Vedci z Kalifornskej univerzity dokázali, že vakcína proti ebole vyvoláva silnú a trvalú protilátkovú odpoveď u zaočkovaných v regiónoch Demokratickej republiky Kongo.
Ide vôbec o prvý publikovaný výskum. Hoci dlhodobé analýzy pokračujú, odtajnené výsledky pomôžu vedcom a zodpovedným úradom zistiť, ako by mali na ďalšie vlny epidémie eboly reagovať.
Štúdia poskytuje zásadný dôkaz, že protilátková odpoveď po očkovaní novou vakcínou proti ebole je v prostredí ohniska nákazy spoľahlivá a zrejme tiež dostatočne dlhodobá.
Medzi viac ako šiestimi stovkami účastníkov štúdie ich 95,6 percenta malo protilátky aj pol roka po podaní vakcíny. Informovala o tom Česká televízia ČT24 na svojej stránke.
Vedci im odobrali vzorky krvi v čase očkovania, o 21 dní neskôr, a potom po šiestich mesiacoch. Zistili, že po 21 dňoch vykazovalo 87,2 percenta účastníkov štúdie protilátkovú odpoveď.
Po šiestich mesiacoch pretrvávali protilátky až u 95,6 percenta všetkých účastníkov.
Vakcína
Podľa ČT24 bola vakcína proti ebole schválená v roku 2019 americkým Úradom pre kontrolu potravín a liečiv aj Európskou liekovou agentúrou.
Ide o jednodávkovú očkovaciu látku, ktorá bola v rokoch 2018 až 2020 podaná viac ako 300 tisícom obyvateľov Konga v priebehu jednej z vlny epidémií. Zatiaľ ale chýbali štúdie, ktoré by preskúmali protilátkovú odpoveď očkovanej konžskej populácie, teda to, ako dobre vakcína vlastne zabrala.
Americkí epidemiológovia preto v Kongu študovali osoby, ktoré vakcínu dostali počas epidémie v provincii Severné Kivu.
Medzi augustom a septembrom 2018 tam zaočkovali 608 ľudí, ktorí boli v kontakte s nakazenými ebolou alebo boli kontakty týchto kontaktov. Boli medzi nimi aj lekári a zdravotné sestry, ktoré v najviac postihnutom regióne pracovali.
Čo je ebola
Ebola je zriedkavé, ale veľmi závažné ochorenie, ktoré často končí smrťou.
Ochorenie sa prenáša priamym kontaktom s krvou alebo inými telesnými tekutinami (napr. sliny, moč, zvratky) živých alebo mŕtvych nakazených ľudí. Prenos sa môže uskutočniť aj nechráneným pohlavným stykom s uzdravenými pacientmi, a to až tri mesiace po ich uzdravení.
„Človek sa môže nakaziť aj priamym kontaktom s krvou a inými telesnými tekutinami infikovaných živých či uhynutých voľne žijúcich zvierat, ako opice, lesné antilopy alebo netopiere,“ spresnil úrad na svojom webe.
Ochorenie sa klinicky prejavuje po dvoch až 21 dňoch od vystavenia vírusu náhlym nástupom horúčky, bolesťami svalov, slabosťou, bolesťami hlavy a hrdla.
V ďalšom štádiu sa ochorenie prejavuje zvracaním, hnačkami, vyrážkami a poruchami funkcie pečene a obličiek. U niektorých pacientov môže dôjsť k silnému vnútornému a vonkajšiemu krvácaniu a zlyhaniu viacerých orgánov.
Pre samotné ochorenie doteraz neexistovala očkovacia látka ani liečba.
Epidémia eboly prebieha najmä v Guinei, Libérii, Sierre Leone a Nigérii.