Gaštany, zvlášť čerstvo upečené, sú lahodnou pochúťkou, ktorá kedysi patrila k zime tak ako Mikuláš či Štedrý deň.
Už svojím obsahom pôsobia gaštany ako životabudič pre tých, ktorým je zima a necítia sa dobre, preto nie div, že obchodníci na uliciach veľkých miest v chladných mesiacoch predávajú pečené gaštany s dobrým ziskom. Tento gaštany však nemajú nič spoločné s gaštanom konským, ktorého stromy každú jar zdobia naše aleje krásnym kvetenstvom a v jeseni zbierajú deti v parkoch napadané gaštany, z ktorých si vyrábajú rôzne figúrky a hračky.
Strom sa dožíva aj tisíc rokov
Gaštan jedlý sa pestuje už po tisícročia, potvrdzujú to vykopávky z Talianska pochádzajúce z bronzovej doby a z kolových stavieb v Španielsku. Jeho pôvod je pravdepodobne v oblastiach okolo Stredozemného mora a Rimania ho priniesli aj na sever od Álp, pretože gaštany boli nielen dôležitou potravinou, ale aj liekom. Strom poskytuje jedlé výživné škrobnaté (až 40 % škrobu) semená. Plody – gaštany prináša strom pomerne neskoro, okolo 20 roku života. Je to dlhoveký strom, u nás sa dožíva do 300 rokov, ale v južnejších polohách Európy aj 1 000 rokov. Na jednom dospelom strome možno vypestovať 80 – 150 kg plodov.
Liečivé sú aj listy
Gaštany obsahujú do 40 % škrobu, 6 až 10 % bielkovín, 15 až 20 % cukrov (sacharóza, dextrín), 2 až 4 % oleja, vitamín C a vitamíny skupiny B. Obsahujú dosť draslíka a fosforu, chýba im však sodík, takže sú vhodné pre osoby s niektorými obličkovými a srdcovými chorobami aj pre osoby s vysokým tlakom krvi. V ľudovom liečiteľstve sa gaštanmi liečil dráždivý kašeľ, dokonca aj „čierny“ kašeľ. Túto vlastnosť využíva homeopatia pri príprave liekov na kŕčovitý úporný kašeľ a pri zápaloch konečníka. Listy gaštanovníka jedlého zmierňujú kŕče a dezinfikujú, už dávno sa používali pri horúčke, špeciálne pri návaloch malárie. Okrem toho látky prítomné v listoch a celej rastline majú sťahujúci účinok (triesloviny), takže sa nimi dá zastaviť hnačka a vnútorné krvácanie.
V niektorých oblastiach južnej Európy sa z plodov pripravuje gaštanová múka, ktorú už v staroveku používali Gréci a Rimania na prípravu rôznych pokrmov. Z gaštanového dreva, ktoré je kvalitné, podobne ako dubové, sa vyrábali sudy na víno a koly na vyväzovanie vínnej révy na viniciach. Šupkami z gaštanov sa farbia látky a vlna do bronzovej hnedej farby a samotnými gaštanmi do béžova.
Preslávené nugáty
Gaštany sa dajú uskladniť až do januára. Najčastejšie sa jedia pečené. Pre iné úpravy sa plody narežú, niekoľko minút sa varia vo vode, potom sa olúpu a ďalej spracúvajú na múčniky, cukrovinky, pyré a plnky do múčnikov, ale aj do moriaka. Počas tisícročného pestovania gaštanov sa vyšľachtili aj veľkoplodé odrody, ich plody sa volajú „maróny“. Práve z nich pridaním medu a karamelu začali kedysi vo francúzskom Lyone vyrábať preslávené pôvodné nugáty (nouget).
TIPY NA CHUTNÉ RECEPTY
Sviatočný pečený moriak s gaštanovou plnkou
1 stredne veľký moriak, 100 g slaniny, 100 g masla, soľ
Plnka: 1 kg gaštanov, mlieko, 250 g mletého mäsa, 2 rožky, 2 vajcia, 1 dl smotany, soľ, mleté korenie (muškátový kvet)
Gaštany olúpeme, uvaríme v mlieku domäkka a pomelieme. K vychladnutej hmote pridáme mleté mäso, namočené a prelisované rožky, vajcia, soľ, korenie alebo muškátový kvet a smotanu. Všetko dobre premiešame. Očisteného moriaka osolíme, mäsité časti pretiahneme prúžkami slaniny a naplníme. Moriaka počas pečenia potierame maslom. Po upečení plnku vyberieme, nakrájame na plátky a podávame k porciám moriaka. Môžeme doplniť pikantným kompótom.
Gaštanové pyré
1 kg gaštanov, 250 g cukru, mlieko, vanilka, 1 cl rumu
Olúpané gaštany uvaríme domäkka v mlieku s cukrom a vanilkou. Potom prelisujeme (rozmixujeme) a pomiešame s rumom. Namiesto cukru môžeme použiť sladidlo.
Pyré používame ako plnku alebo ozdobu na piškótové múčniky, alebo podávame vychladnuté samostatne so šľahačkou a strúhanou čokoládou.
Gaštany s jablkami
Olúpané gaštany nakrájané na kocky podusíme s kúskom masla vo vode. Nakrájané jablká osobitne podusíme s vodou a bielym vínom, cukrom a citrónovou kôrou (chemicky neošetrenou), prípadne aj s hrozienkami. Potom všetko zmiešame, podávať môžeme teplé alebo vychladnuté ozdobené šľahačkou, čokoládou, piškótami a i.