Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ SR) nás tento mesiac pozýva na zapojenie sa do kampane „Aktivizuj svoj mozog“.
„Mozog potrebuje v boji proti predčasnému starnutiu sústavný tréning a neustálu stimuláciu svojich funkcií (pamäti, pozornosti, vnímavosti, myslenia). Tréningom môžeme mozog rozvíjať a udržať v dobrej kondícii.
Je to zároveň aj dôvod na zapojenie sa do kampane počas mesiaca september a zdieľať s druhými svoje aktivity, tipy na precvičenie mozgu, aby sme si zachovali sviežu myseľ a pohotové reakcie,“ citovala zástupcov Odboru podpory zdravia a výchovy k zdraviu ÚVZ SR hovorkyňa úradu Daša Račková.
Podľa odboru podpory zdravia úradu, stimulovanie mozgu duševnou aktivitou môže brániť rozvoju Alzheimerovej choroby a iných typov demencií.
Môžeme tak robiť, napríklad komunikáciou a rozhovormi s ľuďmi, čítaním kníh, dennej tlače, písaním (napr. denníka, vlastných myšlienok), spoločenskými hrami (šach, pexeso a podobne), puzzle, vzdelávaním sa v problematike, ktorá nás zaujíma, riešením krížoviek, vypĺňaním sudoku, plánovaním pracovného týždňa, plánovaním domácich osláv, sledovaním vedomostných súťaží či tréningom vybavovania spomienok, trebárs na sny alebo zážitky z detstva.
Ako ďalej spresnili odborníci odboru podpory zdravia, mozog je energeticky náročný. Potrebuje neustály prísun energie, nevie si ju ukladať do zásoby. Zdrojom energie pre mozog je glukóza, tej spotrebuje za deň 115 gramov.
Mozog v piatich rokoch veku má 95 percent veľkosti mozgu dospelého človeka. V 17 rokoch je inteligencia človeka dovŕšená. Klesaniu IQ zabraňuje neprestajné učenie sa. Mozog sa vyvíja do 40. až 50. roku, neskôr jeho hmotnosť klesá. Všeobecný intelekt sa nemení, mení sa výkonnosť a mentálna pružnosť.
Desatoro pre mozog
Odbor podpory zdravia a výchovy k zdraviu ÚVZ SR vypracoval desatoro aktivít, ktoré pomáhajú mozgu byť v dobrej kondícii:
- Udržiavať ho v aktivite (nenechať ho zlenivieť). Akákoľvek aktivita mu prospieva – komunikácia, sociálne vzťahy, literatúra, nové podnety, kultúra, umenie, pestovanie koníčkov, spoločenské hry, učenie cudzích jazykov. Zvlášť dôležité je pestovať spoločenský kontakt a vyhýbať sa sociálnej izolácii.
- Trénovať pamäť – výkon pamäti sa môže vekom znižovať. Preto ju treba stále trénovať a udržiavať v aktivite. Netreba zabúdať, že je dôležité používať aj vlastnú pamäť, nielen tú digitálnu. Dôležité je získavať informácie zo svojho mozgu, neobracať sa hneď na internetové vyhľadávače - sadnúť si a sústrediť sa.
- Kvalitná strava – mozog spotrebúva veľa energie. Dôležitá je zdravá a vyvážená strava. Vhodným príkladom je stredomorská strava zahŕňajúca zeleninu, ovocie, olivový olej, obilniny, chlieb, strukoviny, ryby, vajíčka, mliečne výrobky, mäso. Dôležité je redukovať príjem alkoholu. Vitamíny skupiny B sú dopingom pre celý nervový systém.
- Dostatok tekutín, ak je telo zásobené tekutinami, mozog je dostatočne prekrvený a nervové bunky navzájom dobre komunikujú.
- Kvalitný spánok. Chronický nedostatok spánku poškodzuje pamäť a narúša koncentráciu. Mozog je pomalší, sme zábudlivejší a nedokážeme dlho udržať pozornosť. Ak dobre spíme, vieme lepšie reagovať na pozitívne i negatívne situácie.
- Pravidelná fyzická aktivita – pohybom sa zvyšuje mozgová výkonnosť. Ideálny je pohyb na čerstvom vzduchu. Pravidelný pohyb pomáha zvýšiť prietok krvi, urýchľuje transport dôležitých látok do mozgu a zároveň pomáha prečistiť myseľ. Dôležité je, aby sme realizovali primeranú a vhodnú telesnú aktivitu. Treba rešpektovať svoje telesné možnosti a zdravotné obmedzenia, pretože prehnaná fyzická aktivita môže pôsobiť ako stresor.
- Pravidelný oddych počas dňa – krátke prestávky (mikroprestávky, 5 až 10 minútové) počas dňa zmierňujú únavu, napríklad pohľad z okna, chôdza po schodoch, hlboké dýchanie, krátka meditácia.
- Pobyt v prírode – aspoň dve hodiny za týždeň. Podporuje psychické aj fyzické zdravie. Mozog, tak ako každá bunka tela, potrebuje na svoje normálne fungovanie čerstvý vzduch. Pobytom v prírode dodáme telu množstvo kyslíka, ktorého potreba je pre zachovanie dlhodobo dobrého zdravia veľmi významná.
- Používať informačné a komunikačné technológie len v najnutnejšej miere a nenechať ich zbytočne zapnuté.
- Určiť si vo svojom byte aj pracovnom prostredí zóny bez akýchkoľvek technológií.
Odbor podpory zdravia zdôraznil, že poruchy pamäti môžu byť v starobe časté. „Staroba je prirodzenou etapou ľudského života. Demencia však k normálnemu starnutiu nepatrí,“ ozrejmila Daša Račková.
Na problémy ľudí s demenciou upozorňuje medzinárodná kampaň Svetový deň Alzheimerovej choroby.
„Zároveň je to príležitosť, ktorou sa zvyšuje povedomie o prevencii a podpore kognitívneho zdravia. Doteraz pripadal Svetový deň Alzheimerovej choroby každoročne na 21. septembra. Pre globálny nárast počtu prípadov na celom svete patrí tomuto ochoreniu celý mesiac september,“ zhrnula Daša Račková.
Príznaky Alzheimerovej choroby, ktoré by si mali príbuzní všimnúť
- Zhoršovanie pamäti, ktoré narušuje schopnosť plniť jednoduché úlohy každodenného života.
- Časté opakovanie otázok, problémy s formulovaním viet.
- Časté zmeny nálad a správania, nezáujem o okolitý svet.
- Ukladanie vecí na nesprávne a nevhodné miesta, neschopnosť ich potom nájsť.
- Zlá orientácia v známom prostredí - problém potrafiť domov.
- Časová dezorientácia - obmedzenie schopnosti zapamätať si aktuálny deň či rok.
Zdroj: Odbor podpory zdravia a výchovy k zdraviu ÚVZ SR