StoryEditor

Jadran je pre Slovákov najbližším morom

19.05.2006, 00:00
V tridsiatych rokoch minulého storočia prišla aj medzi bohatými Slovákmi do módy zahraničná turistika. Obdivovateľov mala Viedeň, Paríž, Londýn, Rím, Terst či Benátky a spolu s českými skupinkami začali aj prví Slováci objavovať Juhosláviu. Kým Maďari a Rakúšania sa zastavili v mondénnej Opatii, našinci mierili na juh, do Splitu, na Makarskú riviéru až po Dubrovnik. Zašli aj na ostrovy.

Juhosláviou sa v šesťdesiatych rokoch trochu popustili socialistické opraty, skulinkami v železnej opone chodili našinci obzerať čarovné more, kupovať ukážky západnej produkcie a juhoslovanskú cenovo prístupnú módu. Bulharské i rumunské Čierne more sa dalo kúpiť v cestovných kanceláriách bez problémov, na Juhosláviu si človek musel vystáť rady, mať aj trochu šťastia či dobrých známych na pravom mieste. Juhoslávia bola aj krajinou, kadiaľ sa dalo natrvalo ujsť z reálneho socializmu.

Cieľ číslo jeden
Pád komunistického režimu otvoril Slovákom cestu aj k iným moriam, masovo sa lieta do Egypta, Tuniska, Grécka či Španielska, chorvátsky Jadran je však v štatistikách stále slovenským morom číslo jeden. "Je to dané tradíciou, jazykovou ale i geografickou blízkosťou, hovorí Nora Henterová, zástupkyňa oficiálneho Chorvátskeho turistického združenia na Slovensku. "Na chorvátske letoviská sa možno dostať za pol dňa autom, čo je atraktívne najmä pre rodiny, ktoré s korunami narábajú opatrnejšie. Vlani vycestovalo do Chorvátska 184-tisíc občanov Slovenska, o päť percent viac než rok predtým. O sedem percent sa zvýšil aj počet prenocovaní, našinec strávi v Chorvátsku priemerne 6,4 dňa, viac, než Rakúšania, Taliani, Slovinci, Briti či Francúzi, ktorí sú v tabuľke počtu hostí pred nami."
Viacerí znalci chorvátskych reálií sú presvedčení, že počet slovenských dovolenkárov je podstatne vyšší. Možno aj štvrť milióna. Niektorí súkromní ubytovatelia si Slovákov totiž ešte občas mýlia s Čechmi a viacerí majitelia privátov našincov neprihlasujú k pobytu, prípadne ohlasujú menší počet ľudí. Tak sa vyhýbajú plateniu pobytovej taxy a môžu dať našincovi o čosi nižšiu cenu. Ceny totiž majú mimoriadne dôležitú úlohu.
Hoci viacerí turisti poukazujú najmä po zavedení DPH na výrazný rast cien rozličných služieb a potravín, pohonných látok, súčet výdavkov vzhľadom na vzdialenosť stále hovorí v prospech Chorvátska. Navyše, slovenský turista sa čoraz menej obracia na služby touroperátorov, vyhľadáva lacnejšie ubytovanie na súkromí. Aj po slovensky sa s domácim rýchle dohodne listom či e-mailom, často sa po dobrých skúsenostiach o rok rád vracia na to isté miesto. Samozrejme, že ušetrí na režijných poplatkoch a zisku touroperátora a dovolenku má výrazne lacnejšiu.

Ponuky viac než dopytu
Do krajiny, kde prevláda ponuka pred dopytom, možno bez problémov prísť aj bez rezervovaného ubytovania. Na mieste sa vždy čosi nájde a cena za osobu a deň nemusí byť vyššia než 15 eur.
Vo viacerých letoviskách, najmä na Istrii, spomínajú vďačne na slovenských dovolenkárov, ktorí prišli začiatkom deväťdesiatych rokov ako jedni z prvých v zložitých časoch po rozpade Juhoslávie a vojne, ktorá zdecimovala cestovný ruch. Naši turisti rýchle usúdili, že Istria bola bezpečná, na stovky kilometrov od bojísk. Miestni hotelieri i majitelia privátov lákali aj supernízkymi cenami, aby mali pár hostí a s vedomím, že turisti si postrehy nenechajú pre seba.
Práve kvôli cenám sa naši turisti v ostatnom čase sťahujú viac na juh. Na Istriu sa totiž vrátili tradiční hostia - Taliani a Slovinci. Tí žiadajú vyšší štandard, ktorý stojí viac, než platil niekedy slovenský hosť. Navyše na Istriu prišli renomovaní zahraniční investori, napríklad celosvetová španielska sieť Sol Melia. Získala časť hotelov, dôležité kempy a veľmi rýchle ich zmodernizovala na troj- a najmä štvorhviezdičkový štandard, ktorý našiel ohlas britských, škandinávskych, holandských, francúzskych i vo veľkom počte ruských dovolenkárov. Tí lepšie ubytovanie i viac a kvalitnejších služieb vyložene žiadajú. Navyše im predlžujú sezónu. Kým Slováci dovolenkujú najmä v júli a auguste, Briti tam už lietajú od apríla a 480-miestne ruské lietadlá pristávali v Pule vlani ešte koncom októbra.

Doma sme v Dalmácii
Slovenčina znie na pobreží najmä v Dalmácii. Všetci veľkí slovenskí touroperátori majú dosť ubytovacích kapacít, ktoré sú dobrou kombináciou kvality služieb i ceny. Najväčší uspokoja aj záujemcov o štvor-, päťhviezdičkové hotely a čoraz viac vyhľadávané all inclusive kluby. Podľa vzoru západných touroperátorov na pobreží sú aj slovenské kluby s bohatým programom, súťažami, tanečnými večermi, detskými ihriskami, športoviskami, so slovenskými animátormi. Nie sú iba doménou veľkých bratislavských či košických touroperátorov. V mestečku Vodice či Tribunj má kluby napríklad popradské Cestovné centrum Kvalita, dokonca aj so skrášľovacími a rekondičnými pobytmi, kalanetikou, kozmetikou, masážami. Obnovilo tradíciu firemných športovo-spoločenských pobytov so školeniami, seminármi, organizuje cykloturistické pobyty, tréningy športovcov a dokonca aj slávnostné odovzdávania maturitných stužiek. Do Chorvátska vyráža zo Slovenska čoraz viac potápačov, milovníkov skalolezectva, paraglidingu, raftingu, v marínach kotvia stovky motorových jácht či plachetníc so slovenskou vlajkou.
Solventní Slováci v Chorvátsku investujú do hotelov či apartmánov. Prvé vlastné kapacity majú aj niektorí touroperátori. Tvrdia, že tak dokážu slovenským klientom vytvoriť veľmi dobré ceny.

Pätina HDP z cestovného ruchu
Vyše pätiny chorvátskeho HDP prináša cestovný ruch a krajina chce tento podiel zvyšovať. Vlani prišlo do Chorvátska 8,4 milióna turistov, o vyše pol milióna viac než rok predtým. Tento rok očakáva Chorvátske turistické združenie o dve percentá viac hostí, no príjmy by mali byť vyššie o päť percent, pretože sa ráta s dlhším pobytom a novými službami. Analýzy zahraničných poradenských firiem krajinu označujú za pokojnú, príťažlivú a bezpečnú destináciu, ktorá si ustrážila prírodu, čistú vodu, pláže na kraji voňavých borovicových hájov nie sú preplnené. Dubrovník je opäť miestom stretnutí svetovej smotánky, šľachty, hviezd šoubiznisu i podnikania, no uchoval si svoj ráz, ktorý ešte George Bernard Shaw označil za raj na zemi. Veľká americká agentúra Sherman's Travel Lee ho označila po Buenos Aires a Bora Bora za tretie najromantickejšie miesto na svete.
Vlani pribudlo v chorvátskych hoteloch vyše štyritisíc postelí, vyrástli nové penzióny a malé rodinné tzv. butik hotely. Do prípravy na tohtoročnú sezónu sa investovalo vyše 800 miliónov eur, z toho 500 miliónov do výstavby a najmä modernizácie a zvyšovania štandardu jestvujúcich hotelov. Hoci atrakciou číslo jeden v Chorvátsku je more, každý zo zrekonštruovaných hotelov má vlastné wellness centrá. Otvorilo sa pätnásť nových štvor- a päťhviezdičkových hotelov, celosvetová hotelová sieť Le Meridien zrekonštruovala na päť hviezdičiek známy hotel Lav v Splite, novú tvár dostávajú viaceré staré objekty v Opatii a v historických mestách na pobreží i ostrovoch.

Uchovať pohodu
Veľkú štátnu podporu má program Pod storočnými strechami - úpravy a prestavby starých objektov na malé tiché hotelíky, reštaurácie uprostred zelene. Krajina ani veľkým zahraničným investorom nedovolí budovať obrovské betónové turistické getá, chce len to, čo nenaruší ráz krajiny, nezlikviduje zeleň a neprinesie na pláže ruch, zhon a hluk. Veľkou atrakciou sú robinzonovské pobyty na malých ostrovoch, tiché staré rybárske osady, dovolenky na majákoch.
Krajina vyriešila dopravu rýchlym vybudovaním autostrády po Split, ktorá sa postaví do Dubrovníka. Aby sa hostia dostali čo najrýchlejšie do cieľa, na viacerých ostrovoch postavia malé letiská aj pre súkromné a športové lietadlá a niekoľko miest na vode pre pristávanie hydroplánov. Rozširovať sa budú aj jachtárske prístavy.
Chovátsko má záujem aj o golfovú turistiku a výlety od mora do vnútrozemia. Pripravené sú cesty za kultúrou, historickými pamiatkami, do národných parkov, vínne cesty, putovania za gastronomickými špecialitami, po lisovniach olivového oleja či miestach, kde sa pestujú hľuzovky. Sezónu chcú hotelieri predĺžiť kongresovou turistikou.

Ubytovanie v Chorvátsku (2005)
Typ ubytovanie

Počet lôžok (v tis.)

hotely, penzióny 120
turistické osady 62
kempy 220
priváty 400
Zdroj: Chorvátske turustické združenie

Najčastejší návštevníci (2005)
Poradie

Krajina

Počet (v tis.)

Medziročne

1. Nemecko 1 580 -1
2.  Taliansko 1 252 2
3.  Slovinsko 878 -1
4.  Rakúsko 742 0
5.  Česko 615 -7
6.  Francúzsko 591 50
7.  Maďarsko 453 12
8. V. Británia 255 23
9. Holandsko 243 15
10. Poľsko 241 1
11. Slovensko 184 5
Zdroj: Chorvátske turistické združenie

01 - Modified: 2003-03-04 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Dve z lokalít na vyhoreté palivo sú známe 02 - Modified: 2003-03-04 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: V Kuvajte sa už aklimatizujú 03 - Modified: 2003-03-04 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Zajtra v HN Reality 04 - Modified: 2003-03-04 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Hokejová ST extraliga 05 - Modified: 2003-03-04 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Proti dopingu v zámorských ligách?
menuLevel = 2, menuRoute = dennik/publicistika, menuAlias = publicistika, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
22. november 2024 02:23