Ľudia používajú antibiotiká príliš často, aj vtedy, keď to nie je medicínsky indikované. Toto konštatovanie sa pravidelne objavuje v akčných plánoch organizácií, na konferenciách, v médiách. Aké sú aktuálne dáta o preskripcii ATB napríklad v pediatrii u nás? Lekár a parlamentný poslanec MUDr. Tomáš Szalay (SaS) zverejnil na sociálnej sieti podrobné údaje z poisťovní pre Bratislavský kraj za obdobie november 2022 až október 2023.
Približne 164 000 kapitovaných detí dostalo za rok 111 000 balení ATB, z toho 94 000 predpísali pediatri v ambulanciách. Najviac ATB sa predpisuje v pondelok a v piatok. Pediatri ich dali pacientom najmä na ochorenia horných dýchacích ciest (66 %), dolných dýchacích ciest (14 %), nasledovali choroby očí a uší (7 %) a močovopohlavnej sústavy (4 %).
„V prípade ochorení horných dýchacích ciest som sa osobitne pozrel na súbor diagnóz pod hlavičkou „soplík“, diagnózy ako nádcha, zápal dutín či vazomotorická rinitída. Až 9 % všetkých ATB bolo predpísaných na „soplík“,“ uviedol MUDr. Szalay.
Výrazné rozdiely
Pediatri v Bratislavskom kraji najčastejšie predpisovali penicílinové antibiotiká (39 %), makrolidy (28 %) a cefalosporíny (27 %). Z dát vyplývajú výrazné rozdiely v klinickom štýle jednotlivých lekárov. V Bratislave bola pravdepodobnosť, že detskí pacienti dostanú na pohotovosti antibiotikum 1: 7 (každá siedma návšteva), ale v Pezinku to bolo 1: 3.
Na výrazné regionálne rozdiely v spotrebe ATB naprieč Slovenskom poukázala už v roku 2018 aj zdravotná poisťovňa Dôvera. Najvyššia spotreba ATB bola v okresoch Medzilaborce, Sabinov, Stará Ľubovňa, Stropkov, Vranov nad Topľou, najnižšia v Bratislave. Rozdiel v nákladoch na ATB medzi Bratislavou a Medzilaborcami bol viac ako štvornásobný!
Dôvera vtedy na základe rozhovorov s lekármi uviedla viaceré faktory ovplyvňujúce preskripciu antibiotík:
1. Nátlak pacientov
Pacienti vyžadujú od lekárov predpísanie ATB, aj keď na to nie je dôvod. Podľa štúdie Health Protection Agency až 97 % pacientov, ktorí požiadajú o predpis liekov, ich aj dostane. Pacienti často „idú pre antibiotiká“ na pohotovosť aj vtedy, keď im ich všeobecný lekár odmietne predpísať. Pacienti niekedy použijú aj klamstvá.
2. Účelnosť preskripcie a dostupnosť lekárov v regióne.
3. Ekonomická sila regiónu
Počet návštev u lekára súvisí aj so silou ekonomiky alebo s mierou nezamestnanosti v regióne. V prípade ekonomicky vyspelejších regiónov pacienti s chrípkou alebo inými bežnými ochoreniami vyhľadávajú lekárov menej (dovolenka, práca z domu, „sick day“) ako v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou. Menej návštev v ambulancii znižuje pravdepodobnosť, že pacient dostane liek na predpis, napríklad ATB.
Treba niečo robiť s tak výraznou variabilitou v preskripcii ATB? Spýtali sme sa aj Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. „Pôsobnosť úradu je vymedzená v zákone č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Úrad v zmysle zákona posudzuje poskytnutú zdravotnú starostlivosť a správnosť medicínskych postupov diagnostický a liečebný postup. Úrad nemá v kompetencii posudzovať preskripciu kategorizovaných liekov. Preskripčnú efektivitu primárne sleduje zdravotná poisťovňa a regulátor,“ odpovedal nám.
Preskúmavaný azitromycín
Podľa dát, ktoré zverejnil MUDr. Szalay, bol v priemere každým siedmym predpísaným ATB v Bratislavskom kraji liek s obsahom azitromycínu, no v niektorých ambulanciách každým druhým. Až 90 % azitromycínov predpísala polovica lekárov, druhá polovica predpísala zvyšných 10 %!
Aktuálne je na Slovensku registrovaných 16 liekov s obsahom azitromycínu a Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) neeviduje podanie novej žiadosti o registráciu lieku, ktorý ho obsahuje. Najstaršia registrácia je ešte z roku 1990.
Od novembra 2023 prebieha v Európskej liekovej agentúre (EMA) prieskum systémovo podávaných liekov obsahujúcich azitromycín, keďže antimikrobiálna rezistencia voči nemu rastie. „Je potrebné prehodnotiť jeho prínosy a riziká v mnohých schválených indikáciách, aby sa optimalizovalo jeho použitie a zároveň minimalizovalo riziko rozvoja rezistencie.“ O prieskum požiadal nemecký kontrolný orgán, v krajine sa výrazne zvýšilo používanie tohto liečiva počas pandémie ochorenia Covid-19. Svetová zdravotnícka organizácia zaradila azitromycín na zoznam „WHO‘s s Watch List“.
„EMA zahájila prieskum (referral) podľa článku 31 Smernice 2001/83/EC. Takýto postup sa využíva v prípadoch, ak sa objavia pochybnosti týkajúce sa kvality, účinnosti alebo bezpečnosti lieku alebo skupiny liekov, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na verejné zdravie v rámci EÚ. Pokiaľ ide o azitromycín, prieskum bol spustený z dôvodu nárastu antimikrobiálnej rezistencie voči danému liečivu, ktorý bol pozorovaný v rámci celej EÚ,“ odpovedala nám Jana Matiášová, hovorkyňa ŠÚKL. Výsledky prieskumu očakáva ŠÚKL v priebehu prvého polroka 2024, daná doba sa však môže predĺžiť v závislosti od množstva a komplexnosti dát.
Ľudia si ich pýtajú
„Niektorí ľudia si ich pýtajú, presviedčajú nás, hovoria, že im to v minulosti zabralo. Snažia sa k nim dostať a niekde sa im to možno aj podarí, cez známosti a podobne,“ hovorí PharmDr. Viktória Smatana Agová z bratislavskej lekárne o širokospektrálnych ATB. „A tak vzniká antibiotická rezistencia a jedno trojdňové balenie už im je potom málo. Nemalo by sa to takto robiť. Na mňa sa môžu hnevať aj známi, ale ATB im len tak nedám.“
Farmaceutka hovorí, že bez vyšetrenia lekárom by nedala ATB ani sebe, pretože pozná dôsledky rezistencie v populácii. „Ak príde niečo, kedy ich budeme naozaj potrebovať, tak nám nezaberú. Vývoj nových ATB je veľmi pomalý. A v povedomí bežných ľudí je, že trojdňové ATB sú na tri dni, ale v skutočnosti v tele zostávajú aj týždne. Účinná látka ide hlboko do buniek. Sú to silné ATB,“ dodala. Ďalšia oslovená farmaceutka si myslí, že niektorí pacienti veľmi tlačia na lekárov, vyžadujú okamžité vyliečenie a niektorí lekári sa podvolia. Podľa nej by tiež pomohlo, ak by sa viac robili CRP testy na rozlíšenie či ide o baktériovú alebo vírusovú infekciu.
MUDr. Szalay dodal, že infekcia horných dýchacích ciest je v 85 % prípadoch spôsobená vírusom, nie baktériou. „Antibiotiká sú v takýchto prípadoch nielenže zbytočné, ale doslova škodlivé, rozhodia črevnú flóru, umožňujú vznik rezistencie a ešte to stojí peniaze. Lekár by si mal pred použitím makrolidového antibiotika položiť otázku: nie je možné použiť iné ATB? Azitromycín sa začal celosvetovo natoľko nadužívať, že jeho skutočná účinnosť významne klesla.“
Podľa údajov Eurobarometra zo septembra 2018 až 61 % ľudí na Slovensku nevedelo, že
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 54% na dočítanie.
Zostáva vám 54% na dočítanie.