tlak, objavia sa poruchy srdcového rytmu.