Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) opakovane upozorňuje kompetentných na problémy, chyby a zlyhania v zdravotníctve.
Ako informovala hovorkyňa úradu Daniela Bolech Dobáková, komplexnejší pohľad na aktuálny stav zdravotníctva priniesli tri minuloročné kontroly zamerané na jeho elektronizáciu, štvrtá zdravotnícka kontrola sa týkala hospodárenia záchranných služieb v Bratislave a v Košiciach, ktoré sú najväčšie na Slovensku.
Všetky štyri kontroly majú podľa nej spoločný záver, a to, že ministerstvo zdravotníctva zlyháva pri riadení strategických priorít a problémy vo verejnom zdravotníctve sa stále nabaľujú.
Na najnovšie zistenia upozorňuje národná autorita pre oblasť externej kontroly prezidentku Zuzanu Čaputovú, šéfa parlamentu Borisa Kollára a dočasne povereného predsedu vlády Eduarda Hegera v pravidelnej štvrťročnej správe o záveroch z kontrolných akcií.
Zistenia
„Minuloročné kontroly ukázali, že slovenské zdravotníctvo sa prepadá v každej z oblastí elektronizácie, na ktorú sa kontrolóri pozreli. Absolútne zaostáva digitalizácia, potrebné dáta na systémové riadenie a financovanie chýbajú. Preto kontrolný úrad víta, že minister v ostatných dňoch podnikol kroky smerujúce k spusteniu krízového riadenia v organizácii zodpovednej za digitalizáciu zdravotníctva, v rámci NCZI,“ zdôraznil predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.
Upozornil, že systém eZdravie využívajú pacienti aj lekári len minimálne, mechanizmus DRG na vypočítanie spravodlivejšieho financovania nemocníc a liečby pacientov, funguje iba na dobrovoľnej báze.
Zdravotnícke dáta v rámci národných registrov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) chýbajú, neoverujú sa a ani nevyhodnocujú. Kontrolný úrad je otvorený diskusii s ministerstvom zdravotníctva a byť nápomocný pri hľadaní riešení.
Práve elektronizácia a využívanie relevantných dát sú nástrojom na znižovanie zadlženosti zdravotníctva a kľúčom k jeho lepšiemu riadeniu.
„Bez znalosti skutočného stavu, bez riadenia vychádzajúceho z princípov udržateľného financovania, nemôže byť systém verejného zdravotníctva funkčný a v konečnom dôsledku na jeho nedostatky doplácajú pacienti, lekári, ale aj manažment zdravotníckych zariadení,“ dodal Andrassy.
Ambulantný sektor
Šéf kontrolórov v súvislosti s aktuálnou situáciou v ambulantnom sektore konštatuje, že na riziká, ktoré mu v tomto roku hrozia, úrad upozorňoval už minulý rok v rámci stanoviska k návrhu štátneho rozpočtu.
„Kompetentní na jednej strane riešili situáciu v nemocniciach, na druhej strane úplne prehliadali významné riziká v ambulantnom sektore, existenčné problémy obvodných lekárov, pediatrov či špecialistov spôsobené vysokou mierou inflácie, bezprecedentným zvyšovaním cien energií, ale aj nedostatočnou valorizáciou výšky ceny bodu za poskytnutý zdravotný výkon,“ dodal predseda NKÚ.
Spresnil, že na vecné upozornenia národných kontrolórov nezareagovala vláda a ani národný parlament. Zdravotníctvu sa bude národná autorita pre externú kontrolu intenzívne venovať vo svojej činnosti aj tento rok, pričom pozornosť upriami aj na kontrolu zavádzania už prijatých odporúčaní v oblasti finančného riadenia, transparentného obstarávania či rozvoja informatizácie.
V súlade so zákonom predložil Najvyšší kontrolný úrad do parlamentu stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2023. Kontrolný úrad upozornil, že Slovensko vykazuje nadpriemerne vysoký deficit verejných financií v rámci krajín Európskej únie.
Táto skutočnosť nie je kritická, avšak vláda SR musí mať víziu, ako chce v nadchádzajúcich rokoch znižovať schodok verejných financií, ako plánuje nastaviť financovanie verejných politík tak, aby to nešlo na úkor udržateľného rozvoja budúcich generácií.
„Poslancov pred schválením štátneho rozpočtu kontrolný úrad upozornil aj na chýbajúce výdavkové limity, ktoré boli podmienkou čerpania prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti. Vzhľadom na to, že v parlamente prešli viaceré zásadné zmeny, NKÚ sa chce pozrieť aj na konečný text schváleného rozpočtu a posúdiť prijaté zmeny a riziká,“ zhrnula Bolech Dobáková.