Zdá sa, že leto je nenávratne preč a počasie sa približuje viac k jeseni. Práve vyššie teploty však dali do pohybu aktivitu kliešťa obyčajného, na čo upozorňuje Simona Rapčanová zo Sekcie epidemiológie a pripravenosti na pandémie z Úradu verejného zdravotníctva.
Čím dlhšie vysoké teploty pretrvávajú, tým sú kliešte aktívnejšie. Pre človeka predstavujú nie jedno, ale hneď dve nebezpečenstvá. Spôsobujú totiž kliešťovú encefalitídu a lymskú boreliózu.
„V dôsledku vysokej aktivity kliešťov evidujeme dlhodobo stúpajúci trend chorobnosti na kliešťovú encefalitídu, čo poukazuje na zvýšenú obozretnosť a nutnosť využiť všetky preventívne opatrenia, vrátane očkovania,“ uviedla Rapčanová.
Oproti minulému roku stúpa najmä lymská borelióza
Podľa údajov Úradu verejného zdravotníctva sa kliešťová encefalitída vyskytuje počas celého roka. Nula prípadov bolo iba vo februári, po jednom zaznamenali v januári a marci a šesť v apríli. Viac prípadov pribudlo v máji, keď ich vykázali 25 a v júli už 39.
Od začiatku roka až do tretieho septembra sa vyskytlo 127 ľudí chorých na kliešťovú encefalitídu. V porovnaní s minulým rokom je chorobnosť nižšia, a to o 38 percent.
Ak sa však pozrieme na lymskú boreliózu, tak čísla sú oveľa vyššie. Od začiatku roka do 3. septembra bolo evidovaných 1 666 prípadov, čo je viac ako v minulom roku. Za rovnaké obdobie si môžeme všimnúť, že chorobnosť oproti vlaňajšku stúpla o 25 percent.
Dôsledky sú závažné
Júlia Adamčíková z Odboru surveillance infekčných ochorení Úradu verejného zdravotníctva hovorí pre HN o dôsledkoch oboch ochorení.
„Kliešťová encefalitída je vírusové ochorenie, ktoré postihuje centrálnu nervovú sústavu, miechu a mozog,“ povedala. Následky sú rôzne, avšak najmä neurologického charakteru. Bolesti hlavy, únava, porucha pamäti alebo koncentrácie, pocity znecitlivenia či mravčenia, dlhotrvajúce kognitívne ťažkosti až ochrnutie. „Ochorenie sa môže v rizikových prípadoch končiť úmrtím,“ doplnila.
Pri lymskej borelióze ide o ochorenie bakteriálne. Aj tu sú dôsledky, či už bolesti hlavy, postihnutie kĺbov, chronické bolesti svalov a kĺbov, autoimunitné ochorenia a dokonca aj psychické problémy.
Očkovanie
Proti kliešťovej encefalitíde sa dá očkovať. Ide o nepovinné očkovanie, čo znamená, že človek musí niečo doplatiť, ale pri tejto vakcíne sľubujú všetky tri poisťovne, že aspoň časť nákladov uhradia ako jeden z benefitov.
„Aj keď je aktuálne už vysoká aktivita kliešťov, na očkovanie nie je nikdy neskoro. Vakcíny sú účinné už dva týždne po podaní druhej dávky,“ podotkla lekárka z poisťovne Union Ingrid Dúbravová. Súčasne pridala informáciu, že druhá dávka vakcíny sa podáva s odstupom dvoch týždňov od prvej.
Vakcínou sa môžu očkovať aj deti do jedného roka, jej úspešnosť sa pohybuje na úrovni 95 až 99 percent a ani v zime nie je zbytočné nechať sa zaočkovať. V podstate na očkovanie je vhodné obdobie počas celého roka.
Zaočkovanosť proti kliešťovej encefalitíde je však u nás veľmi nízka, každoročne len okolo jedného percenta.
Nielen kliešťami
Hoci by sa viacerí nazdávali, že kliešťovú encefalitídu dostať nemôžu, lebo sa nepohybujú v lese, opak je pravdou. Je to jeden z mýtov, ktorý existuje, lebo kliešte sa pohybujú hocikde. A ďalší mýtus je, že kliešťovú encefalitídu môžeme dostať len prostredníctvom kliešťa samotného.
Z infikovaného zvieraťa totiž vírus prejde do mlieka, a keď sa konzumujú nepasterizované ovčie a kozie mliečne výrobky, tak sa nakazí aj človek.
Vírus je síce zničiteľný vo výrobkoch, ale až vďaka tepelnej výrobe, pri teplote 70 stupňov Celzia. Poisťovňa Union uvádza, že takýto druh infikovania, keď niekto skonzumuje mliečne výrobky, je u nás prítomný, v minulom roku to bolo 20 percent prípadov kliešťovej encefalitídy.