V parlamente sa opäť diskutuje o legislatívnej úprave interrupcií. V septembri budú poslanci rokovať o zákone, ktorý má predĺžiť dobu od podania žiadosti po jej výkon a stanoviť povinné dva posudky od lekárov pri medicínskej indikácii umelého potratu. Slovenskú gynekologicko-pôrodnícku spoločnosť (SGPS) k tejto odbornej diskusii nikto nepozval. Potvrdil to prezident odbornej spoločnosti doc. MUDr. Martin Redecha, PhD.
„Nikto z ministerstva ani z predkladateľov zákona zatiaľ neoslovil odbornú spoločnosť a nepýtal sa na náš názor. Neboli sme kontaktovaní, ale to nielen teraz, ale ani minulý rok, kedy boli v parlamente prerokovávané štyri podobné návrhy na obmedzenie interrupcií, ktoré neprešli. Ani vtedy sa však nikto nezaujímal o odborný názor,“ hovorí doc. Redecha.
Odborná spoločnosť považuje súčasnú právnu úpravu interrupčného zákona za vyhovujúcu. „Zákon je síce starý, ale dostačujúci a vyhovuje potrebám súčasnosti. Za tento zákon nás chváli WHO aj Európska únia,“ komentuje snahu o zmeny zákona. Podľa jeho slov by hlavnou témou diskusie mali byť problémy reprodukčného zdravia ženy v súlade s medzinárodnými záväzkami, ktoré ho definujú a ku ktorým sa SR prihlásila.
Ide o komplex otázok súvisiacich so sexualitou a reprodukciou, cez problémy plánovaného rodičovstva, od sexuálnej výchovy v školách, cez partnerské vzťahy, postavenie žien v spoločnosti, otázky plánovaného rodičovstva, antikoncepcie, starostlivosti o neplodné páry, problematiku umelého oplodnenia, náhradného rodičovstva, graviditu a pôrod.
„Interrupcie sú až úplne posledný problém v zložitom komplexe týchto otázok. Všetko toto by malo byť súčasťou zákona o reprodukčnom zdraví, ktorý však pre rôznorodosť pohľadov na tieto otázky u nás, žiaľ, zatiaľ neexistuje. Ak budeme mať vyriešené a kvalitne zabezpečené všetky tieto oblasti, potom nebudeme mať problémy s interrupciami. Hoci ani tie dnes, vzhľadom na ich aktuálne počty a klesajúci trend nepovažujeme za problém,“ tvrdí doc. Redecha.
Bezpredmetné návrhy
Aktuálne navrhované úpravy podľa jeho slov neprinesú zníženie počtu interrupcií. V predĺžení doby od podpísania žiadosti pacientkou a odoslania na štatistický úrad zo súčasných 48 na 96 hodín nevidí žiaden prínos.
„48 hodín je doba stanovená preto, aby žena nerobila definitívne rozhodnutie pod psychickým tlakom, ktorý na ňu dopadne, keď sa dozvie, že ide o neplánovanú tehotnosť. Myslím si, že 48 hodín je to dostatočná doba na to, aby zvážila všetky pre a proti. Okrem toho, o prerušenie tehotnosti nežiada žena väčšinou ihneď po tom ako sa o tehotnosti dozvie, a tá sa dnes už diagnostikuje skoro, obyčajne už v 5.-6. týždni. Má teda ešte stále do 12. týždňa dostatok času na zvažovanie jej prerušenia. Okrem toho len v raritnom prípade sa zákrok vykoná hneď do 48 hodín po podaní žiadosti. Žena sa musí najprv objednať a na zákrok prísť do nemocnice na určený termín. Čiže tak či tak je doba od podania žiadosti po výkon väčšinou dlhšia ako 48 hodín,“ argumentuje prezident SGPS.
Za problematický považuje aj navrhovaný povinný posudok od dvoch lekárov pri medicínskej indikácii ukončenia tehotenstva.
„V tomto prípade vyšetrí pacientku gynekológ v ambulancii, kde stanovuje prvotnú diagnózou a odosiela ju na špecializované pracovisko, kde sa robia ďalšie vyšetrenia. V prípade genetickej diagnózy pacientka smeruje ku genetikovi. V prípade inej diagnózy sa k stavu vyjadruje špecialista z danej medicínskej oblasti. To je už tretí špecialista, ktorý potvrdzuje diagnózu a stanovuje prognózu. Pacientka sa vráti na špecializované gynekologické pracovisko, kde jej lekár oznámi výsledky a podrobne ju poučí o prognózach tehotnosti alebo plodu, prípadne možnosti prerušenia tehotnosti. Pacientka sa potom sama rozhoduje, ktorú z navrhnutých alternatív si vyberie. Čiže už dnes vidia pacientku viac ako dvaja lekári. Ustanovenie v zákone, že ženu majú vidieť aspoň dvaja odborníci, je teda vzhľadom na súčasný stav bezpredmetné. Som presvedčený, že ani jedna z týchto dvoch navrhovaných úprav nijako neovplyvní počet interrupcií,“ vysvetľuje.