Psychológovia z občianskeho združenia IPčko minulý rok odpovedali na viac ako 178 000 žiadostí o pomoc. Je to 2,5-krát viac ako rok predtým.
„Takmer 16 000 z nich sa na nás obrátilo s myšlienkami na samovraždu,“ uviedol riaditeľ združenia Marek Madro.
IPčko pomáha cez linky pomoci a online chat, ale aj cez centrá krízovej intervencie, krízový intervenčný tím či kluby pre mladých.
Ľudí, ktorí minulý rok združenie kontaktovali, najčastejšie trápili osamelosť, strach, duševné problémy, stres a tlak na výkon, či myšlienky na ukončenie života.
Psychológovia z IPčka v utorok (14. februára) na Valentína symbolicky vyniesli duševné trápenia na strechu budovy Národnej banky Slovenska (NBS) v Bratislave. Chcú tak upozorniť na dôležitosť dostupnosti psychologickej pomoci.
Tabu téma
Ako sme vás informovali, ročne si zvolia smrť státisíce ľudí. O rizikách samovrážd sa stále diskutuje. Duševné zdravie a zvlášť samovraždy sú pre nás stále veľkým tabu. Mnohí túto tému v rozhovoroch zľahčujú, niektorí vtipkujú v nesprávny moment. Určite je potrebné venovať pozornosť fyzickému zdraviu, no na mentálne často zabúdame.
Podľa worldpopulationreview.com, historicky vysoká miera samovrážd je aj vo Švédsku. Ako dôvod sa najčastejšie uvádzajú dlhé, temné zimy, najmä v severných oblastiach. Keď vláda na túto skutočnosť zareagovala zlepšením sociálnych služieb a tými, vo sfére duševného zdravia samovraždy vo Švédsku výrazne klesli.
Temné zimy v niektorých oblastiach Nórska, Švédska, Fínska najmenej 20 hodín tmy každý deň spôsobujú sezónnu afektívnu poruchu, formu depresie, o ktorej je známe, že koreluje s vyšším výskytom samovrážd.
Samovražda je i v Číne piatou hlavnou príčinou úmrtí a predstavuje viac ako štvrtinu samovrážd na celom svete. Na rozdiel od mnohých západných krajín, v ktorých častejšie páchajú samovraždy muži, sú to v Číne väčšinou ženy.
Samovraždy na Slovensku
O trende samovrážd aj o tom, že pandémia v roku 2020 samovražednosť nezvýšila, v roku 2021 však áno, porozprávala v rozhovore pre Zdravotnícke noviny epidemiologička a prednostka Ústavu epidemiológie LF UK prof. MUDr. Alexandra Bražinová, PhD., MPH.
O tom, aký je trend samovrážd na Slovensku odpovedala:
„Sledujem samovražednosť, čiže mieru dokonaných samovrážd, od začiatku existencie Slovenskej republiky od roku 1993. Trend za celé toto obdobie v celej populácii Slovenska je mierne klesajúci. Keď sa porovnávame s inými krajinami, sme pod priemerom 27 krajín Európskej únie.
Dokonca sme štvrtá alebo piata krajina od konca v zmysle, že máme najnižšiu mieru samovražednosti. Dôležité je však pozrieť sa na detaily v rámci celkovej samovražednosti, na jednotlivé populačné skupiny a podľa pohlavia, lebo tam sú veľké rozdiely.“