Kým 1. typ má väčšinou dramatický priebeh a pacienti končia na jednotkách intenzívnej starostlivosti, 2. typ sa právom nazýva tichý zabijak. Dôvod je veľmi jednoduchý: príznaky môžu úplne chýbať a odhalí sa až pri preventívnej prehliadke. Diabetes mellitus. Napriek tomu, že o diabete sa veľa vie a dostupnosť informácií je priam nadštandardná, šíria sa medzi ľuďmi mnohé mýty a polo(ne)pravdy.
„Keď máš cukrovku, sladké je zakázané.“
Asi najčastejší mýtus. Samozrejme je možné dať si ku káve kúsok koláča, pokiaľ sa „zmestí“ do celkového množstva prijatých cukrov a hladina glykémie je pod kontrolou. Kým diabetes 1. typu je spôsobený genetikou a doposiaľ nezistenými faktormi, 2. typ má na svedomí nezdravý životný štýl a stravovanie – nie vždy ale spočíva len v nadmernej konzumácii sladkého.
„Keď sa budeš prejedať, dostaneš cukrovku.“
Zvýšená telesná hmotnosť je jedným z rizikových faktorov, ktoré môžu podporiť vznik diabetu, ale dôležitú úlohu hrajú aj ostatné rizikové faktory – vek, rodinná anamnéza, stres. Preto môžete kľudne na ulici stretnúť štíhleho diabetika 2. typu.
„Diabetes nie je závažné ochorenie, zato je nákazlivé.“
S cukrovkou súvisia následné kardiovaskulárne a iné problémy, ktoré nakoniec môžu mať za následok smrť pacienta. Ale samozrejme, nie je to nákazlivé infekčné ochorenie.
„Nálepka DIA znamená, že sa to môže jesť neobmedzene.“
Neznamená. Cukor je nahradený umelými sladidlami a určitý počet sacharidov má aj DIA sladkosť. Vo výsledku to opäť znamená to, že je potrebné aj tieto započítať do celkového množstva cukrov prijatých za deň. Jedálniček diabetikov by mal byť zostavený najmä z celozrnných výrobkov, kvalitných bielkovín, zeleniny a ovocia.
„Aj tvoje dieťa bude mať cukrovku, keď ju máš ty.“
Mama diabetička môže mať úplne zdravé bábätko a naopak „zdravá“ mama môže mať dieťa, ktorému bude neskôr diagnostikovaný diabetes. Samozrejme je veľmi dôležitý dobre kompenzovaný diabetes počas celého tehotenstva.
„Ovocie je zdravé a preto je možné ho jesť v ľubovoľnom množstve.“
Áno, ovocie je skutočne zdravé – zdroj vlákniny, vitamínov a minerálov. Takisto je ale nezanedbateľným zdrojom sacharidov, ktoré zvyšujú hladiny cukru v krvi a treba ich započítať do denného príjmu.
„Liečba je u všetkých pacientov rovnaká a spočíva v podávaní injekcií inzulínu.“
U 2. typu je možné dosiahnuť normálneho stavu pomocou zmeny životného štýlu, znížením hmotnosti a liekov podávaných vo forme tabliet. Postupom času môže telo produkovať menej inzulínu, a teda bude potrebné pridať do liečby aj inzulín. To však neznamená, že pacient nedodržuje diétu.
„Nepichám si inzulín, takže moja cukrovka je tá ľahšia.“
Bez ohľadu na to, či je pacient liečený inzulínom alebo nie, vždy sa môžu dostaviť komplikácie spojené s týmto ochorením. Dôležitá je optimálna kompenzácia. Pri 2. type sa pristupuje k liečbe inzulínom v čase, keď ani kombináciou maximálnych dávok tabletiek – tzv. orálnych antidiabetík - nevieme docieliť uspokojivé hladiny cukru v krvi.
„Iba ľudia, ktorí si pichajú inzulín, sú ohrození hypoglykémiou – nebezpečne nízkou hladinou cukru v krvi.“
Príčin tohto stavu môže byť viacero – nadmerná dávka inzulínu alebo niektorých orálnych antidiabetík, nedostatočný alebo oneskorený príjem potravy, nadmerná fyzická aktivita, konzumácia väčšieho množstva alkoholu, prípadne závažná porucha funkcie obličiek a pečene.
„Sám viem vycítiť, kedy mi stúpa a klesá hladina cukru v krvi, preto nie je potrebná kontrola pomocou testovacích prúžkov.“
Tzv. selfmonitoring – samokontrola pomocou testovacích prúžkov - je dôležitý pre úspešnú liečbu a dosiahnutie individuálne stanovených liečebných cieľov. Glykémia sa stanovuje v stave nalačno alebo 2 hodiny po jedle (tzv. postprandiálna).
„Zvyšovanie dávky inzulínu znamená, že liečba cukrovky nie je dobrá.“
Neexistuje štandardná dávka inzulínu, ktorá by u všetkých rovnako zabezpečovala dobrú metabolickú kompenzáciu. Diabetológia rieši každého diabetika individuálne. Niektorí pacienti sú viac citliví, iní zas menej na injekčne aplikovaný inzulín. Zvyčajne sa najprv podávajú nižšie dávky, aby sa predišlo rýchlemu poklesu glykémie (hladiny cukru v krvi). Nadváha alebo obezita, tehotenstvo, akútna choroba alebo únava – to všetko sú stavy, ktoré vyžadujú vyššie dávky inzulínu – niekedy 2- až 3-krát vyššie – a neznamená to, že liečba cukrovky nie je dobrá.
Diagnóza diabetes mellitus nie je príjemná, pochopiteľne môže byť až šokujúca, ale nie je to koniec sveta. Aj napriek tomu, že nie je vyliečiteľná, dá sa s ňou žiť plnohodnotný život bez zásadných obmedzení.
Globálna pandémia
Presne 14. novembra 1891 sa narodil kanadský fyziológ Frederick Grant Banting, ktorého svet považuje za jedného z objaviteľov inzulínu. V roku 1923 dostal za tento objav Nobelovu cenu. Na podnet Medzinárodnej federácie diabetu a s podporou Svetovej zdravotníckej organizácie sa tento deň stal Svetovým dňom diabetu. Cieľom je poukázať na prudko rastúci výskyt tohto ochorenia, čím sa oprávnene stáva globálnou pandémiou so život ohrozujúcimi komplikáciami.
Pomenovanie pochádza z gréckeho slova diabainó („prechádzajúci cez“) a latinského slova mellitus („sladký ako med“). Hlavným príznakom je vysoká hladina cukru – glukózy v krvi spôsobená zníženou alebo žiadnou produkciou inzulínu. Tento hormón, produkovaný pankreasom, je unikátny v tom, že ako jediný dokáže regulovať hladinu glukózy. Umožňuje jej prenos z krvi do svalov, tukových buniek alebo buniek pečene. Niekedy dochádza „iba“ k tzv. inzulínovej rezistencii – pankreas vylúči dosť inzulínu, ale telo ho nedokáže využiť, tkanivá na neho nereagujú.