Nevedel si vybrať, či bude chirurg alebo detský lekár. Nakoniec oba odbory spojil a dnes pracuje ako detský chirurg. Priznáva, že niekedy je rodič zložitejší pacient ako detský pacient.
„Komunikujeme s dvomi ľuďmi, s dieťaťom a rodičom alebo rodičmi, a niekedy je komunikácia ťažšia s rodičmi,“ hovorí doc. MUDr. Dalibor Murgaš, PhD., MPH, z Univerzitnej nemocnice Martin.
Prečo ste si vybrali medicínu? Prevzali ste v rámci rodiny štafetu v medicíne?
Asi najčastejší prípad je, keď niekto preberie štafetu. Vidím to aj medzi svojimi kolegami, ich deti študujú medicínu. Na stretávke z vysokej školy zistím, že pri viac ako polovici spolužiakov aspoň jedno dieťa študuje medicínu. Mladí ľudia vidia vzor v rodičoch, cez nich sa im priblíži tá profesia, a tak nejdú do niečoho neznámeho.
Ale to nie je môj prípad. Nie som síce z lekárskej rodiny, ale mali sme v rodine lekára. Bol to mamin brat, u ktorého som trávil každé prázdniny.
Vnímal som, ako rozpráva, s kým sa stretáva. A priznám sa, aj mi imponovalo, keď som videl, ako ho ľudia rešpektujú, obracajú sa naňho s dôverou, radia sa s ním, že lekár je uznávaný, pretože dokáže ľuďom pomôcť. To som vnímal ako malé dieťa. Nebýval som chorý, takže som nemal kontakt so zdravotníkmi. A potom klasika, seriály.
Seriály?
Áno, napríklad Nemocnica na okraji mesta. Seriály v tom čase urobili veľkú službu v tom, že propagovali lekársku alebo sesterskú profesiu. Alebo seriál o Kochovi, ktorý liečil tuberkulózu. Médiá vtedy urobili pre propagáciu medicíny veľa pozitívneho.
Dnes máme iné seriály, neviem, či robia také dobré meno profesii, ale tie, čo boli predtým, urobili. Pre medicínu som sa definitívne rozhodol až v treťom ročníku gymnázia. Uvažoval som o rôznych profesiách a nakoniec to vyšlo v prospech medicíny.
Čo súperilo s medicínou?
Uvažoval som, že by som mohol byť učiteľ alebo vedec, vedel som si predstaviť robiť výskum, objavovať veci. Ale aj to, že by som mohol byť lekár. Nakoniec sa mi splnili všetky tieto tri sny, lebo liečim, učím študentov medicíny a popritom sa podieľam na výskume.
A prečo ste si vybrali detskú chirurgiu?
Inklinoval som k dvom odborom, chcel som robiť chirurgiu, ale vedel som si predstaviť prácu s deťmi. Lenže tam by mi zase chýbala ručná práca. Nakoniec som sa rozhodol pre chirurgiu. Začal som na chirurgii v Bojniciach a potom novovznikajúce pracovisko detskej chirurgie v Martine hľadalo lekára a na to miesto som sa prihlásil. Opäť sa mi splnili moje dva sny v jednom, robím detského chirurga.
Ako dlho ste sa zdržali v Bojniciach?
Krátko, asi tri mesiace. Bol som ešte z tých, čo mali povinnú vojenskú službu po vysokej škole. Potom som nastúpil v Bojniciach. Bol som tam veľmi spokojný, chirurgia sa mi tam veľmi páčila, práca, kolektív, všetci a všetko. No potom prišla spomínaná ponuka do Martina, kam som pôvodne chcel ísť po skončení školy, len nebolo miesto.
O detských lekároch sa hovorí, že majú dvoch pacientov – dieťa a rodiča. Platí to aj u vás? Stretávate sa s tým ako detský chirurg?
Určite áno, a niekedy sa stane, že rodič je zložitejší pacient ako detský pacient. Komunikujeme s dvomi ľuďmi, s dieťaťom a rodičom alebo rodičmi, a niekedy je komunikácia ťažšia s rodičmi. Samozrejme, môžeme rozoberať, prečo je ťažká. Najsmutnejšie je, keď vidíme, že za problémami dieťaťa je rodič.
Nie sú to zvyčajne chirurgické problémy. Napríklad pacient s chronickými bolesťami brucha príde na chirurgické vyšetrenie, aby sa vylúčila chirurgická príčina, a keď človek vedie podrobnejší rozhovor s rodičmi a s dieťaťom, tak dospeje k presvedčeniu, že keby sa rodičia správali inak, tak tie ťažkosti by dieťa možno nemalo. Nevhodný prístup rodičov môže spôsobiť aj zdravotné problémy dieťaťa. Nie je to časté, ale býva to a je smutné, keď to človek zažije.
Vaša kolegyňa doc. MUDr. Havlíčeková, PhD., pediatrická gastroenterologička, nám v rozhovore pred tromi rokmi spomínala, že veľkým problémom sú rôzne „moderné“ alternatívne výživové smery, ktoré môžu viesť k závažnému poškodeniu zdravia vyvíjajúceho sa dieťaťa. Že takéto výživové smery nie sú vhodné pre detský organizmus, ohrozujú deti rozsiahlymi karenciami, či je to podvýživa, alebo deficit rôznych vitamínov, minerálov, stopových prvkov. Týka sa to aj vašej praxe?
Ťažkosti funkčného charakteru, ako poruchy trávenia, neurčité bolesti brucha, sú nechirurgick...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.