Ľudstvo sa od nepamäti snažilo nájsť spôsob na zmiernenie bolesti a na liečenie chorôb. V lekárskych novinách, ale aj dennej tlači z konca 19. a začiatku 20. storočia nájdeme veľa článkov, ktoré súviseli s novými medicínskymi objavmi a ktoré sa začali dávať do súvisu s dovtedy neriešiteľnými prípadmi. Popisujú sa praktiky, bez ktorých by sa výskum neposunul ďalej, no často sa robili experimenty, na ktoré doplatili nielen lekári, ale aj pacienti.
NAKAZILI SA CHOLEROU
História medicíny zaznamenáva veľa prípadov hrdinských skutkov lekárov, ktorí v záujme poznania choroby a liečby robili pokusy na sebe a často riskovali aj vlastný život. Osobitnú zmienku si zasluhuje Max von Pettenkofer (1818 – 1901), nemecký lekár v Mníchove, ktorý položil základy hygieny ako pracovného vedeckého lekárskeho odboru. Prednášal na lekárskej fakulte mníchovskej univerzity, od roku 1865 bol prednostom novoutvorenej katedry hygieny a neskôr aj prednostom Hygienického ústavu. Neobyčajný pokus urobil na sebe 7. októbra 1892 ako 73- ročný. Pred svedkami vypil suspenziu cholerových bacilov, aby dokázal správnosť ním obhajovanej teórie. Výsledok tohto pokusu, hraničiaceho so samovraždou, bol takmer bizarný.
V tom čase už bol známy bacil cholery, izoloval ho v roku 1883 Róbert Koch. Nemecko poverilo Kocha výskumom, ktorý dokázal prítomnosť novoobjaveného bacila v črevách chorých na choleru. Nie všetci výskumníci mu verili a medzi jeho oponentov patril aj Petterkofer. Nepopieral síce správnosť objavu, no neveril v jednoduchý prenos c...
Zostáva vám 85% na dočítanie.