V detstve vyplýva potreba pravidelného pohybu z dôvodu správneho fyzického rozvoja, pričom tréning v značnej miere formuje aj psychiku človeka. „V dospelosti predlžuje pravidelný tréning produktívny vek v dobrej kondícii a navyše plní výrazne úlohu psychohygieny,“ vysvetlil odborník.
Práve psychické nastavenie a tzv. morálno-vôľové vlastnosti, ako napríklad disciplína, sú dôležitými faktormi pre fyzickú aktivitu vo vyššom veku. „Ľudia sa môžu hýbať a majú na to prostriedky. Pretože však neboli naučení sa hýbať v mladosti, len veľmi zriedka sa im podarí rozhýbať v neskoršom veku,“ priblížil. Podľa neho čím viac človek trénoval v mladosti a dospelosti, tým neskôr je potrebné s ním pri cvičení zaobchádzať ako so starým.
Aj v starobe sa da cítiť dobre
Väčšina tzv. antiagingových programov uvádza vek starnutia v rozmedzí 50 až 60 rokov. Podľa trénera však vyšší vek alebo staroba nie sú otázkou konkrétneho čísla. „Tým najdôležitejším ukazovateľom je aktuálny stav, zdravotný alebo mentálny,“ skonštatoval odborník.
Výhodou tréningu a cvičenia vo vyššom veku je podľa neho vyspelosť, pretože ľudia v tomto veku už chápu, že rôzne tipy a triky väčšinou nestoja ani za povšimnutie. „Tým, že nemusíme skúšať novinky, ušetríme veľa času a energie. A ak sú čas a energia investované do správneho a systematického tréningu, výsledkom sú zmeny tela, kondície a skvelý pocit zo seba samého,“ doplnil Gsch.
Istá forma pohybu je podľa neho dôležitá počas celého života. „Ako optimálny spôsob sa vo viacerých ohľadoch ukazuje silový fyzický tréning,“ spresnil. Náročnosť samotného cvičenia nemusí byť vysoká, ide o skôr o pravidelnú a systematickú aktivitu zaťažujúcu centrálny nervový systém. „Akési pravidelné stimulovanie organizmu. Tento stimul má za následok vitalitu a funkčnosť,“ doplnil tréner.
Cvičenie ako reset nálady
Cvičenie podľa Gscha pomáha aj pocitovo. „To vzniká vďaka uvoľňovaniu endorfínov, ktoré takto priamo ovplyvňujú náladu viac-menej na počkanie. Zároveň vieme aj stlmiť bolesť, a to fyzickú aj psychickú. Cvičením dokážu ľudia bojovať aj s omnoho vážnejším problémom, ako je zlá nálada,“ hovorí tréner.
Depresia alebo úzkosť sú dnes čoraz rozšírenejšími diagnózami. Ide skutočne o vážne ochorenie, ktoré môže trvať dlhé roky, pokojne aj väčšinu života. Dá sa tlmiť rôznymi liekmi, ktoré potlačujú príznaky, veľmi často však majú aj nežiaduce vedľajšie účinky. „Odborné štúdie preukázali, že cvičenie pomáha skutočnú depresiu či úzkosť potláčať veľmi efektívne, a to bez akýchkoľvek vedľajších účinkov. Konkrétne napríklad Harvard T. H. Chan preukázal, že len 15-minútový beh denne dokáže znížiť riziko depresie až o celých 26 percent,“ dodal Gsch.
Cvičenie totiž aktívne spôsobí zmeny v činnosti mozgu a zvýši tak celkový telesný pokoj, čím napomáha k psychickému zdraviu. „Nezanedbateľný je tiež fakt, že pri cvičení človek zabudne na všetky negatívne myšlienky a neskôr si ich dokáže s chladnou hlavou vo svojom vnútri opäť pekne usporiadať,“ hovorí Ľuboš Gsch.
Zlepšenie celkového života
Cvičenie a šport tak nemusia podľa Gscha priniesť len fyzické výsledky. Psychohygiena pohybu sa v praxi ukazuje ako veľmi silný činiteľ ovplyvňujúci nielen výzor postavy, ale najmä celkové zlepšenie každodenného života.
Cvičenie či pohyb prináša mnoho psychologických benefitov. „Zlepšíte si fyzičku, zdravie celého tela, schudnete, a dokonca si skvalitníte aj svoj intímny život a neposlednom rade si pridáte aj plnohodnotné roky života,“ uviedol odborník s tým, že už obyčajná chôdza dáva doslova krídla predstavivosti a fantázii. „Pred niekoľkými rokmi túto jednoduchú teóriu potvrdili aj psychológovia,“ dodal.