Vedci z českého Centra výskumu spánku a chronobiológie Národného ústavu duševného zdravia realizujú rozsiahly výskum vplyvu Covid-19 na spánok.
„Priebežné dáta ukazujú, že u viac ako 30 percent respondentov sa po prekonaní covidu objavili živé sny a podobne je to s nočnými morami, ktorými trpí viac ako 17 percent účastníkov výskumu. Najčastejším problémom je však nespavosť,“ napísal český Národný ústav duševného zdravia na svojej stránke.
Dlhodobé následky
Podľa MUDr. Terezy Dvořákovej mnoho ľudí, ktorí prekonali Covid-19, pociťuje dlhodobé následky.
Ako upresnila, jednými z najčastejších dlhodobých príznakov sú poruchy spánku, ktoré u mnohých chorých pretrvávajú mesiace aj roky.
„Konkrétny mechanizmus vzniku týchto porúch v súvislosti s covidom však nie je známy. Niektoré hypotézy ukazujú na možné poškodenie nervovej sústavy priamym pôsobením vírusu, alebo sekundárne v dôsledku imunitnej reakcie organizmu,“ pokračovala na webe českého Národného ústavu duševného zdravia.
Najčastejším problémom je nespavosť, ktorá sa môže prejavovať problémami so zaspávaním, narušenou kontinuitou spánku alebo naopak prebudením v skorých ranných hodinách.
„Tento problém udáva viac ako 60 percent účastníkovi nášho výskumu, a to bez ohľadu na ťarchu akútneho priebehu ochorenia. Pri dlhom trvaní má nespavosť vplyv na celkovú kvalitu života a psychickú aj fyzickú výkonnosť,“ priblížila Tereza Dvořáková.
Nové symptómy
Vedci z Národného ústavu duševného zdravia sa zameriavajú najmä na parasomnie, teda skupinu ochorení, ktoré sa prejavujú abnormálnym správaním či zážitkami v spánku.
„V súvislosti s prekonanou koronavírusovou infekciou sa môže úplne novo objaviť napríklad námesačnosť, nočné mory alebo prejavy svedčiace pre tzv. RBD (porucha správania v REM spánku), kedy pacienti počas noci predvádzajú svoje sny. Môžu hovoriť, kričať, gestikulovať, kopať nohami alebo napríklad aj spadnúť z postele.
V niektorých prípadoch môže ísť o prvú známku závažnejšieho neurologického ochorenia, preto je v tomto prípade vhodné vyšetrenie v spánkovom laboratóriu na špecializovanom pracovisku,“ dodala doktorka Dvořáková.
Liečba
Zhrnula, že pri spánkových poruchách platí, že prvým krokom k ich riešeniu sú vždy režimové opatrenia a dôsledné dodržiavanie pravidiel spánkovej hygieny.
Pravidelnosť, optimálne prostredie na spánku, obmedzenie kofeínu, alkoholu a nikotínu v podvečerných či večerných hodinách sú neoddeliteľnou súčasťou liečby.
„Ak nič nepomáha, je vhodné vyhľadať lekársku pomoc, v prípade nespavosti je najlepšie obrátiť sa na praktického lekára, ktorý často dokáže problém riešiť sám alebo pacienta odkáže na odborníka vo svojom okolí.
Okrem farmakologickej liečby sa u pacientov s nespavosťou s úspechom stretáva aj psychoterapia zameraná špecificky na spánok, a to kognitívno-behaviorálna terapia nespavosti, ktorá pomôže riešiť problém dlhodobo a prelomiť začarovaný kruh obáv zo zaspávania i následnej nespavosti, do ktorého sa chorí s postupom času zatvára“ uzavrela odborníčka.