Ľudský organizmus je vybavený radom systémov, ktoré bránia poškodeniu génov. Lenže niekedy sa stane, že sa v obrane vyskytne diera a využije to napríklad rakovina. Českí vedci teraz popísali, ako jeden z podobných nedostatkov v obrane organizmu vzniká a akoby sa dal prípadne opraviť.
Keď sa pokazí strážca ľudského genómu
Na ľudské telo útočí každú sekundu obrovské množstvo pre nich nepriateľských síl. Vírusy, baktérie, plesne, žiarenie, znečistenie… To všetko môže viesť aj k poškodeniu buniek – a telo sa tomu, samozrejme, bráni. Za stovky miliónov rokov evolúcia vyvinula účinné mechanizmy, ako svoje základné stavebné kamene ochrániť.
Jedným z hlavných „strážcov“ ľudského genómu je proteín p53, ktorý vie ničiť bunky s poškodenou DNA. Ak by totiž existovali, mohla by sa chybná DNA množiť a chyba by sa v tele ďalej šírila. Práve v nádorových bunkách ale býva funkcia p53 často poškodená, a teda sa môžu nekontrolovateľne deliť.
Nové mutácie v géne PPM1D
Vďaka úzkej spolupráci Oddelenia biológie nádorovej bunky a Oddelenia hematoonkológie Ústavu molekulárnej genetiky AV SR sa podarilo nájsť nové mutácie v géne PPM1D, ktoré prirodzenú funkciu proteínu p53 potláčajú.
„Je to výborný príklad, ako spojenie síl a odborných znalostí dvoch laboratórií môže pomôcť v porozumení mechanizmov, ktoré sú príčinou vzniku rakoviny, a umožniť nám premýšľať o nových a účinných spôsoboch liečby,“ hovorí vedkyňa Meritxell Alberich Jordà, vedúca Oddelenia hematoonkológie Ústavu molekulárnej genetiky AV SR.
Mutácie môžu mať aj zdraví ľudia
Problémové mutácie PPM1D sa môžu vyskytovať v malom percente buniek aj u zdravých ľudí a za normálnych okolností nespôsobujú žiadne problémy.
Problém ale môže nastať, ak sa zmutovaná forma PPM1D objaví napríklad v kmeňovej bunke kostnej drene, ktorá je zodpovedná za tvorbu krvi. Pokiaľ je človek nesúci takúto mutáciu opakovane vystavený vysokým dávkam röntgenového žiarenia alebo niektorým formám chemoterapie, ktoré poškodzujú DNA, pokračujú postihnuté kmeňové bunky v delení a rozvinie sa leukémia.
„Na našom pracovisku sme overili význam PPM1D pre rozvoj leukémie na myšiach, ale úplne rovnaké mutácie boli nájdené aj u pacientov trpiacich niektorými špeciálnymi typmi leukémie,“ vysvetľuje Libor Macůrek, vedúci Oddelenia biológie nádorovej bunky Ústavu molekulárnej genetiky AV ČR.
Cielená liečba obnoví funkciu p53
Výskum na myšiach ďalej preukázal, že funkciu p53 proteínu je možné v týchto nádorových bunkách obnoviť pomocou cielenej liečby. „V ďalšom výskume sa preto zameriame na možnosť využitia proteínu PPM1D ako vhodného terapeutického cieľa tak pri leukémiách, ako aj pri ďalších typoch rakoviny,“ dodáva Macůrek. Výskum vyšiel v odbornom žurnále Leukemia.
ČT24