Za posledných 5 až 7 rokov sa podľa neho podarilo vynájsť účinné lieky, ale aj zdravotnícke pomôcky, ktoré majú zásadný prínos pre pacientov.
„Dnes máme lieky, ktorými dokážeme priamo zásadným spôsobom ovplyvniť kardiovaskulárne riziko pacientov s diabetom,“ hovorí docent Martinka. Je to podľa neho veľmi dôležité, pretože najvyššiu úmrtnosť majú cukrovkári práve v dôsledku kardiovaskulárnych komplikácií.
„Aj keď ma nič nebolí a cítim sa dobre, neznamená to, že sa v mojom organizme nič nedeje a o nič sa nemusím starať,“ varuje diabetológ.
Riziko vzniku kardiovaskulárnych príhod a smrti sa zvyšuje aj zhoršenou činnosťou obličiek. „Čím horšia je funkcia obličiek, tým je aj riziko násobne vyššie,“ dodáva Martinka.
Aké mám kardiovaskulárne riziko?
Pacienti by podľa docenta Martinku mali poznať svoje kadiovaskulárne riziko. „Všetci diabetici od samého začiatku diagnózy majú prinajmenšom stredne vysoké, pokiaľ to ochorenie trvá viac ako desať rokov, prípadne pacient fajčí, má vysoký tlak, obezitu, tak sa zvyšuje na vysoké, a pokiaľ je po infarkte, mozgovej porážke, s poškodenými obličkami, tak je vo veľmi vysokom riziku,“ vysvetľuje odborník.
Diabetológ podľa neho musí sledovať nielen glykémie, ale aj tlak či tuky. „Nebezpečným podhubím diabetu je obezita, ktorou trpí 90 percent diabetikov druhého typu,“ dodáva.
Lieky majú veľa výhod
Lieky skupiny SGLT2 inhibítory majú podľa docenta Martinku celý rad výhod. „Napríklad, že úprava glykémie nezávisí od sekrécie inzulínu a inzulínovej rezistencie, okrem glykémie sa redukuje krvný tlak, telesná hmotnosť, upravujú sa hepatálne (pečeňové) parametre, spomaľuje sa progresia poškodenia obličiek,“ vymenováva Martinka s tým, že svojím účinkom zlepšujú prognózu pacientov.
Ďalšou skupinou sú agonisty GLP 1 receptorov, ktoré tiež efektívne upravujú glykémie, redukujú hmotnosť, upravujú tlak, znižujú tuky, redukujú vznik aterosklerózy, ktorá je rizikovým faktorom vzniku infarktu či mozgovej porážky. A spomaľujú aj poškodenie obličiek. Martinka dodáva, že pacienti by o tomto mali byť informovaní.
Moderné technológie uľahčujú život
„Od testovania moču v roku 1776 cez objavenie inzulínu v roku 1922 sme postupne postúpili ku glukometrom, objaveným v roku 1977, a ku glukózovým senzorom v roku 1999,“ hovorí doc. MUDr. Viera Doničová, predsedníčka Slovenskej diabetologickej spoločnosti o vývoji technológií v liečbe diabetu. O kontinuálnom monitoringu glukózy (CGM) sa na Slovensku hovorí od roku 2001. „Senzory dokážu priniesť pacientom významné oddialenie akútnych a chronických komplikácií cukrovky, finančnú úsporu v nákladoch na liečbu cukrovky a skvalitnenie života cukrovkára aj spoločnosti,“ uvádza predsedníčka diabetologickej spoločnosti. Tento manažment liečby sa týka diabetikov s DM1. Vysvetlila, že bez úhrady CGM nie je možné dosiahnuť dlhodobú uspokojivú kompenzáciu cukrovky 1. typu ani u detí, ani u dospelých.
Na Slovensku máme podľa doc. Doničovej aktuálne 36 ambulantných certifikovaných centier na ambulantné nastavenie inzulínovej pumpy a kontinuálny monitoring glukózy.
Komplikácie zhoršujú aj život
Doc. MUDr. Zbynek Schroner, hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre diabetológiu a podpredseda Slovenskej diabetologickej spoločnosti, pripomína, že diabetes je hlavným rizikovým faktorom komplikácií spojených s veľkými aj malými cievami. Čo znamenajú tieto komplikácie? „Je to predovšetkým dvojnásobne častejší výskyt mozgovej príhody u cukrovkárov oproti bežnej populácii, až štvornásobná pravdepodobnosť srdcovo-cievneho ochorenia, poškodenia filtračného systému obličiek a ich zlyhanie, mikrovaskulárne poškodenie sietnice oka a následná slepota a poškodenie nervov, vznik rán a vredov a následná amputácia chodidiel a nôh,“ vysvetľuje doc. Schroner s tým, že každých 5 sekúnd zomiera jeden človek z dôvodu diabetu.
Štatistiky sú nelichotivé
Výskyt diabetu má výrazne stúpajúci trend IDF – Medzinárodná diabetologická federácia – eviduje 537 miliónov ľudí s diabetom, a predpokladá ich nárast do roku 2045 na 783 miliónov. Svetová zdravotnícka organizácia v septembri 2022 uviedla, že až 95 % pacientov trpí diabetom 2. typu oproti 5 % pacientov s DM 1. Hyperglykémia je jedným z najznámejších prejavov cukrovky 2. typu, pričom najčastejšími komplikáciami pacientov s cukrovkou sú slepota, zlyhanie obličiek, zlyhanie srdca, mozgová príhoda a amputácia dolnej končatiny.
Podľa najnovších dát, publikovaných v novembri 2021, je na Slovensku evidovaných 336 968 osôb na diabetom typu 2, čo predstavuje takmer 6 200 osôb na stotisíc obyvateľov. Až 91 % z nich malo viac ako 45 rokov a vyše polovicu tvorili ženy. Za posledných 10 rokov je to 10-percentný nárast výskytu tohto ochorenia a iba za posledný rok pribudlo takmer 25-tisíc nových – diagnostikovaných – pacientov.