Aj o tom porozprával minuloročný nositeľ ocenenia TOP lekár na Slovensku v odbore traumatológia MUDr. Maroš Eľko, primár oddelenia úrazovej chirurgie v Nemocnici Svet zdravia Michalovce.
Začnime vašou cestou k medicíne. Kto vás ovplyvnil pri výbere povolania?
Bol to otec, ktorý ako krčný lekár trávil veľa času v práci. V tom čase trvali služby v kuse od piatka do pondelka. Bývali sme neďaleko nemocnice, nosil som mu obedy a večere, čiže už vtedy som prichádzal do kontaktu s nemocnicou. Mal som síce iné plány a koníčky, bavilo ma všetko, čo je spojené s letectvom, a premýšľal som o dráhe pilota. Ale zavážili zdravotné dôvody, bol som alergik a nosil som okuliare, tak som dospel k tomu, že nemôžem ísť týmto smerom. Ostala mi druhá voľba – lekárska fakulta, ku ktorej ma priviedla otcova práca, jeho smerovanie.
Krátko po štúdiu medicíny ste sa vrátili domov do Michaloviec. Nelákala vás práca v krajskom meste, kde ste študovali, na klinike?
Na klinikách trvá istý čas, kým sa človek dostane k väčšej práci. V okresných nemocniciach, kde je lekárov menej, bola tendencia skôr sa dostať k reálnej medicíne. To ma nasmerovalo na Michalovce. Už počas štúdia som sa zameral na chirurgiu, chodil som na Ortopedicko-traumatologickú kliniku, kde sa vtedy vykonávali replantácie končatín.
To ma zaujalo, chodil som do služieb, trénovať šitie cievnych sutúr pod mikroskopom. Zúčastnil som sa aj na ŠVOČ s prácou Prenos palca z nohy na ruku pod vedením MUDr. T. Kluku. To ma naštartovalo. Po 5. ročníku som sa na prax dostal na oddelenie úrazovej chirurgie do Michaloviec a táto práca ma zaujala natoľko, že som pri tomto odbore ostal. Videl som, ako prídu pacienti so zlomenými a s vykĺbenými končatinami, a v krátkom čase odchádzali z ambulancie po repozícii bez bolesti už spokojní. Som technicky zručný, čiže už vtedy som inklinoval k úrazovej chirurgii.
Pod vedením koho ste sa v Michalovciach učili?
V tom čase bol primárom MUDr. Mrug, zakladateľ traumatológie v Michalovciach. Zabezpečil odčlenenie nášho odboru od chirurgie. Bol naším veľkým učiteľom, mentálne aj odborne nás nasmeroval. Podľa toho, ako sme sa zapájali, nám každému pridelil užšiu špecializáciu. Videl, že ja som detailista, tak ma nasmeroval na chirurgiu ruky.
Úrazov ruky bolo veľa. Dnes prevládajú CNC obrábacie stroje a človek už nepríde do kontaktu s cirkulárkou, ale vtedy boli ťažké poranenia ruky na dennom poriadku. Väčšinou to bolo treba riešiť v službe a človek hneď išiel na sálu. Nasledovalo doliečenie, veľa rekonštrukčných výkonov, bola to hodinárska práca a málokto sa tomu chcel venovať. Každý chcel robiť veľkú medicínu, veľké kĺby. A ja som sa dal tým smerom.
Je subšpecializácia v traumatológii dôležitá?
Ako úrazoví chirurgovia musíme byť univerzálni, aby sme všetci vedeli poskytnúť základné ošetrenie. V službe je len jeden lekár a musí vedieť postaviť sa ku všetkému. Potom je možné pacienta pripraviť, posunúť ku kolegom, ktorí sa venujú špeciálne danej oblasti, a výkon sa naplánuje na najbližšie dni. Prax zakladateľa primára Mruga bola taká, že vyčlenil každého lekára na oblasť, ktorej sa bude venovať hlbšie, aby každý robil viac výkonov a mal zručnosť v danom výkone....
Zostáva vám 85% na dočítanie.