Problematika chronickej bolesti ako takej a liečby chronických bolestí je veľmi zložitá a často ju nie je možné zjednodušene vysvetliť. Liečba chronických bolestí závisí od typu bolesti a v neposlednej miere aj od individuálnej charakteristiky osobnosti konkrétneho pacienta. Pri každom predpísaní lieku lekár veľmi precízne zvažuje prínosy, ale aj prípadné komplikácie, ktoré môže liečba priniesť. O liečbe psychofarmakami hovorí MUDr. Miroslav Pastucha, MPH, algeziológ Nemocnice AGEL Handlová.
Liečba tabletkami je základ
Farmakoterapia je len jedným z pilierov liečby chronických bolestí. Aj keď v liečbe bolesti dominujú analgetiká, existuje skupina liekov, tzv. koanalgetiká, ktoré môžu rozšíriť spektrum možností na ovplyvnenie bolestí. „Najčastejšie ide o psychofarmaká (antidepresíva, anxiolytiká, myorelaxanciá, antikonvulzíva), ale aj iné lieky, ktoré sú primárne určené na liečbu iných ochorení. Analgetický účinok týchto liekov sa dosahuje pôsobením na rôzne štruktúry nervového systému, ktoré sa podieľajú na modulácii a vnímaní bolesti,“ objasňuje MUDr. Pastucha. Týmto spôsobom sa liečia chronické bolesti rôznej etiológie. Štandardne sú koanalgetiká ordinované napr. pri postherpetickej neuralgii, fantómovových bolestiach, bolestiach v oblasti chrbtice, kde príčinou bolestí býva útlak nervu alebo nervových pletení.
Antidepresíva majú analgetický účinok
Pri podávaní antidepresív v liečbe chronickej bolesti nie je primárny ich antidepresívny účinok, ale účinok analgetický, sprostredkovaný ovplyvnením zložitých mechanizmov bolesti.
„Ako pozitívny vedľajší efekt, okrem liečby bolesti, je ovplyvnenie rôznych foriem utrpenia, ktoré môžu byť súčasťou prežívania chronických bolestí, ako sú depresia, podráždenosť, plačlivosť, poruchy spánku, celkový energetický stav pacientov trpiacich na chronické bolesti,“ hovorí skúsený algeziológ.
Problémom podľa neho je, že väčšina pacientov nemá záujem užívať lieky, ktoré sa nazývajú antidepresíva, pretože, oni podľa ich slov nie sú psychicky chorí, oni majú len bolesti.
Tlmiace lieky sa nepoužívajú samostatne
Antidepresíva a anxiolytiká (lieky proti úzkosti) sa pri liečbe bolesti nepoužívajú samostatne, dopĺňajú analgetický efekt analgetík, ktoré sú v tejto indikácii základom liečby.
Nevýhodou liečby antidepresívami môže byť ich horšia tolerancia, ktorá je však zriedkavá a vo väčšine prípadov sa dá vyriešiť úpravou dávkovania.
Nevýhodou liečby anxiolytikami je riziko vzniku závislosti, ktoré vzniká pri dlhodobejšom užívaní, už po niekoľkých týždňoch, a na tento fakt je potrebné pacientov upozorniť už pri zahájení liečby, je potrebné presne dodržiavať odporúčania lekárov a lekárnikov.
Operácia len v nevyhnutných prípadoch
V súčasnosti má chronická bolesť, ktorá je definovaná ako bolesť trvajúca viac ako 3 mesiace, stúpajúci trend. Súvisí so spôsobom života, predlžujúcim sa vekom dožitia, ale aj rozvojom medicíny.
„Napríklad taká operácia chrbtice, platničiek by mala byť riešením len v nevyhnutných a dobre indikovaných prípadoch, ak sa všetky konzervatívne možnosti vyčerpali a ak je pre takéto riešenie aj medicínsky dôvod,“ hovorí MUDr. Pastucha.
V súčasnosti podľa neho pacienti po operáciách chrbtice predstavujú viac ako 15 % klientov ambulancií chronických bolestí a sú nastavení na komplexnú liečbu vrátane intenzívnej farmakoterapie (opioidy, periférne analgetiká a koanalgetiká).
„Ak sa nad tým zamyslíme, dostaneme sa k neúprosnej rovnici. Postupne sa síce náš život predlžuje, ale väčšina z nás zápasí, a pravdepodobne v dôchodkovom veku aj bude zápasiť, so zdravotnými problémami,“ uzatvára skúsený lekár.