Ide o 240 000 ľudí, ktorým lekár určil diagnózu spojenú s duševným zdravím. Oproti roku 2019 je to viac o 37 000 ľudí, čo v percentách predstavuje nárast o 19 %, informuje poisťovňa Dôvera s tým, že je to nedostatočné číslo. Lebo ak by pomoc vyhľadal každý, kto duševne trpí, bolo by ďaleko vyššie, no žiaľ, viacerí sa hanbia a radšej k odborníkovi nikdy nepôjdu. Ženy sa podľa Dôvery odhodlávajú častejšie ako muži, pričom smutnou skutočnosťou zostáva, že v roku 2022 za psychiatrom chodili najmä mladé, vo vekovom rozpätí 15 - 19 rokov.
Týka sa to celého Slovenska
Nielen poistenci Dôvery bojujú s psychickými ťažkosťami, je to niečo, s čím sa potýka celý národ. Nárast sledujeme, aj na základe informácií od Andreja Vršanského, riaditeľa Ligy za duševné zdravie, po celej Európe, a to najmä po skončení pandémie. Ľudia pociťujú prázdno, sú zasiahnutí spoločenským dianím a viac ako predtým sa boja, že môžu stratiť svoje istoty tak, ako tomu bolo v priebehu najväčšej vlny koronavírusu.
„Podľa európskych štatistík pred pandémiou COVID-19 trpel problémami s duševným zdravím každý šiesty človek v EÚ. Situácia sa po pandémií zhoršila. Európania sa zhodujú, že nedávne svetové udalosti výrazne ovplyvnili ich duševné zdravie,“ potvrdzuje aj Národné centrum zdravotníckych informácií. Práve nedávno zverejnili aj oni štatistiku, v rámci ktorej prišli so zistením, že v roku 2022 stúpol počet návštev v ambulanciách u psychiatra o 4,5 % a v počte vyšetrení ide o medziročný vzrast až o 10,7 %. Štatistika ďalej uvádza, že dôvodom ambulantnej liečby boli na prvom mieste afektívne poruchy, nasledovali neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy a napokon organické duševné poruchy, vrátane symptomatických.
Koho kedy vyhľadať?
„V živote sa objaví mnoho ťažkostí a problémov. Tie, prirodzene, vyvolávajú neistotu, smútok, hnev, úzkosť. Ak tieto pocity pretrvávajú dva týždne a viac, dlhodobo ovplyvňujú výkon, vzťahy a prežívanie, už je potrebné vyhľadať odborníka. Vždy radšej skôr než neskoro,“ odporúča Dôvera.
Povedzme, že sa človek už rozhodne a chce nejakú pomoc aj uvítať, nie vždy vie, na koho sa obrátiť. Máme tu predsa psychiatrov, psychológov, psychoterapeutov a najnovšie aj koučov. Tak na koho sa kedy obrátiť?
Bronislava Švrčková, ktorá má za sebou koučingový výcvik a v súčasnosti absolvuje aj ten psychoterapeutický, považuje za nevyhnutné najskôr si vysvetliť, čo jednotlivé povolania znamenajú.
„Psychiater je lekár, ktorý môže predpisovať lieky. Psychológ zasa poskytuje psychologické poradenstvo,“ začína s vysvetľovaním. Psychologička a tiež psychoterapeutka vo výcviku Simona Kutišová, upozorňuje, že poradenstvo, ktoré psychológ poskytuje, je naozaj len základné.
„Psychológ je človek, ktorý ukončí päťročné vzdelanie. Potom môže pracovať kdekoľvek, napríklad v ambulancii, v nemocnici, v detskom domove, pričom je mu umožnené vykonávať základnú diagnostiku,“ uviedla.
Psychoterapeut, to je už niečo celkom iné. Ako opísala Švrčková, človek, ktorý sa ním stane, musí mať ukončené najskôr magisterské vzdelanie v oblasti humanitárnych vied, potom ide na psychoterapeutický výcvik, ktorý spravidla trvá päť či šesť rokov. Psychoterapeutický výcvik je, ako tvrdí, nielen finančne, ale aj emocionálne náročný. Kým sa totiž získavajú vedomosti, človek si sám prechádza terapiou, čo je síce nesmierne dôležité, ale zároveň aj nie najjednoduchšie. A je to opäť ďalší rozdiel oproti psychológovi, ktorý môže vo svojej praxi natrafiť na úskalia.
„Viete, keď psychológ zažije veľa strát v živote, a potom mu ako klient príde niekto, kto si tiež aktuálne nejakou stratou prechádza, mal by to mať spracované. Ak to spracované nemá, môže ho to stiahnuť,“ objasňuje Kutišová.
Takže psychoterapeut s klientom dokáže ísť oveľa hlbšie, vie sa povzniesť a nájsť koreň problému napríklad tým, že sa zameriava na detstvo, zážitky v rodine a podobne.
No a kouč vzdelanie nemusí mať žiadne, stačí, ak má už spomínaný koučingový výcvik. Podľa Švrčkovej je to u nás zle nastavená legislatíva.
„Kouč má absolvovaný koučovský výcvik a pracuje formou otázok. Neposkytuje konkrétne riešenia, ale k riešeniam len navádza, aby na ne človek prišiel sám,“ vyjadrila sa.
Kutišová nepodceňuje koučov, v istých prípadoch môžu byť užitoční, ako napríklad, ak človek nemá vážne duševné problémy, len potrebuje trochu namotivovať, vtedy je vhodné ich vyhľadať.
„Pokiaľ je to ale človek, ktorý má vážnejšie psychické problémy, tam je skôr dôležité psychologické pozadie,“ zdôraznila.
Navyše, keďže kouč má za úlohu nejakým spôsobom povzbudzovať, môžu vzniknúť problémy, ak ho navštívi niekto s depresiou. Depresívne ladený jedinec nedokáže myslieť pozitívne, nedokáže splniť, čo od neho kouč žiada a vtedy je to, ako Kutišová hovorí, skôr na škodu, lebo sa tak zbytočne vyvoláva pocit zlyhania.
Nedostatok financií
Odrádzať od návštevy odborníka môže nielen strach či viera v zaužívané stereotypy, ale aj nedostatok financií. Málokto ale vie, že v poisťovňach základné sedenia preplácajú.
„Prvý krok je navštíviť svojho obvodného lekára. Informovať ho o duševných problémoch a na základe toho potom žiadať psychoterapiu,“ nasmerovala Švrčková. Podľa Kutišovej je to približne 20 až 25 sedení ročne, na ktoré má poistenec nárok. Tiež sú aj online poradne, ktoré síce úplne uhradené nie sú, ale s niektorými majú poisťovne dohodu a uhrádzajú istú časť, napríklad desať eur.
Michaela Mihoková