Dvadsaťsedem ročný David z Kežmarku patrí medzi prvých pacientov, ktorí vyskúšali v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach miniinvazívnu novinku.
V zime ho pobolievalo brucho, myslel si však, že je to žalúdok a dôsledok celiakie. Únavu a poobedné pospávania pripisoval pracovnému tempu. Neskôr vyhľadal gastroenterológa, ktorý mu zrealizoval pečeňové testy.
Informovala o tom hovorkyňa košickej univerzitnej nemocnice Monika Krišková.
Pacientovi na internej klinike Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) LF a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach zistili autoimunitnú hepatitídu.
„Ide o zápal pečene, ktorý súvisí s tým, že vlastný organizmus pacienta, vlastná imunita bojuje proti jeho pečeni. Je to jedno zo širokej škály autoimunitných ochorení, kedy sa imunitný systém pacienta zameria proti vlastnému orgánu. Taktiež sme zistili, že v Davidovom prípade je ochorenie už v štádiu cirhózy pečene, čo je proces, kedy dochádza k tvrdnutiu pečene,“ uviedla MUDr. Sylvia Dražilová, PhD., zástupkyňa prednostu II. kliniky.
Cirhóza pečene a liečba
Ako dodala, cirhóza pečene nerovná sa automaticky alkohol. Práve naopak, postihuje aj mladú, inak zdravú generáciu.
Vo fáze rozvinutej cirhózy pečene majú pacienti žltú kožu, sliznice, vytvára sa im tekutina v bruchu, dochádza k dezorientácii, zmenám správania. Môže dôjsť aj ku vážnym vnútorným krvácaniam, ktoré už priamo ohrozujú človeka na živote. Takáto situácia nastáva, ak by sa cirhóza neliečila.
Davidovi po prijatí zaviedli v košickej univerzitnej nemocnici imunosupresívnu liečbu, vďaka čomu sa zásadne zlepšili jeho výsledky a upravil celkový zdravotný stav.
„Tým, že sme diagnostikovali cirhózu, rozhodli sme sa pacienta podrobiť novému špecifickému vyšetreniu. David tak patril medzi prvých štyroch pacientov Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, ktorí sa podrobili „miniinvazívnej intervencii na pečeni“,“ spresnila Sylvia Dražilová.
Vyšetrenie prebieha v lokálnej anestéze, pacient je teda pri plnom vedomí.
Nová metóda
Novinku zaviedli hepatológovia košickej univerzitnej nemocnice spolu s rádiológmi z Kliniky rádiodiagnostiky a zobrazovacích metód pod vedením MUDr. Piotra Pedowského.
Samotný výkon realizuje pracovisko intervenčnej rádiológie. Ide o HVPG, čiže nepriame meranie tlaku v tzv. portálnom riečisku.
„Podstata výkonu spočíva v tom, že sa kanyluje jugulárna véna a cez ňu sa dostáva intervenčný rádiológ do ciest venózneho riečiska pečene, kde sa priamo meraním tlakov v pečeni, teda v pečeňovej žile určuje tlakový rozdiel medzi portálnym a systémovým riečiskom,“ vysvetlila Monika Krišková.
Naň nadväzuje tzv. transjugulárna biopsia pečene, keď sa priamo z pečeňového parenchýmu transjugulárnou cestou odoberá vzorka pečene, ktorá sa odosiela na histologické vyšetrenie.
Podľa Moniky Kriškovej bol bežný, doposiaľ používaný postup pri biopsii pečene taký, že sa robila cez kožu (tzv. transkutánna biopsia).
„Nová metodika je určená práve pre rizikových pacientov, ktorí majú poruchy zrážanlivosti krvi. Ide o výkony, ktorými sa snažíme zabezpečiť komplexnú hepatologickú starostlivosť o pacientov v rámci starostlivosti, ktorú poskytujeme na II. internej klinike, keďže naše pracovisko sa zameriava práve na hepatológiu a gastroenterológiu,“ doplnil prednosta II. internej kliniky, prof. MUDr. Peter Jarčuška, PhD. a zároveň dekan Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Ambície
Intervenčná novinka posúva starostlivosť o hepatologických pacientov. „Máme však ambície rozšíriť metodiku o tzv. TIPS – transjugulárnu interhepatálnu portosystémovú spojku, ktorá predstavuje pre pacientov terapiu. Keď u nich zistíme vysoké tlaky v pečeni, zavedie sa im do riečiska pečene trubka, čím im dokážeme tento vysoký tlak znížiť. Tak dokážeme poskytnúť komplexnú starostlivosť o pacientov s chorobami pečene, s výnimkou transplantácie pečene,“ objasnil profesor Jarčuška.
Ako zhrnula Monika Krišková, novinku pomohol v košickej univerzitnej nemocnici zaviesť líder novej metodiky MUDr. Michal Žilinčan, intervenčný rádiológ z Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici.
Banskobystrická nemocnica je slovenskou špičkou na tento typ výkonu a lídrom v transplantáciách pečene. Intervenčná rádiológia sa tu realizuje už roky, najmä vďaka primárovi Okapcovi, zakladateľovi intervenčnej rádiológie na Slovensku.
„Hlavná výhoda intervenčnej rádiológie je tá, že je miniinvazívna. Pacient odchádza s dvojmilimetrovým vpichom na koži a s minimálnou potrebou rekonvalescencie. Dokážeme tiež robiť veci, ktoré sa iným spôsobom riešiť nedajú. Nie všetko sa dá operovať či riešiť medikamentózne, takže rádiológia má v tejto oblasti veľký význam a vieme vďaka nej aj liečiť choroby,“ povedal MUDr. Žilinčan.
Krátky výkon
Nová metóda intervencie na pečeni patrí medzi kratšie výkony. „Realizujeme ju asi 20 minút. Ale sú aj dlhšie intervencie, ktoré trvajú aj 90 až 120 minút, čo závisí od presnej diagnózy a zdravotného stavu pacienta,“ uzavrel Michal Žilinčan.
Pacient bude musieť po zvyšok života brať liečbu, ale pokiaľ bude všetko dodržiavať, s jeho diagnózou sa dá vcelku komfortne žiť.
„Práve preto, že David je mladý muž, má rodinu, chce byť aj naďalej pracovne aktívny, aj my lekári sme chceli spraviť všetko preto, aby sme mali kompletnú mozaiku jeho zdravotného stavu. Aby sme mu mohli nasadiť čo najlepšiu liečbu, ktorá mu aj napriek liekom a pravidelným návštevám u nás na hepatologickej ambulancii v Košiciach umožní viesť plnohodnotný život. A aby sme do budúcna vedeli predvídať situácie,“ skompletizovala Sylvia Dražilová.