Lekársku fakultu ukončil v Bratislave v roku 1981, v rokoch 1984 a 1993 urobil atestáciu 1. stupňa z vnútorného lekárstva a atestáciu 2. stupňa z vnútorného lekárstva. V roku 1988 si spravil atestáciu z endokrinológie. V rokoch 1981 až 1985 pracoval ako sekundárny lekár na Oddelení nukleárnej medicíny I. internej kliniky LFUK, v rokoch 1986 až 1993 ako odborný asistent Katedry vnútorného lekárstva ILF a I. internej kliniky FNsP akademika Dérera.
Od roku 1993 pôsobil na Katedre endokrinológie SPAM, neskôr SZU a I. internej klinike FNsP akademika Dérera. Od roku 2001 bol vedúci Katedry endokrinológie a metabolických chorôb SZU. Od roku 2006 pôsobil ako primár Oddelenia klinickej endokrinológie OUSA a od roku 2012 je prednosta Kliniky endokrinológie LF SZU a OUSA.
30 rokov pracoval na Interných klinikách LFUK a hlavne SZU, kde sa venoval najmä ťažkým lôžkovým internistickým a endokrinologickým pacientom. Ako hovorí, vo FNsP akademika Dérera boli v období 1995-2005 optimálne podmienky pre komplexnú liečbu najťažších endokrinopatií z celého Slovenska. Popri tom pracoval ako ambulantný endokrinológ v Poliklinike Tehelná v Bratislave.
Neskôr - posledných 16 rokov pracoval ako ambulantný endokrinológ v OUSA, kde sa venoval ambulantnému manažmentu pacientov s onkologickými ochoreniami endokrinného systému, najmä štítnej žľazy, tiež manažmentu endokrinologických komplikácií onkologickej liečby. V OUSA, ktorý je centrom pre liečbu karcinómu štítnej žľazy, sa vytvorili podmienky pre moderný manažment týchto pacientov podľa aktuálnych postupov vo svete.
Od roku 1986 je zároveň aj vysokoškolský pedagóg, venuje sa postgraduálnej výchove endokrinológov, ale aj internistov a praktických lekárov.
V rámci vedeckých aktivít sa venoval témam ako choroby štítnej žľazy, jódový deficit, normy objemu štítnej žľazy, karcinóm štítnej žľazy. Je jedným z protagonistov medzinárodnej štúdie „ Standardised evaluation of iodine deficiency in european school children“, ktorá sa uskutočnila pod záštitou SZO, UNICEF a ICCIDD v rokoch 1994/95 v 12 európskych krajinách a neskôr sa rozšírila na ostatné kontinenty.
Táto štúdia dokázala na európskej a svetovej úrovni dostatočný/optimálny príjem jódu u detí na Slovensku po 45 rokov trvajúcej jódovej profylaxii. Rehabilitovala posledné roky spochybňovanú jódovú profylaxiu na Slovensku a jej prínos pre zdravie slovenskej populácie.
Výsledky zo Slovenska, Holandska a Rakúska sa použili na tvorbu noriem objemu štítnej žľazy detí európskeho regiónu.
Pokračuje v spolupráci s významnými tyreoidológmi z Belgicka, Holandska, Francúzska, Švajčiarska, Rakúska, Poľska, Maďarska a Rumunska.